Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Ešte je čo a kde kopať

Archeológ Marek Both zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea Martin tvrdí, že Turiec ešte prekvapí. Región nie je úplne prebádaný a šanca, že prispeje do mozaiky poznania minulosti ďalšími zaujímavými nálezmi, nie je vôbec malá.

Marek Both pri spracovávaní dokumentácie z výskumov.Marek Both pri spracovávaní dokumentácie z výskumov. (Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Kniha minulosti Turca je pomerne husto zapísaná. Žijeme v regióne, v ktorom bolo v dávnej minulosti množstvo sídlisk ľudí rôznych kultúr a vládol tu čulý obchodný ruch. A to hovoríme o čase nie spred pár storočí, ale i tisícročí, a to aj pred Kristom.

Už dvetisíc rokov pred Kristom sa u nás obchodovalo

„V Blatnici a v Kláštore pod Znievom sa napríklad našli tri medené nástroje pochádzajúce približne z obdobia 2-tisíc rokov pred našim letopočtom, unikátne sú materiálom, z ktorého boli zhotovené. Ľudia vtedy používali kamenné nástroje, meď bola vzácnosťou. U nás sa neťažila, mohli ju mať bohatší, nástroje z nej sa k nám dostali pravdepodobne ako výsledok obchodu, čo je na tú dobu veľmi zaujímavý jav,“ otvára jednu zo slávnych kapitol minulosti nášho regiónu archeológ Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine Marek Both.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhou môže byť trebárs stará šáločka s napodobeninami ľudských nožičiek, ktorá sa našla v Belej v urnovom hrobe. Pravdepodobne ju používali pri obradoch a dnes je súčasťou depozitára etnografického múzea. Pochádza z doby bronzovej, teda z času približne tisíc rokov pred našim letopočtom a v zbierkach múzea patrí k unikátom.

Na staré hroby sme bohatí

„Pohrebísk vôbec máme v regióne hodne. Keď sa na Severe v Martine stavalo sídlisko, našlo sa tam okolo 160 hrobov i rozrušené mohyly,“ pokračuje archeológ a na vysvetlenie dodáva, že mohyla je umelo navŕšený násyp alebo kopček, v ktorom boli pochovaní spravidla významnejší jedinci.

Nálezy tohto typu sa nachádzali na rôznych miestach Turca, trebárs v Priekope či v Žabokrekoch, hoci aj rôzne zničené. Ale z Malého Čepčína je zdokumentovaný nález pomerne zachovalej mohyly – drevená rakva s kovovými klincami s pozostatkami človeka a vedľa aj kosti koňa. Malá Vieska (dnes v Turčianskych Tepliciach), Martin, Nolčovo – to zase miesta nálezov súborov bronzových predmetov, ktoré kedysi ľudia z rôznych príčin zakopávali do zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zdá sa, že išlo o predmety, ktoré si nadovšetko cenili a takýmto spôsobom ich chceli zachrániť, keď utekali pred nájazdmi nepriateľov či iným nebezpečenstvom. Alebo išlo o obetu bohom, prostredníctvom nich si asi chceli získať ich náklonnosť v rôznych situáciách,“ objasňuje pôvod pokladov z doby bronzovej.

Poklady z doby bronzovej sú veľmi vzácne

„Boli to najvzácnejšie veci, ktoré ľudia mali – šperky, nádoby, zbrane, rôzne pracovné nástroje, alebo aj súčasti odevov. Napríklad v Malej Vieske sa našli vzácne bronzové ihlice. Sú až 90 cm, teda nezvyčajne, dlhé, a predpokladá sa, že si nimi zopínali odevy pri rôznych kultových obradoch,“ opisuje ďalej Marek Both.

Vyzdvihuje tiež vzácnosť z mladšej doby železnej (približne 4. storočie pred našim letopočtom) v Slovenskom Pravne – odliatu bronzovú sponu s ľudskými tvárami. Podobné sú známe z etruského prostredia. Predpokladá sa, že ju doviezli na naše územie ako vojnovú korisť, alebo ju niekto odlial u nás, no určite sa nechal inšpirovať etruským originálom, čiže opäť niečo výnimočné.

Skryť Vypnúť reklamu

Révaiovci vzácnosti zbierali, ale aj vyvážali

Archeológ pripomína zároveň, že mnohé vzácne nálezy, ktoré pochádzajú z územia Turca, už nie sú na Slovensku.

„Môže za to aj zberateľská vášeň Révaiovcov. Boli tým známi, zhromažďovali vzácne predmety, ktoré zrejme odkupovali od roľníkov, ak sa náhodou našli pri práci na poliach. Potom ich na svojich panstvách, najčastejšie na Sklabinskom hrade, vystavovali a veľa vecí darovali do Budapešti, kde sú dodnes. A ťažko by sa aj oficiálnymi cestami vracali na Slovensko. Maďari považujú vtedajšie územie Slovenska za Uhorsko, čo je v poriadku, lebo naozaj sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, a teda aj všetko, čo sa na územiach kontrolovaných uhorskými úradmi našlo, považujú za svoje. Takýto osud postihol aj vzácny blatnický meč,“ potvrdzuje súlad s odbornou literatúrou.

Meč veľmoža pochádza zo severu Európy

Tá označuje meč veľmoža, pochádzajúceho z prvej polovice 9. storočia nášho letopočtu, ktorý objavili pri Blatnici, možno v Sebeslavciach, za výnimočný nález. Nebol vyrobený na našom území, nie je to domáci výrobok, bol dovezený zo škandinávskeho prostredia, čo dokladá jeho výzdoba. Nosil ho vysokopostavený človek, lebo spolu s mečom sa našlo veľké množstvo pozlátených kovaní, súčastí konského postoja, kopija a sekera spolu s pozostatkami pravdepodobne koňa.

„Je dokladom toho, že už v tomto období na našom území existovalo sídlo vyspelej, vnútorne štrukturovanej spoločnosti, ktorá mala svoje vodcovské elity a ľudí, ktorí pre ňu pracovali,“ opisuje M. Both nález, ktorý veľa znamená v kontexte najstarších dejín Slovenska.

Okolie Blatnice vôbec je teritórium, v ktorom sa archeológovia radi pohybujú. Láka najmä Plešovica.

Plešovica bola možno kultovou horou

„Je to niečo ako kultová hora, unikát v strednej Európe. Z nejakého dôvodu v tomto priestore ľudia v dávnej minulosti zakopávali vzácne veci, pravdepodobne ako obetu bohom. Bolo tu aj hradisko, to áno, ale tie poklady nemohli zhromaždiť iba vtedajší miestni ľudia. Na Plešovicu určite z nejakého dôvodu chodili zakopávať vzácnosti, ktoré vlastnili, aj ľudia zo širokého okolia, “ opisuje ďalšiu výnimočnosť Turca archeológ a pridáva informáciu, že významovo podobným miestom bola Sučianska skala. Predpokladá sa, že bola centrom už pravekého osídlenia – od najstaršieho až po stredovek. Archeológ Igor Hrubec tam vykopal veľké sídlisko púchovskej kultúry.

Skala v Sučanoch má strategickú polohu, podobne ako napríklad aj Vyšehrad pri Jasenove, ľudia sa na nej cítili bezpečne, určite tade viedli obchodné cesty.

„Dokladá to okrem iného aj nález kovových plieškov používaných pri výrobe falošných mincí, čo znamená, že tam bola pravdepodobne aj falšovateľská dielňa,“ odkrýva raritu archeológ múzea. No zároveň pripomína, že čo sa týka mincovne, známejší a raritnejší je nález strieborných mincí pri Necpaloch. Sú staré okolo 2100 rokov a spolu s nimi objavili aj kovové razidlo, čo sa vníma v rámci strednej Európy ako ozajstný unikát.

Viac práce mali, keď sa staval Kaufland

Archeologický výskum je nekonečný príbeh, vždy sa čosi nájde, dokumentuje, spracováva. Čím žili archeológovia v Turci v posledných rokoch?

„Viac práce v teréne sme mali, keď sa staval v Martine Kaufland, teda v roku 2009. V priestore, kde teraz stojí, bolo sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Kopala tam archeologická spoločnosť AA Terra Antiqua a medzi iným našla bronzovú sponu, sklenené koráliky, keramiku, kamenné nástroje, kosti. Pravdepodobne ďalšia časť tohto sídliska sa našla v minulom roku, keď Kaufland pristavoval k svojmu sídlu sklad. Vtedy tu pracovala archeologická spoločnosť Archeológia Zemplín. Vo výskume Košút v roku 2011 pokračoval aj Milan Horňák z archeologickej spoločnosti Via Magna. Kopalo sa aj v mieste obchodného centra Campo di Martin – v roku 2011 (archeologická spoločnosť AA Terra Antiqua) – a tam sa našli aj nálezy z 9. až 10. storočia nášho letopočtu,“ opisuje najnovšie kapitoly archeologického výskumu v našom regióne M. Both.

Hľadači si vezmú len vzácnosti

Mrzí ho ale, že aj Turiec je zamorený amatérskymi hľadačmi pokladov. „Videli ich na Plešovici, v okolí Mošoviec, Vrútok, Belej či Kláštora pod Znievom,“ vymenúva.

„Seriózne výskumy sťažil vynález detektoru kovov, čo je ich najdôležitejšia pomôcka a od konca minulého storočia začali rabovať náleziská – náhodou i celkom cielene, lebo mnohí z nich sú aj vzdelaní a vedia, kde a čo majú hľadať. Ak narazia na niečo kovové a nájdu niečo vzácne, obyčajne zničia celé nálezisko, lebo ich nezaujíma archeologické prostredie, ale len hodnota vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú. Predávajú ich na zahraničných burzách, kde nemusia mnohokrát uvádzať ani miesto nálezu, a tak sa z nášho územia strácajú hodnoty, ktoré mohli byť hodnoverným vedeckým dokladom osídlenia a života v dávnej minulosti,“ hnevá sa.

Na druhej strane oceňuje vášeň a zanietenosť prvých archeológov, ktorí skúmali región už v mene vedy od konca 19. storočia. Mená ako Andrej Kmeť, Ján Petrikovich či Vojtech Budinský-Krička urobili nesmierne cenné objavy. Ich výskumy už vošli do dejín archeológie. V Turci sa ich práca mimoriadne cení, veď v Martine vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť (1893), ktorá položila základ aj slovenskej archeológii.

Aj vďaka nim je budova Slovenského národného múzeu - Etnografického múzea plná archeologických pokladov z celého Slovenska.

Múzeum na Malej hore je plné pokladov

„Je medzi nimi aj poklad byzantského kupca alebo kovotepca – tepané nádoby, kalich, šperky, mince z byzantského prostredia, ktorý sa našiel v Zemianskom Vrbovku. Inde majú kópie pokladu, my máme originál,“ vyzdvihuje výnimočnosť náš sprievodca. „Alebo tu máme bronzovú sponu zo staršej doby železnej z Krivoklátu, vzácne bronzové meče z Oravy či Liptova, keramiku z Turca i z celého Slovenska, kamenné nástroje z okolia Trnavy, je u nás celá Kubínyiho zbierka. Špecializoval sa na zber prevažne bronzov a nakoniec nám ju tento Oravčan venoval,“ vymenúva a vyslovuje presvedčenie, že raz aj na Malej hore v Martine bude osobitná expozícia venovaná archeológii.

„No asi až po rekonštrukcii budovy SNM. Jej začiatok i finále je zatiaľ v nedohľadne,“ zatvára tému prezentácie zbierok a archeologických výnimočností Turca Marek Both.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 061
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 107
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 858
  4. Po Slovensku na motorke 6 530
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 288
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 914
  7. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 885
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 260
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 880
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mladí hádzanári už začali trénovať.

Mladí martinskí hádzanári sa vrátili do tréningového procesu.


RR 11 h
Blatnický hrad je obľúbeným miestom mnohých Turčanov.

Mnoho Turčanov obľubuje návštevu Blatnického hradu. Po ceste k zrúcanine sa dá obdivovať krásna príroda a famózne výhľady na okolité hory.


12 h
Maroš si rád oddýchne na svojom obľúbenom kopci nad Belou.

Ľudia z nášho regiónu prezradili svoje tipy na výlety.


15 h
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?