SUČANY.Tridsať rokov zasvätil Eugen Lazišťan knižnej kultúre v martinskom Vydavateľstva Osveta ako redaktor, vedúci redaktor, zostavovateľ i autor a spoluautor desiatok obrazových publikácií.„Každá z tých kníh bola posolstvom, odkazom. V každej z nich spolu so zástupom slovenských, ale aj európskych osobností fotografie ostal vložený kus jeho najkategorickejšieho imperatívu, lásky k vlasti, úcty k jej krásam a cennostiam...“ pripomínal v nekrológu spisovateľ Peter Mišák (SNN, 1-2, 2006).
Eugen Lazišťan zomrel v Sučanoch pred desiatimi rokmi – 6. januára 2006 – vo veku 88 rokov. Hoci sa narodil v Hriňovej (8. marca 1917), jeho pupočnou šnúrou s týmto svetom sa nadobro stali Sučany, ktoré mu boli od roku 1923 trvalým domovom.
„V Martine žijem, v Sučanoch spávam...“ často s humorom jemu vlastným prízvukoval. Ako fotograf začínal v Matici slovenskej, v roku 1947 pri nakrúcaní filmu „Varúj... !“ sa zoznámil s Karolom Plickom. Priateľstvo a škola, obe na celý život, sa mohli začať...
Cez jeho objektív objavil pre seba, a najmä pre nás, svet nový, šíry akoby nekonečný.
Znalec slovenskej fotografie Marián Pauer vydal v Matici slovenskej publikáciu: Eugen Lazišťan – Krajina našej pamäti (2004). O fotografovi okrem iného povedal:
„...Celá jeho tvorba je presiaknutá úctou k človeku. Nehľadal inšpiráciu v cudzích luhoch a hájoch, vystačil s rodným Slovenskom. Prezentoval jeho krásu bez pátosu, s citom pre poéziu všedného dňa, so zmyslom pre obrazovú skratku. Bez Lazišťana by slovenská fotografia bola chudobnejšia o jeden autorský pohľad a nepochybne i o celý rad autorov, ktorých práve on nasmeroval na fotografickú cestu. Nezištne, tak, ako to vedel len on...“
Som rád, že niekoľkokrát som sa s Eugenom stretol - či vo vydavateľstve alebo v Slovane. Bol veľmi priateľský, múdry, ale i búrlivák. Rozhovory nie a nie ukončiť... No on vždy, mňa, bystrického „lokálpatriota“ chápal: „Celý svoj život som prežil pod Malou Fatrou v Turčianskej záhradke,“ hovoril hrdo.
(Autor je historik kultúry)
Autor: Pavol M. Kubiš
