MARTIN. Krajská knižnica v Žiline, Turčianska knižnica v Martine, Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotockého v Liptovskom Mikuláši, Oravská knižnica Antona Habovštiaka v Dolnom Kubíne a Kysucká knižnica v Čadci zaevidovali v roku 2015 spolu už viac ako 28-tisíc čitateľov, ktorí si od začiatku roku 2015 vypožičali 1,5 milióna kníh a iných dokumentov.
„Detských čitateľov máme už 9-tisíc, takmer 15-tisíc zaregistrovaných sú študenti a dospelí a 4-tisíc je seniorov a zdravotne ťažko postihnutých ľudí. Každoročne nám pribúdajú noví členovia, a preto sa snažíme v rámci našich možností podporovať rozširovanie knižničného fondu tak, aby bol pre čitateľa stále zaujímavý,“ uviedla vedúca oddelenia kultúry ŽSK Monika Hriníková.
Podľa jej slov má najviac dokumentov v databáze Krajská knižnica v Žiline, ktorá koordinuje a poradensky usmerňuje ostatné regionálne knižnice v kraji. Čitatelia si tu počas roka vyzdvihli už viac ako 500-tisíc kníh. Úspech má aj Turčianska knižnica, ktorá svojim členom poskytla 320-tisíc dokumentov. Okolo 200-tisíc kníh ročne požičajú aj ostatné regionálne knižnice v Liptove, Orave a Kysuciach.
„V dnešnej dobe knižnice už nie sú len miestom pre požičiavanie kníh, ale plnia mnoho ďalších úloh. Organizujú rôznorodé podujatia, vťahujú obyvateľov do verejnej komunity a poskytujú im široké spektrum informácií, vzdelávania a samozrejme, kultúry a sociálneho cítenia. V kraji sme v minulom roku prerozdelili do rozpočtov knižníc viac ako 1,3 milióna eur,“ priblížil predseda ŽSK Juraj Blanár. Doplnil, že knižnice v pôsobnosti Žilinskej župy získavajú financie aj z vlastnej činnosti a rovnako prostredníctvom grantov a dotácií. Spoločne tak hospodária s celkovou sumou 1,5 mil. eur, ktoré využívajú na nákup nových kníh a dokumentov, organizáciu stoviek podujatí a rekonštrukciu budov a ich okolia.
Knižnice v minulosti zaviedli aj novú službu v podobe biblioboxov, ktorá im slúžia pre pohodlnejšie vrátenie kníh. „V prípade, že čitatelia nestíhajú vrátiť knihy v rámci otváracích hodín knižnice, jednoducho vhodia dokumenty do biblioboxu. Predchádzajú tak upomienkam a zároveň môže knižnica ponúknuť knihy čo najskôr aj ďalším záujemcom,“ uviedla M. Hriníková.
