Asi dvadsať rokov ste sa snažili, aby sa Turany stali mestom. Čo vás motivovalo k tejto ambícií?
- Už v roku 1397 boli Turany kráľom Žigmundom Luxembruským vyhlásené za mesto a toto platilo až do roku 1918. Doteraz však nevieme, prečo sme boli po zrušení Rakúsko-Uhorska spolu s viacerými mestami zaradení medzi obce. Mestský štatút sa Turany pokúšali získať v roku 1997, keď sme oslavovali 600. výročie udelenia mestských práv, ale táto žiadosť nám vtedy neprešla. Od tejto snahy však obec neupustila ani potom a žiadosť sme opätovne podali v roku 2009, kedy ju obecní poslanci konečne jednohlasne schválili a mohli sme podniknúť ďalšie kroky. Dá sa povedať, že po dvadsiatich rokoch sa nám to podarilo. Za našu žiadosť zahlasovalo kladne 137 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. My sme sa vždy cítili ako stredisková obec, a preto aj do budúcnosti sme si chceli zachovať všetky kompetencie a služby.
Teraz, keď ste už oficiálne mestom, myslíte, že sa vaše možnosti či šance na rozvoj budú väčšie a rýchlejšie sa budú dať zrealizovať, ako keď ste boli obcou?
- My sme skôr mestečkom ako mestom, ale aktuálne určite vidíme väčšie možnosti v našom rozvoji a máme lepšiu rokovaciu pozíciu. Predpokladám, že v pripravovanej komunálnej reforme sa naše kompetencie zachovajú alebo rozšíria aj na okolité obce. Do kariet nám hrá tiež vybudovanie diaľnice s privádzačom v našom katastri, čím sa skrátila cesta do Žiliny. To je šanca pritiahnuť sem mnoho nových podnikateľov, ktorí by vytvorili nové pracovné miesta, k čomu by nám mohol dopomôcť i získaný mestský štatút.
Už ste teda podnikli aj nejaké kroky, ktoré by smerovali k rozvoju podnikania a zvýšeniu zamestnanosti v Turanoch?
- Radi by sme opäť obnovili pracovný ruch v bývalom závode Drevina, a preto už rokujeme s majiteľmi pozemkov, ako by sa tento priestor určený na podnikanie mohol znova využívať. Verím, že budeme úspešní.
Myslíte, že sa vám v počte obyvateľov časom podarí prekročiť číslo päťtisíc, keďže aj toto bola jedna z podmienok vyhlásenia obce za mesto, čo sa vám ale nepodarilo?
- Táto podmienka vôbec nebola rozhodujúca, pretože ostatné náležitosti sme splnili. Mestom sa stali už aj dediny s tisíc obyvateľmi. My sme však aj s našimi 4380 občanmi strediskovou obcou a neustále u nás narastá záujem o kúpu pozemkov, čím sa rozširuje naša individuálna bytová výstavba a s ňou určite porastie aj počet obyvateľov.
A aké podmienky ste teda museli splniť, aby sa z Turian stalo mesto?
- Hlavná podmienka bola, aby sme mali aspoň v časti územia mestský charakter zástavby, teda sídliska, a to máme. Tiež sme napríklad museli mať vybudované inžinierske siete, funkčné školstvo, sieť zdravotníctva, lekárne či zabezpečovať dopravu a služby i pre okolité obce.
Medzi ľuďmi z Turian rezonuje aj téma zvyšovania miestnych daní a poplatkov či zvyšovanie vášho platu, keďže už ste primátorom. Je to pravda, sú ich obavy oprávnené?
- Naši občania sa nemajú absolútne čoho obávať. Výška daní a poplatkov je daná počtom obyvateľov, čiže k žiadnym negatívnym zmenám nedôjde. Ľuďom to prinesie iba výhody. Meniť sa nebude ani môj plat, pretože aj ten sa rovnako odvíja od počtu obyvateľov a navyše, primátorský i starostovský plat schvaľujú vždy miestni poslanci.
A čo zmeny týkajúce sa chodu úradu? Stihli ste už napríklad vymeniť nápisy na tabuliach či budove radnice?
- Úplne všetko sme ešte nestihli, veď od Silvestra ubehlo len pár dní. Ale vymenili sme napríklad úradné pečiatky a listiny, niektoré informačné tabule s názvom, aktualizovali sme webovú stránku.Ešte nás čaká napríklad návšteva bánk a ďalších úradov, kde musíme pozmeniť v účtoch názvy z obce na mesto.
Aké sú najbližšie investičné plány Turian?
- Čaká nás rekonštrukcia materskej školy, ciest a chodníkov či športového areálu. V budúcnosti by sme tiež chceli zatepliť zdravotné stredisko, mestský úrad a zveľadili zóny oddychu. Radi by sme z Turian urobili dôstojné miesto pre život. Čaká nás veľa práce, ale na všetko treba ísť postupne a veriť si.
AKO TURANY BOLI PRVÝKRÁT MESTOM
O Turanoch ako meste sa prvý raz hovorilo v roku 1397. Potvrdil nám to Ľubomír Liskaj správca Miestneho múzea Turany.
„Vtedy vďaka privilégiu, ktoré udelil kráľ Žigmund Luxemburský podľa Krupinského práva, boli Turanom udelené výsady. Králi takto zvykli potvrdzovať mestám ich práva, lebo stoliční páni ich kedysi chceli obciam odoberať. Rovnako to bolo aj s Turanmi,“ opisuje.
Po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska však nastala zmena a doteraz nikto presne nevie, prečo sa z Turian stala obec.
„Keď sa v roku 1918 robil nový lexikón miest a obcí, nevedno kto Turany vynechal v zozname miest. Rovnaký osud mali Sučany, aj Mošovce v Turci,“ zmieňuje históriu Ľ. Liskaj a dodáva, že v minulosti sa Turany nemohli rozrásť na veľké mesto z niekoľkých dôvodov.
„Problémom bola blízkosť Sklabine a boj s hradným pánmi, ale tiež blízkosť Váhu. Časté záplavy spôsobovali, že voda mnohé v našom katastri odplavila a zničila. A čo neodniesla voda, o to sa postaral oheň. Hojné požiare ničili prevažne drevené stavby. Murované by boli azda odolnejšie a mestečko by sa viac rozrastalo,“ vysvetľuje Ľubomír Liskaj.
V turianskom múzeu nájdeme aj privilégium kráľa Žigmunda pre Turany, ktoré vydal v mene kráľa Turčiansky konvent 4. novembra 1397.
Uvádza sa v ňom: „Žigmund v ňom potvrdzuje mestečku Turany práva, ktoré užíva mesto Krupina. Je to predovšetkým neobmedzené právo postaviť a užívať vlastný mlyn, uskutočňovať rybolov a slobodne užívať lesy. Možnosť užívania týchto práv podmieňuje kráľ tým, že Turany každý rok v troch termínoch zaplatia do kráľovskej pokladnice 100 zlatých a v čase vojny ďalších 20 zlatých. Zároveň ich zaviazal prispievať na úhradu trov spojených s kráľovým pobytom na Zvolenskom zámku.“
