ostanú nám navždy v pamäti jeho herecké kreácie...
MARTIN. Tento múdry, šarmantný a láskavý človek sa narodil v Martine – 23. mája 1929 – v rodine kominárskeho majstra, no otec Rudolf bol aj ochotníkom chýrneho Slovenského spevokolu, v ktorom vytvoril vyše 60 postáv a 5 réžií. Syn Daniel maturoval na martinskom gymnáziu, neskôr vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (dejiny umenia) a začal pôsobiť ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení. Do vznikajúcej televízie prišiel v roku 1958, spočiatku tu bol dramaturgom, neskôr dlhodobo pracoval ako vedúci literárno-dramatickej redakcie, kde vytvoril o. i. atraktívnu dramaturgiu a vysokú kvalitu tzv. „bratislavských pondelkov“. Rodiaca sa slovenská televízna kultúra tak držala krok so svetom.
V sedemdesiatych rokoch vznikla na bratislavskej VŠMU i jeho zásluhou Katedra filmovej a televíznej tvorby, ktorej sa stal vedúcim. Tam som ho stretával často, na chodbe, so svojimi prvými študentmi. Boli medzi nimi Boris Filan, Dežo Ursíny, Jozef Paštéka, Slavo Rosenberg, Milan Ležák... Vychoval z nich špecialistov – režisérov, dramaturgov, scenáristov.
Ako herec začínal Daniel Michaelli v ochotníckych divadlách. V televíznych inscenáciách, seriáloch a filmoch vytvoril potom množstvo postáv; jeho vrcholným životným hereckým dielom bol však triptych o živote a práci svetoznámeho vedca a zakladateľa svetovej mikrobiológie Louisa Pasteura (1977). A pamätáte si obľúbených Parížskych mohykánov (1971) či Vivat Beňovský! (1975)?
Práve na predpremiére poslednej časti tohto seriálu v Brezne som sa s Danielom Michaellim v milom rozhovore stretol ostatný raz. Po piatich rokoch – 7. novembra 1980 – prišla smutná správa . Dokonal v rodnom Martine.
(Autor je historik kultúry.)
Autor: Pavol M.Kubiš
