Bývalý prezident Rudolf Schuster nedávno zavítal do Turčianskych Teplíc. Prijal pozvanie primátora Igora Husa a na festivale Ľudia a hory vystúpil s pútavou prednáškou o Kamčatke.
Po odchode z najvyššej ústavnej funkcie (bol v nej od roku 1999 do roku 2004) sa venuje najmä cestovaniu, foteniu, dokumentovaniu, robí cestopisné filmy, píše knihy, za ktoré zbiera aj ocenenia. V Košiciach už stihol otvoriť prezidentskú knižnicu a má v nej vzácne knihy, ktoré mu darovali monarchovia, prezidenti, predsedovia vlád z celého sveta. Ako bývalá hlava štátu si však stále plní aj diplomatické povinnosti.
Robí, čo ho baví
„Chodím po extrémnych cestách aj preto, aby som konečne využil tú slobodu, ktorú už mám. Dnes už nemusím nič, len to, čo ja chcem. Áno, mám ešte aj pár povinností, ale sú to také, ktoré si ja vyberám. Občas ma pozvú na nejaké veľvyslanectvo a ak je to v záujme našej krajiny, v záujme mojom, tak idem,“ povedal Rudolf Schuster, ktorý stále udržiava priateľské vzťahy so svojimi prezidentskými kolegami.
„Nedávno som sa vrátil z Varšavy, kde ma pozval bývalý prezident a môj veľmi dobrý priateľ Alexander Kwasniewski. Poľsko raz ocení, akého významného štátnika malo. V kontakte som aj s inými – napríklad s Leonidom Kučmom, ktorý na Ukrajine dokázal účinne vyvažovať vzťahy s Ruskom i Západom. Neviem, či sa to ešte niekomu tak podarí,“ podotkol exprezident.
Kontakt s kolegami nestratil
Priateľstvo a vzájomná dôvera má aj v medzinárodnej politike obrovský význam. Mnohokrát prelomili navonok neprekonateľné problémy, otvorili dvere, o ktorých by ste si mysleli, že sa nedajú vôbec otvoriť.
„Vždy som bol zástancom ľudského prístupu. Úsmev, neformálne rozhovory, nazretie do súkromia a aj rodinné návštevy. Pamätáte si, keď na Slovensko chodili žlté karty ako na bežiacom páse a naša krajina mala pribuchnuté dvere do Európskej únie i NATO? Bolo to ťažké obdobie, ale aj cez priateľské vzťahy so štátnikmi sme sa krok za krokom dostávali z medzinárodnej izolácie. Alexander Kwasniewski nám otváral dvere k americkej administratíve,“ prezradil zaujímavosť Rudolf Schuster.
Dvere mal však otvorené aj v Nemecku. S bývalým prezidentom Johanesom Rauom, s ktorým mal takmer identické volebné obdobie, ho spájalo priateľské puto ešte z čias socializmu.
„Mestá Košice a Wuppertal podpísali partnerskú dohodu. V tých časoch to bolo niečo nevídané, aby niekto z východného bloku udržiaval vzťahy s mestom zo Západu. V druhej polovici sedemdesiatych rokov to „spískali“ bývalí ministri zahraničných vecí Bohuš Chňoupek a Hans-Dietrich Genscher. Nemci najprv chceli nejaké miesto z Čiech, ale náš minister – Slovák, im odporučil Košice. Tí o tom najprv ani nechceli počuť, ale nakoniec sme sa viackrát stretli a dohodu podpísali. A primátorom Wuppertalu nebol nikto iný ako Johanes Rau, s ktorým sme sa neskôr stretávali ako prezidenti. Samozrejme, že mi pomáhal, kde sa dalo,“ zasmial sa Rudolf Schuster.
Priama voľba
Rodák z Medzeva, ktorý v januári bude mať 82 rokov, je na Slovensku prvou hlavou štátu, ktorá bola zvolená v priamej voľbe. Vtedy pomerne jasne vyhral nad Vladimírom Mečiarom, ktorého sila bola v tom období ešte celkom značná.
„Keď sme zakladali Stranu občianskeho porozumenia, tak jedným z hlavných bodov nášho programu bola priama voľba hlavy štátu a neupustili sme od nej ani vtedy, keď koalícia, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 1998 – SDK, SDĽ, SOP, SMK mala ústavnú väčšinu. Tú sme nakoniec využili na presadenie potrebných zmien. A myslím, že je to dobré, keď o prezidentovi republiky rozhodujú jej občania a nie kdesi v zákulisí politici,“ domnieva sa Rudolf Schuster, ktorý by všetkým ľuďom v najbližšom období zaželal najmä pokoj a mier.
„Svet sa mení, kríza strieda krízu, často sme konfrontovaní rôznymi hrozbami. Pokoj a mier sú v tomto období potrebné viac ako inokedy. Tak nech si ich do sýtosti užijeme,“ zaželal aj Turčanom prezident Rudolf Schuster.
