Štvrtok, 29. september, 2022 | Meniny má Michal, Michaela

Strojár patril a bude patriť kultúre

Dom odborov Strojár v Martine symbolizuje pestrú ponuku kultúry. Túto značku nesie od začiatku svojho vzniku, teda od päťdesiatych rokov minulého storočia. Spomínajme spolu s Petrom Ducárom.

Dom odborov Strojár.Dom odborov Strojár. (Zdroj: Viera Legerská)

Zalistujte v histórii a predstavte nám začiatky výstavby Domu odborov Strojár...

- Vznik vtedajšieho Závodného klubu J. V. Stalina sa datuje do nejakých päťdesiatych rokov minulého storočia. Svoju činnosť začal rozvíjať v terajšom Evanjelickom zborovom dome. No tento priestor bol postupne na aktivity klubu tesné. Vedenie fabriky a politické orgány rozhodli o stavbe nového moderného kultúrneho domu, teda terajšieho DO Strojár. Podľa dostupných dokladov sa tak stalo začiatkom roku 1960. Podľa kolaudačného rozhodnutia bola výstavba dokončená o štyri roky neskôr. Súčasťou budovy je divadelná sála s vybavením a kinosála v jednom, klubovne, knižnica, nácvičné sály pre súbory, skúšobne a podobne. V sedemdesiatych rokoch bolo modernizované kino Strojár , ktoré mohlo potom premietať aj panoramatické filmy. Bola to výnimočnosť, pretože také kiná boli vtedy postupne vznikali. Súčasť kultúrneho domu bola aj veľká reštaurácia na 1. poschodí, kde sa konali spoločenské zábavy.

SkryťVypnúť reklamu

V DO mali svoje zázemie kluby, krúžky, rôzne záujmové útvary. Koľko ich bolo? Ktoré boli najvýznamnejšie?

- Dom kultúry ROH ZŤS od svojho vzniku až do roku 1989 zastrešoval všetku amatérsku kultúru v meste Martin a okolí. Jeho činnosť bola financovaná z prostriedkov vtedajšieho Fond kultúrnych a sociálnych potrieb, teda vtedajšie odbory ROH a samotnú prevádzku financovala strojárska fabrika. Aktivity všetkých amatérov v meste a okolí sa združovali pod vedením neúnavného človeka Stana Chrena, ktorý venoval všetok svoj čas a zdravie aktivitám záujmovo-umeleckej činnosti. Pôsobili tu súbory v oblasti folklóru (Detský FS Turiec, FS Turiec, kluby spoločenských tancov, diskotancov, divadelný súbor, Bábkarsky súbor Strojárik, DDS Kamarát). Tieto súbory vtedy reprezentovali doma a zahraničí nielen fabriku, ale aj mesto Martin, ktoré vtedy nemalo žiadne kultúrne alebo športové zariadenie. Svoju činnosť tu taktiež vyvíjal aj Fotoklub pod vedením Ruda Žideka, ktorý sa aktívne podieľal na organizovaní medzinárodného podujatia AMFO (výstava fotografií) , práce jeho členov boli vystavované na domácich a zahraničných výstavách. Nezastupiteľné miesto v činnosti domu kultúry mala aj dychová hudba (vtedy Veľký dychový orchester a malá dychová hudba, ktorá sa neskoršie premenovala DH Turčianka. Jej zakladateľom a dlhoročným dirigentom bol Ľudovít Pokorný.

SkryťVypnúť reklamu

Súčasťou domu kultúry bola aj veľká knižnica. Ak si dobre pamätáme...

- Áno. Spolu spolu s okresnou knižnicou vtedy bola ako jediná dostupná verejnosti. V novšej histórii (1980) treba poznamenať, že vznikol jeden z prvých klubov mládeže (KM), ktorý zastrešoval mladých ľudí v aktivitách umenia, filmu, fotografie, divadla malých javiskových foriem, tanca, vznikajú aj prvé cvičenia jogy v meste a podobne. Jeho zakladateľom bol vtedajší Podnikový výbor SZM, hlavnými organizátormi činnosti boli Jáno Farský a Milan Lesák. V KM vyrástli možno ešte nie vtedy slávni Martinčania, ktorí pôsobia v oblasti slovenského filmu (Jaro Vojtek, Roman Valentko, Vlado Balko). Nemožno nespomenúť aj Rasťa Piška, ktorý už vtedy vedel imitovať slávne osobnosti a hrával divadlo malých javiskových foriem aj v KM.

SkryťVypnúť reklamu

Dom kultúry bol známy aj organizáciou veľkých podujatí, ktoré presiahli rámec mesta. Zaspomínajme.
- Išlo napríklad o Festival politickej piesne, Scénickú žatvu, Slovesnú jar, AMFO, Folkfórum, čo bol festival folkovej hudby. Okrem amatérskych aktivít DK ROH ZTS zabezpečoval organizovanie koncertov spevákov, skupín, zábavných programov, plesov a pod. Súčasťou DK ROH ZTS bol aj vtedajší Starý závodný klub (terajší evanjelický zborový dom), kde prebiehali aktivity hlavne v oblasti divadla a spoločenskej zábavy (cechové zábavy, plesy, prvé Čaje o piatej alebodiskotéky. V týchto priestoroch pôsobila aj hudobná skupina Zenit pod vedením Milana Alberta, ktorá hrávala do tanca na týchto podujatiach. Aktivít, ktoré zabezpečoval a realizoval vtedajší DK ROH ZTS bolo strašne veľa a nie je možné ich obsiahnuť na takom malom priestore.

Prežili dodnes? A sú stále súčasťou Strojára?

- Príchodom nežnej revolúcie nastali zmeny nielen v spoločnosti ale aj činnosti a financovaní DK ROH ZTS. Do roku 1992 sme boli financovaní ešte z prostriedkov vtedajšej fabriky ZTS TEES MT. Od roku 1992 prechádza dom kultúry na samofinacovanie nielen samotnej prevádzky budovy, ale aj v činnosti súborov dochádza k ich útlmu, resp. ukončeniu činnosti. Pár rokov po revolúcii nikoho nezaujímalo, že tu bolo niečo vybudované, hoci možno niekedy to slúžilo vtedajšej ideológii, ale malo to hlavne systém, tak sa to postupne rušilo. Svoju činnosť ukončili súbory DS dospelí, BS Strojárik, Klub spoločenských tancov, Fotoklub prešiel pod iného zriaďovateľa a pod. Aktívne ostali pracovať len folklórne súbory (DFS a FS Turiec, DDS Kamarát s vedúcou tetou Milkou Hajdúchovou, neúnavnou organizátorkou detského divadla v Martine. Momentálne tento súbor už pôsobí v TKS Martin pod novým vedením. V prvých rokoch pomohlo čiastočne aj mesto Martin, ktoré dofinancovávalo činnosť súborov, ktoré ostali pôsobiť v Strojári. Nástupcom a zástancom aktivít po roku 1989 sa stala Viera Trubanová, ktorá pôsobila už v DK ROH ZTS ako vtedajšia ekonómka už obchodnej spoločnosti Dom kultúry, s.r.o. Spolu s majiteľmi (OZ KOVO pri ZTS TEES Martin) našla spôsob ako financovať súbory a vôbec aktivity v oblasti kultúry pre deti a mládež. Vzniklo prvé Súkromné centrum voľného času Juniorklub. Prostredníctvom tohto subjektu, ktorého zakladateľom bola obchodná spoločnosť DK, s.r.o., bolo možné konečne kultúrne a športové aktivity financovať. Financovanie bolo realizované s rozpočtu Ministerstva školstva, keďže CVČ Juniorklub bol zaradený do školskej siete.

Revolúciu v roku 1989 prežívali kultúrne zariadenia po celom Slovensku euforicky, no potom prišla realita. Z mnohých sa stali obchodné domy, miesta služieb, kultúry v nich zostalo pomenej. Ako to, že Strojár neprestal byť strechou pre kultúru?

- Eufória určite bola v tom období, ale len v oblasti slobody v kultúre, zmýšľaní a podobne. No ľudia si tu zachovali aj zdravý rozum a nedošlo k rozhodnutiam, ktoré by sme museli s odstupom času nejako ľutovať. Taká katastrofa ako iné domy kultúry na Slovensku nás našťastie nepostihla. Priestory, ktoré máme, sa síce využívajú na komerčné ciele - kancelárie, obchody, služby, fitko, diskotéka a pod., no väčšia časť priestorov ostala pre aktivity detí a mládeže (CVČ Juniorklub).

Takže, Strojár vtedy prežil aj vďaka odborom...

- Odbory boli zakladateľmi Strojára, boli, stále sú a budú... aj keď fabrika už neexistuje. Strojár prežil vďaka správnym a múdrym rozhodnutiam odborárov, ktorí ešte pôsobili a pôsobia v bývalých strojárňach. Patrí im poďakovanie, že si udržali svoj majetok, zachovali zdravý rozum a verili vtedajšiemu vedeniu spoločnosti DK, s.r.o., ktorej sú vlastníkmi, že kroky, ktoré urobili prinesú efekt a pomôžu udržať kultúru v meste po roku 1989.

Čo všetko dnes DO Strojár Martinčanom poskytuje, čo pod jeho strechou z oblasti kultúry či vzdelávania funguje?

- Dnes DO Strojár poskytuje Martinčanom vyžitie hlavne v kultúre. Svoje miesto tu má aj šport (ftnescentrum), voľnočasové aktivity detí a mládeže v Juniorklube, súboroch, diskotékovom klube a podobne. Keďže kino Strojár prešlo digitalizáciou, poskytuje svojím návštevníkom väčšie možnosti vidieť nové filmy, archívne, satelitné prenosy zo svetoznámych divadiel a podobne. Podujatia zábavného charakteru (koncerty, divadlá, hudobno-zábavné programy, muzikály.....) navštívi ročne 25 000 Martinčanov.

Napriek všetkému Dom odborov Strojár zostal jedným zo stredísk kultúrneho vyžitia aj dnes. Ako sa mu žije?

- Napriek svojmu veku DO Strojár určite nepatrí do starého železa. Keďže mesto Martin nemá svoj vlastný dom kultúry, DO Strojár svojimi aktivitami, programom, ktorý ponúka Martinčanom a okoliu, má určite svoje miesto v meste. Vyzerá síce tak socialisticky, ale vo vnútri sa snaží byť moderný, aj keď by určite potreboval nejakú modernizáciu – hlavne kinosály. No spoločnosť spravujúca majetok odborárov si najprv musí na ňu zarobiť, potom môže modernizovať a investovať, lebo na dotácie zo štátu nemá nárok. Treba veriť, že prídu aj lepšie časy pre občanov tohto mesta a budú mať viac peňazí aj na kultúru a budú ďalej navštevovať našu Strojár, ktorý, bol, je a chcem veriť, že ostatne verný kultúre.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  5. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  1. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  2. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  3. Jednodňovú zdravotnú starostlivosť preferujú lekári aj pacienti
  4. Union prepláca všetky doplatky za lieky pre deti do 18 rokov
  5. Medzi prírodnými izoláciami vedie celulóza
  6. Zvyšky z vašej kuchyne môžu pomôcť v boji s klimatickou krízou
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Nie všetko sa deje na červenom koberci
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 603
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 11 293
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 107
  4. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 712
  5. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 288
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 591
  7. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 2 482
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 450

Blogy SME

  1. Post Bellum SK: Vízie televízie. Inscenácie na obrazovke boli aj kompromisom
  2. Maria Greitzer: Odberatelia plynu z Nord Stream
  3. Tereza Krajčová: Grécke Atény 3/4: Pláže a ostrovy – Glyfada, Aegina a neobývaný raj Moni
  4. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Anton Kaiser: Krokom po minulosti rodiny Migazzi
  7. Adriana Boysová: Šuškandou opradená sexuálna výchova
  8. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 501
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 956
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 670
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 350
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 578
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 470
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 248
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 920
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinský kapitán Matej Dírer sa postaral o vyrovnanie na 3:3.

Do konca riadneho hracieho času zápasu Martin – Dubnica chýbalo necelých štrnásť minút a hostia viedli 3:0. Nakoniec si však z Turca neodviezli ani len bod.


8 h
Lekár vidí počas zákroku obraz na veľkom monitore s vysokým rozlíšením.

Robotický systém nemocnica využíva v rádiológii ako prvá na Slovensku.


TASR 22 h
Martinčania opäť okúsili trpkosť prehry.

Favorit si rozhodujúci náskok vytvoril už prvom dejstve, po zmene strán ho dokázal ešte navýšiť.


27. sep
Manželka Milana Košarišťana s úlovkom.

Nevylučuje, že časom sa v lesoch môže objaviť aj nebezpečná huba.


27. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodiči sa dlhodobo sťažujú, že na Hutách sa na asfalte šmýka.


26. sep

Na diaľnicu muža vraj poslala navigácia.


TASR 20 h

Dostavba bude trvať dlhšie a štát zaplatí viac.


23 h

Policajti namerali v mestskej časti Považskej Bystrice Milochov 28-ročného vodiča Kie Ceed, ktorý prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o 75 kilometrov za hodinu (km/h).


TASR 27. sep

Blogy SME

  1. Post Bellum SK: Vízie televízie. Inscenácie na obrazovke boli aj kompromisom
  2. Maria Greitzer: Odberatelia plynu z Nord Stream
  3. Tereza Krajčová: Grécke Atény 3/4: Pláže a ostrovy – Glyfada, Aegina a neobývaný raj Moni
  4. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá
  5. Jozef Drahovský: Budú od januára jazdiť kamióny po diaľniciach bez platenia mýta?
  6. Anton Kaiser: Krokom po minulosti rodiny Migazzi
  7. Adriana Boysová: Šuškandou opradená sexuálna výchova
  8. Matúš Lazúr: Kto bude šetriť a kto to celé zaplatí
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 501
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 956
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 8 670
  4. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 6 350
  5. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 578
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 470
  7. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 248
  8. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 920
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?