MARTIN. Minulý utorok sa turčianski pedagógovia a Iniciatíva martinských učiteľov (IMU) stretli v jednej z martinských reštaurácií, aby sa dohodli na ďalšom postupe ohľadom protestu. Na zasadnutie prišlo okolo päťdesiat nespokojných učiteľov.
Hlavne, že sa o nich hovorí
Rušná diskusia sa pochopiteľne točila okolo situácie v školstve, ako naverbovať do protestu ďalších nerozhodných pedagógov i stúpencov, ako odzneli aj povzbudivé príhovory, aby sa učitelia nenechali zastrašovať a vydržali v boji za svoje požiadavky.
„Chceme, aby sa verejnosť dozvedela, o čo nám ide a že ani učitelia v Turci nevnímajú tento štrajk pasívne. Sú medzi nami aj kolegovia, ktorých finančná situácia je ťažká a nemôžu s nami vydržať štrajkovať až do konca. Po niekoľkých dňoch sa preto vrátili späť do práce. Chceme, aby sa vláda s nami dohodla a rokovali s nami ako s adekvátnymi partnermi. Žiaľ, kompetentní na nás ešte nezačali reagovať, ale je dôležité, že sme sa stali témou v médiách a o školstve sa začína viac diskutovať,“ vyslovila sa Lívia Muntagová z IMU.
Ako ďalej dodáva, nie je podľa nej pravda, že sa učitelia zmobilizovali iba teraz, pár týždňov pred voľbami.
„Rôzne aktivity bežali už od septembra. Napríklad o petícií na podporu učiteľov vedela vláda už minulý rok. Čiže nezobudili sme len po Vianociach, tieto aktivity trvajú už dlhšie,“ bránila sa L. Muntagová.
Školské pomôcky si vyrábajú sami
Na martinské stretnutie prišla i štrajkujúca učiteľka prvého stupňa zo ZŠ A. Stodolu v Martine Dagmar Joklová, ktorá sa tiež zúčastnila protestného zhromaždenia v Bratislave.
„Do práce chodíme radi, v plnom nasadení a s láskou, ale školstvo rozhodne potrebuje zmenu, ozdravenie a viac peňazí na chod,“ zareagovala D. Joklová a zároveň doplnila, že školstvu vo všeobecnosti chýbajú najmä pracovné pomôcky či vhodné učebnice.
„Aj od kolegov počúvam, že si veľa vecí musia zabezpečiť sami. Napríklad perá, fixky, farebné papiere pre žiakov, mnohí si doma vlastnoručne vyrábajú pracovné zošity a úlohy pre školákov, ktoré im potom kopírujú. Ani učebníc nie je dosť, niektoré taktiež musia žiakom rozmnožiť cez kopírku. Treba vynoviť i technológie, napríklad počítače. Trápi nás, že do škôl sa často nalievajú peniaze na úplne nepodstatné veci – ako sú logá a podobne,“ vymenovala učiteľka s 27-ročnou praxou. Tú tiež hnevá zvýšené množstvo papierovačiek a administratívy, ktorou sa musia denne v školách zapodievať.
Samovzdelávanie z vlastného vrecka
Jej kolegyňa Viera Tinajová sa domnieva, že záujem mladých ľudí o povolanie pedagóga klesol.
„Je pravda, že mladým sa v súčasnosti oveľa menej naskytne možnosť nastúpiť do školy a vyučovať. Je to tým, že dôchodkový vek sa predĺžil a pre mladých učiteľov jednoducho nie je miesto. Veď najviac máme pedagógov nad 50 rokov,“ priblížila V. Tinajová. Ako ďalej povedala, hoci sa platy pedagógov zvyšujú ich akreditáciou, väčšinu vzdelávania si i tak platia sami a venujú sa mu cez víkendy a vo voľnom čase.
„Fakulty síce chŕlia mladých učiteľov, ale tí radšej odchádzajú pracovať do iných oblastí, kde zarobia lepšie ako v školstve,“ pripojila sa Dagmar Joklová.
Obe pedagogičky sa zároveň zhodli, že autorita učiteľa sa za ostatné roky veľmi znížila.
„Deti majú teraz úplne iné práva a tiež komunikácia medzi rodičmi a učiteľmi bola kedysi lepšia. Sú prípady, kedy sa snaha o spoluprácu s rodičmi otočí proti samotnému vyučujúcemu,“ tvrdili.
Zmena môže prísť hocikedy
Zatiaľ len sedem rokov pracuje v školstve Štefan Kapala zo ZUŠ Frica Kafendu Vrútky.
„Mzda učiteľov sa síce zvyšovala už trikrát, ale výsledná mzda je aj tak nedostačujúca, tak potom aká nízka musela byť tá pôvodná. Som mladý človek, ktorý si chce založiť rodinu, ale z môjho platu sa to nedá,“ krútil hlavou pedagóg, podľa ktorého je vhodný čas na štrajk aj teraz pred voľbami.
„Na zmenu nikdy nie je skoro či neskoro. Vláda si musí nájsť čas riešiť problémy kedykoľvek,“ skonštatoval Š. Kapala.
