MARTIN. Podmienkou pre predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácií zo štátneho rozpočtu a eurofondov je vypracovanie a schválenie programu hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja mesta. Platnosť aktuálneho programu v Martine skončí Silvestrom, preto sa už od začiatku tohto roku na radnici pracovalo na analýze starého a strategickej, programovej a realizačnej časti nového programu, ktorým sa mesto bude riadiť až do roku 2023. Nedávno ho poslanci schválili.
Zoznam opatrení a aktivít na dosiahnutie definovaných cieľov má päť oblastí: doprava a infraštruktúra, ľudské zdroje, šport, kultúra a cestovný ruch a kopírujú možnosti čerpania eurofondov. „Najdynamickejšie boli mesiace od septembra. Prerokovávali sa počas nich akčné plány,“ povedala na rokovaní mestského zastupiteľstva vedúca odboru regionálneho rozvoja a komunikácie MsÚ v Martine Ivana Bobrovská. Zdôraznila pritom, že pracovné skupiny sa zhodli na 44 projektorých zámeroch.
V oblasti kultúry napríklad radnica uvažuje o vybudovaní zóny umenia v záhrade Turčianskej galérie, stavebné úpravy kina Moskva, chce revitalizovať napríklad Kohútovu vilu, budovu Advokátkej komory či Štátny ústav pre zveľaďovanie živností, ale vytvoriť aj informačný a orientačný systém kultúry. V rámci športu sa má postupne dobudovať zimný štadión, ale aj revitalizovať existujúce športové zariadenia na Novomestského ulici. V rámci cestovného ruchu stratégovia naplánovali dobudovanie zóny oddychu na nábreží Turca, ale aj areálu SIM, to popri základnej orientácii na dobudovanie Martinských holí na celoročné využitie.
Expertnou firmou, ktorá spolupracovala s mestom pri tvorbe tohto strategického dokumentu, sa po verejnom obstarávaní stala Rozvojová agentúra ŽSK. Tá bola zároveň aj spracovateľom PHSR Žilinského kraja, čo vytvorilo dobré podmienky pre synergiu martinského dokumentu s nadriadenými stratégiami. V martinských pomeroch spolupracovala s piatimi pracovnými skupinami, v nich boli predstavitelia samosprávy, odborných inštitúcií a kľúčoví aktéri z jednotlivých spomínaných oblastí, teda aj odborníci z podnikateľskej sféry, vysokého školstva, mestskej infraštruktúry, štátnej správy, kultúra a športu a tiež poslanci mestského zastupiteľstva – súhrnom asi šesťdesiatka ľudí. Do tvorby dokumentu sa mohli zapojiť aj občania prostredníctvom dotazníka, v rámci ktorého sa mohli vysloviť k jednotlivým oblastiam života mesta a ich rozvoju. Urobilo tak 1 400 respondentov, s ich pripomienkami sa pracovalo.
Mesto novým strategickým dokumentom získalo základný rozvojový program, ktorý bude nielen koncepčne usmerňovať jednotlivé oblasti fungovania Martina, ale zároveň má aj zohľadňovať aktuálne trendy rozvoja sídla v nadväznosti na širšie požiadavky Európskej únie.
