Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Strojár patril a bude patriť kultúre

Dom odborov Strojár v Martine symbolizuje pestrú ponuku kultúry. Túto značku nesie od začiatku svojho vzniku, teda od päťdesiatych rokov minulého storočia. Spomínajme spolu s Petrom Ducárom.

Dom odborov Strojár.Dom odborov Strojár. (Zdroj: Viera Legerská)

Zalistujte v histórii a predstavte nám začiatky výstavby Domu odborov Strojár...

- Vznik vtedajšieho Závodného klubu J. V. Stalina sa datuje do nejakých päťdesiatych rokov minulého storočia. Svoju činnosť začal rozvíjať v terajšom Evanjelickom zborovom dome. No tento priestor bol postupne na aktivity klubu tesné. Vedenie fabriky a politické orgány rozhodli o stavbe nového moderného kultúrneho domu, teda terajšieho DO Strojár. Podľa dostupných dokladov sa tak stalo začiatkom roku 1960. Podľa kolaudačného rozhodnutia bola výstavba dokončená o štyri roky neskôr. Súčasťou budovy je divadelná sála s vybavením a kinosála v jednom, klubovne, knižnica, nácvičné sály pre súbory, skúšobne a podobne. V sedemdesiatych rokoch bolo modernizované kino Strojár , ktoré mohlo potom premietať aj panoramatické filmy. Bola to výnimočnosť, pretože také kiná boli vtedy postupne vznikali. Súčasť kultúrneho domu bola aj veľká reštaurácia na 1. poschodí, kde sa konali spoločenské zábavy.

Skryť Vypnúť reklamu

V DO mali svoje zázemie kluby, krúžky, rôzne záujmové útvary. Koľko ich bolo? Ktoré boli najvýznamnejšie?

- Dom kultúry ROH ZŤS od svojho vzniku až do roku 1989 zastrešoval všetku amatérsku kultúru v meste Martin a okolí. Jeho činnosť bola financovaná z prostriedkov vtedajšieho Fond kultúrnych a sociálnych potrieb, teda vtedajšie odbory ROH a samotnú prevádzku financovala strojárska fabrika. Aktivity všetkých amatérov v meste a okolí sa združovali pod vedením neúnavného človeka Stana Chrena, ktorý venoval všetok svoj čas a zdravie aktivitám záujmovo-umeleckej činnosti. Pôsobili tu súbory v oblasti folklóru (Detský FS Turiec, FS Turiec, kluby spoločenských tancov, diskotancov, divadelný súbor, Bábkarsky súbor Strojárik, DDS Kamarát). Tieto súbory vtedy reprezentovali doma a zahraničí nielen fabriku, ale aj mesto Martin, ktoré vtedy nemalo žiadne kultúrne alebo športové zariadenie. Svoju činnosť tu taktiež vyvíjal aj Fotoklub pod vedením Ruda Žideka, ktorý sa aktívne podieľal na organizovaní medzinárodného podujatia AMFO (výstava fotografií) , práce jeho členov boli vystavované na domácich a zahraničných výstavách. Nezastupiteľné miesto v činnosti domu kultúry mala aj dychová hudba (vtedy Veľký dychový orchester a malá dychová hudba, ktorá sa neskoršie premenovala DH Turčianka. Jej zakladateľom a dlhoročným dirigentom bol Ľudovít Pokorný.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasťou domu kultúry bola aj veľká knižnica. Ak si dobre pamätáme...

- Áno. Spolu spolu s okresnou knižnicou vtedy bola ako jediná dostupná verejnosti. V novšej histórii (1980) treba poznamenať, že vznikol jeden z prvých klubov mládeže (KM), ktorý zastrešoval mladých ľudí v aktivitách umenia, filmu, fotografie, divadla malých javiskových foriem, tanca, vznikajú aj prvé cvičenia jogy v meste a podobne. Jeho zakladateľom bol vtedajší Podnikový výbor SZM, hlavnými organizátormi činnosti boli Jáno Farský a Milan Lesák. V KM vyrástli možno ešte nie vtedy slávni Martinčania, ktorí pôsobia v oblasti slovenského filmu (Jaro Vojtek, Roman Valentko, Vlado Balko). Nemožno nespomenúť aj Rasťa Piška, ktorý už vtedy vedel imitovať slávne osobnosti a hrával divadlo malých javiskových foriem aj v KM.

Skryť Vypnúť reklamu

Dom kultúry bol známy aj organizáciou veľkých podujatí, ktoré presiahli rámec mesta. Zaspomínajme.
- Išlo napríklad o Festival politickej piesne, Scénickú žatvu, Slovesnú jar, AMFO, Folkfórum, čo bol festival folkovej hudby. Okrem amatérskych aktivít DK ROH ZTS zabezpečoval organizovanie koncertov spevákov, skupín, zábavných programov, plesov a pod. Súčasťou DK ROH ZTS bol aj vtedajší Starý závodný klub (terajší evanjelický zborový dom), kde prebiehali aktivity hlavne v oblasti divadla a spoločenskej zábavy (cechové zábavy, plesy, prvé Čaje o piatej alebodiskotéky. V týchto priestoroch pôsobila aj hudobná skupina Zenit pod vedením Milana Alberta, ktorá hrávala do tanca na týchto podujatiach. Aktivít, ktoré zabezpečoval a realizoval vtedajší DK ROH ZTS bolo strašne veľa a nie je možné ich obsiahnuť na takom malom priestore.

Prežili dodnes? A sú stále súčasťou Strojára?

- Príchodom nežnej revolúcie nastali zmeny nielen v spoločnosti ale aj činnosti a financovaní DK ROH ZTS. Do roku 1992 sme boli financovaní ešte z prostriedkov vtedajšej fabriky ZTS TEES MT. Od roku 1992 prechádza dom kultúry na samofinacovanie nielen samotnej prevádzky budovy, ale aj v činnosti súborov dochádza k ich útlmu, resp. ukončeniu činnosti. Pár rokov po revolúcii nikoho nezaujímalo, že tu bolo niečo vybudované, hoci možno niekedy to slúžilo vtedajšej ideológii, ale malo to hlavne systém, tak sa to postupne rušilo. Svoju činnosť ukončili súbory DS dospelí, BS Strojárik, Klub spoločenských tancov, Fotoklub prešiel pod iného zriaďovateľa a pod. Aktívne ostali pracovať len folklórne súbory (DFS a FS Turiec, DDS Kamarát s vedúcou tetou Milkou Hajdúchovou, neúnavnou organizátorkou detského divadla v Martine. Momentálne tento súbor už pôsobí v TKS Martin pod novým vedením. V prvých rokoch pomohlo čiastočne aj mesto Martin, ktoré dofinancovávalo činnosť súborov, ktoré ostali pôsobiť v Strojári. Nástupcom a zástancom aktivít po roku 1989 sa stala Viera Trubanová, ktorá pôsobila už v DK ROH ZTS ako vtedajšia ekonómka už obchodnej spoločnosti Dom kultúry, s.r.o. Spolu s majiteľmi (OZ KOVO pri ZTS TEES Martin) našla spôsob ako financovať súbory a vôbec aktivity v oblasti kultúry pre deti a mládež. Vzniklo prvé Súkromné centrum voľného času Juniorklub. Prostredníctvom tohto subjektu, ktorého zakladateľom bola obchodná spoločnosť DK, s.r.o., bolo možné konečne kultúrne a športové aktivity financovať. Financovanie bolo realizované s rozpočtu Ministerstva školstva, keďže CVČ Juniorklub bol zaradený do školskej siete.

Revolúciu v roku 1989 prežívali kultúrne zariadenia po celom Slovensku euforicky, no potom prišla realita. Z mnohých sa stali obchodné domy, miesta služieb, kultúry v nich zostalo pomenej. Ako to, že Strojár neprestal byť strechou pre kultúru?

- Eufória určite bola v tom období, ale len v oblasti slobody v kultúre, zmýšľaní a podobne. No ľudia si tu zachovali aj zdravý rozum a nedošlo k rozhodnutiam, ktoré by sme museli s odstupom času nejako ľutovať. Taká katastrofa ako iné domy kultúry na Slovensku nás našťastie nepostihla. Priestory, ktoré máme, sa síce využívajú na komerčné ciele - kancelárie, obchody, služby, fitko, diskotéka a pod., no väčšia časť priestorov ostala pre aktivity detí a mládeže (CVČ Juniorklub).

Takže, Strojár vtedy prežil aj vďaka odborom...

- Odbory boli zakladateľmi Strojára, boli, stále sú a budú... aj keď fabrika už neexistuje. Strojár prežil vďaka správnym a múdrym rozhodnutiam odborárov, ktorí ešte pôsobili a pôsobia v bývalých strojárňach. Patrí im poďakovanie, že si udržali svoj majetok, zachovali zdravý rozum a verili vtedajšiemu vedeniu spoločnosti DK, s.r.o., ktorej sú vlastníkmi, že kroky, ktoré urobili prinesú efekt a pomôžu udržať kultúru v meste po roku 1989.

Čo všetko dnes DO Strojár Martinčanom poskytuje, čo pod jeho strechou z oblasti kultúry či vzdelávania funguje?

- Dnes DO Strojár poskytuje Martinčanom vyžitie hlavne v kultúre. Svoje miesto tu má aj šport (ftnescentrum), voľnočasové aktivity detí a mládeže v Juniorklube, súboroch, diskotékovom klube a podobne. Keďže kino Strojár prešlo digitalizáciou, poskytuje svojím návštevníkom väčšie možnosti vidieť nové filmy, archívne, satelitné prenosy zo svetoznámych divadiel a podobne. Podujatia zábavného charakteru (koncerty, divadlá, hudobno-zábavné programy, muzikály.....) navštívi ročne 25 000 Martinčanov.

Napriek všetkému Dom odborov Strojár zostal jedným zo stredísk kultúrneho vyžitia aj dnes. Ako sa mu žije?

- Napriek svojmu veku DO Strojár určite nepatrí do starého železa. Keďže mesto Martin nemá svoj vlastný dom kultúry, DO Strojár svojimi aktivitami, programom, ktorý ponúka Martinčanom a okoliu, má určite svoje miesto v meste. Vyzerá síce tak socialisticky, ale vo vnútri sa snaží byť moderný, aj keď by určite potreboval nejakú modernizáciu – hlavne kinosály. No spoločnosť spravujúca majetok odborárov si najprv musí na ňu zarobiť, potom môže modernizovať a investovať, lebo na dotácie zo štátu nemá nárok. Treba veriť, že prídu aj lepšie časy pre občanov tohto mesta a budú mať viac peňazí aj na kultúru a budú ďalej navštevovať našu Strojár, ktorý, bol, je a chcem veriť, že ostatne verný kultúre.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 807
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 932
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 788
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 374
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 105
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 061
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 057
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 858
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 757
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

14 h
Odberové tímy mali dnes v Kláštore menej práce.

Za stredu a štvrtok otestovali v obci celkom 467 osôb.

15 h
Spišiaci nám tentoraz bodovať nedovolili.

Tréner Miroslav Chudý bol v hľadáčiku Martina už skôr. Okrem bodov prišli naši v Spišskej Novej Vsi aj o dvoch šikovných útočníkov.

15 h
Vo Vrútkach ľudia môžu prichádzať na testovanie bez nutnosti objednávania sa vopred.

Do dvanástej hodiny stihli otestovať 715 ľudí.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

17 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

18 h

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

17 h

Na Slovensku za uplynulý deň pribudlo 1 544 pozitívne testovaných ľudí formou PCR testov a 2 097 pozitívne testovaných antigénnymi testami.

21 h

Už ste čítali?