PODHRADIE. Peter Volna z Podhradia sa už 23 rokov venuje pre chlapa netypickej záľube – vyšívaniu. S ihlou v ruke trávi každú voľnú chvíľu a pod jeho rukami už vzniklo nespočetné množstvo obrazov. Jeho ucelená tematická zbierka historických budov nedávno získala výnimočný Certifikát o vytvorení rekordu.
Jedinečná tematická kolekcia
Päťdesiatdvaročný Peter Volna vyšil kolekciu päťdesiatich obrazov rôznych historických objektov z celého sveta. Keďže ide o najväčšiu tematicky zameranú zbierku vyšívaných obrazov, Podhradčan získal zápis do Českej knihy rekordov.
Obrazy rôznych veľkostí sú vyšívané 725 111 krížikovými stehmi a ich autor nad nimi strávil 4 845 hodín čistého času práce, čo je necelých 202 dní. Na svojich dielach pracoval v rokoch 1996 až 1998, 2010 až 2015.
„Česká databanka zaregistrovala môj rekord 12. januára. Štyridsaťdeväť obrazov som vyšil podľa vlastného výberu a Českej knihe rekordov som ponúkol, aby si vybrali, akú budovu mám vyšiť ako poslednú. Oni si samozrejme zvolili Pelhřimovskú vežu, čo je sídlo tamojšieho Múzea rekordov a kuriozít,“ objasňuje vášnivý výšivkár.
Jeho jedinečnú kolekciu po zapísaní rekordu dokonca vystavili na štyri dni na regionálnom veľtrhu cestovného ruchu v Brne, kde zaznamenala vynikajúce ohlasy.
Láka ho vytvorenie miniatúry
Peter Volna sa k vyšívaniu budov dostal pred dvoma desiatkami rokov, keďže v jednom z vtedajších časopisov pravidelne vychádzali predlohy všakovakých hradov či zámkov.
„Urobil som 34 rôznych budov, ale potom to už v časopise prestalo vychádzať, tak mi s predlohami začal pomáhať syn a ten mi ich vytváral na počítači. Ja som si našiel budovu, ktorá sa mi páčila, synovi som povedal koľko farieb a krížikov chcem mať na obraze a on mi podľa toho vytvoril predlohu. Našim prvým spoločným dielom bol Strečiansky hrad,“ spomína Podhradčan, ktorý tiež vyšil aj napríklad Oravský i Bojnický hrad, ďalej Budatín, Lichtenštajn, hrad v Starej Ľubovni, Krásnu Hôrku, ale aj Buckinghamský palác či londýnsku vežu.
Peter Volna nemá aktuálne rozrobenú žiadnu novú kolekciu. Ako hovorí, po dokončení historických objektov si dal mesiac pauzu a doma trošku leňošil. Už teraz však premýšľa, na čo sa s ihlou v ruke vrhne najbližšie.
„Chcel by som vyšiť miniatúrny obraz vo veľkosti zápalkovej škatuľky. Bude na ňom niektorá z budov práve dokončenej kolekcie. Potom môžeme porovnať, ako vyzerá napríklad ten istý hrad vyšitý na veľkom formáte a na miniatúre,“ prezrádza svoje plány.
K vytvoreniu tohto zaujímavého zámeru bude potrebovať najjemnejšie plátno s hustou štruktúrou, tzv. popelín a samozrejme aj lupu, aby na maličké stehy dobre videl.
Ďalším lákadlom pre zručného muža je vyšitie diel známeho maliara Alfonza Muchu.
Portréty ho nebavia
Ako sám priznal, veľmi nerád vytvára postavy či ľudské tváre.
„Jedna kamarátka ma raz po dlhom prehováraní napokon presvedčila, aby som vyšil portrét jej syna. Je to veľmi náročné, ale najmä – nebaví ma to,“ vysvetľuje P. Volna, ktorý s ihlou a niťou v ruke strávi tri hodiny denne. Počas víkendu aj viac.
„Je to skrátka moja veľká záľuba. Ak sa náhodou pomýlim, alebo sa mi nepáči zvolená farba, nič sa nedeje a stehy jednoducho vypáram. Manželka sa nedávno pustila do štrikovania, takže naše večery vyzerajú tak, že sedíme spolu pri televízore, ja vyšívam a ona štrikuje,“ s úsmevom opisuje.
Volnovci majú obrazy rozvešané po celom dome. Prvými vyšívanými prácami P. Volnu boli komixové obrazy s kresleným vtipom, ktoré má dodnes vystavené doma v kuchyni. Na nich sa naučil základnú techniku – plný steh. Neskôr prešiel na zložitejší krížikový steh a vyšíval postavy bohýň a iných žien, až sa postupne dostal k hradom a zámkom.
Jeho najväčším dielom je obrovský obraz Ježišovej Poslednej večere, na ktorom pracoval až deväť rokov. V Čechách mu ho pred pár rokmi uznali za najväčší vyšitý obraz, a tak vyše pol roka viselo toto veľdielo v Múzeu rekordov a kuriozít v Pelhřimově a aj pol dňa v Prahe na Staromestskom námestí.
Svoje obrazy by výšivkár Peter rád niekde odprezentoval a vystavil hoci aj natrvalo. Už ich totiž nemajú doma kde zavesiť.
(Strečiansky hrad. FOTO: ANDREA DUDRÁKOVÁ)
