Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Ešte je čo a kde kopať

Archeológ Marek Both zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea Martin tvrdí, že Turiec ešte prekvapí. Región nie je úplne prebádaný a šanca, že prispeje do mozaiky poznania minulosti ďalšími zaujímavými nálezmi, nie je vôbec malá.

Marek Both pri spracovávaní dokumentácie z výskumov.Marek Both pri spracovávaní dokumentácie z výskumov. (Zdroj: Viera Legerská)

MARTIN. Kniha minulosti Turca je pomerne husto zapísaná. Žijeme v regióne, v ktorom bolo v dávnej minulosti množstvo sídlisk ľudí rôznych kultúr a vládol tu čulý obchodný ruch. A to hovoríme o čase nie spred pár storočí, ale i tisícročí, a to aj pred Kristom.

Už dvetisíc rokov pred Kristom sa u nás obchodovalo

„V Blatnici a v Kláštore pod Znievom sa napríklad našli tri medené nástroje pochádzajúce približne z obdobia 2-tisíc rokov pred našim letopočtom, unikátne sú materiálom, z ktorého boli zhotovené. Ľudia vtedy používali kamenné nástroje, meď bola vzácnosťou. U nás sa neťažila, mohli ju mať bohatší, nástroje z nej sa k nám dostali pravdepodobne ako výsledok obchodu, čo je na tú dobu veľmi zaujímavý jav,“ otvára jednu zo slávnych kapitol minulosti nášho regiónu archeológ Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine Marek Both.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhou môže byť trebárs stará šáločka s napodobeninami ľudských nožičiek, ktorá sa našla v Belej v urnovom hrobe. Pravdepodobne ju používali pri obradoch a dnes je súčasťou depozitára etnografického múzea. Pochádza z doby bronzovej, teda z času približne tisíc rokov pred našim letopočtom a v zbierkach múzea patrí k unikátom.

Na staré hroby sme bohatí

„Pohrebísk vôbec máme v regióne hodne. Keď sa na Severe v Martine stavalo sídlisko, našlo sa tam okolo 160 hrobov i rozrušené mohyly,“ pokračuje archeológ a na vysvetlenie dodáva, že mohyla je umelo navŕšený násyp alebo kopček, v ktorom boli pochovaní spravidla významnejší jedinci.

Nálezy tohto typu sa nachádzali na rôznych miestach Turca, trebárs v Priekope či v Žabokrekoch, hoci aj rôzne zničené. Ale z Malého Čepčína je zdokumentovaný nález pomerne zachovalej mohyly – drevená rakva s kovovými klincami s pozostatkami človeka a vedľa aj kosti koňa. Malá Vieska (dnes v Turčianskych Tepliciach), Martin, Nolčovo – to zase miesta nálezov súborov bronzových predmetov, ktoré kedysi ľudia z rôznych príčin zakopávali do zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zdá sa, že išlo o predmety, ktoré si nadovšetko cenili a takýmto spôsobom ich chceli zachrániť, keď utekali pred nájazdmi nepriateľov či iným nebezpečenstvom. Alebo išlo o obetu bohom, prostredníctvom nich si asi chceli získať ich náklonnosť v rôznych situáciách,“ objasňuje pôvod pokladov z doby bronzovej.

Poklady z doby bronzovej sú veľmi vzácne

„Boli to najvzácnejšie veci, ktoré ľudia mali – šperky, nádoby, zbrane, rôzne pracovné nástroje, alebo aj súčasti odevov. Napríklad v Malej Vieske sa našli vzácne bronzové ihlice. Sú až 90 cm, teda nezvyčajne, dlhé, a predpokladá sa, že si nimi zopínali odevy pri rôznych kultových obradoch,“ opisuje ďalej Marek Both.

Vyzdvihuje tiež vzácnosť z mladšej doby železnej (približne 4. storočie pred našim letopočtom) v Slovenskom Pravne – odliatu bronzovú sponu s ľudskými tvárami. Podobné sú známe z etruského prostredia. Predpokladá sa, že ju doviezli na naše územie ako vojnovú korisť, alebo ju niekto odlial u nás, no určite sa nechal inšpirovať etruským originálom, čiže opäť niečo výnimočné.

Skryť Vypnúť reklamu

Révaiovci vzácnosti zbierali, ale aj vyvážali

Archeológ pripomína zároveň, že mnohé vzácne nálezy, ktoré pochádzajú z územia Turca, už nie sú na Slovensku.

„Môže za to aj zberateľská vášeň Révaiovcov. Boli tým známi, zhromažďovali vzácne predmety, ktoré zrejme odkupovali od roľníkov, ak sa náhodou našli pri práci na poliach. Potom ich na svojich panstvách, najčastejšie na Sklabinskom hrade, vystavovali a veľa vecí darovali do Budapešti, kde sú dodnes. A ťažko by sa aj oficiálnymi cestami vracali na Slovensko. Maďari považujú vtedajšie územie Slovenska za Uhorsko, čo je v poriadku, lebo naozaj sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, a teda aj všetko, čo sa na územiach kontrolovaných uhorskými úradmi našlo, považujú za svoje. Takýto osud postihol aj vzácny blatnický meč,“ potvrdzuje súlad s odbornou literatúrou.

Meč veľmoža pochádza zo severu Európy

Tá označuje meč veľmoža, pochádzajúceho z prvej polovice 9. storočia nášho letopočtu, ktorý objavili pri Blatnici, možno v Sebeslavciach, za výnimočný nález. Nebol vyrobený na našom území, nie je to domáci výrobok, bol dovezený zo škandinávskeho prostredia, čo dokladá jeho výzdoba. Nosil ho vysokopostavený človek, lebo spolu s mečom sa našlo veľké množstvo pozlátených kovaní, súčastí konského postoja, kopija a sekera spolu s pozostatkami pravdepodobne koňa.

„Je dokladom toho, že už v tomto období na našom území existovalo sídlo vyspelej, vnútorne štrukturovanej spoločnosti, ktorá mala svoje vodcovské elity a ľudí, ktorí pre ňu pracovali,“ opisuje M. Both nález, ktorý veľa znamená v kontexte najstarších dejín Slovenska.

Okolie Blatnice vôbec je teritórium, v ktorom sa archeológovia radi pohybujú. Láka najmä Plešovica.

Plešovica bola možno kultovou horou

„Je to niečo ako kultová hora, unikát v strednej Európe. Z nejakého dôvodu v tomto priestore ľudia v dávnej minulosti zakopávali vzácne veci, pravdepodobne ako obetu bohom. Bolo tu aj hradisko, to áno, ale tie poklady nemohli zhromaždiť iba vtedajší miestni ľudia. Na Plešovicu určite z nejakého dôvodu chodili zakopávať vzácnosti, ktoré vlastnili, aj ľudia zo širokého okolia, “ opisuje ďalšiu výnimočnosť Turca archeológ a pridáva informáciu, že významovo podobným miestom bola Sučianska skala. Predpokladá sa, že bola centrom už pravekého osídlenia – od najstaršieho až po stredovek. Archeológ Igor Hrubec tam vykopal veľké sídlisko púchovskej kultúry.

Skala v Sučanoch má strategickú polohu, podobne ako napríklad aj Vyšehrad pri Jasenove, ľudia sa na nej cítili bezpečne, určite tade viedli obchodné cesty.

„Dokladá to okrem iného aj nález kovových plieškov používaných pri výrobe falošných mincí, čo znamená, že tam bola pravdepodobne aj falšovateľská dielňa,“ odkrýva raritu archeológ múzea. No zároveň pripomína, že čo sa týka mincovne, známejší a raritnejší je nález strieborných mincí pri Necpaloch. Sú staré okolo 2100 rokov a spolu s nimi objavili aj kovové razidlo, čo sa vníma v rámci strednej Európy ako ozajstný unikát.

Viac práce mali, keď sa staval Kaufland

Archeologický výskum je nekonečný príbeh, vždy sa čosi nájde, dokumentuje, spracováva. Čím žili archeológovia v Turci v posledných rokoch?

„Viac práce v teréne sme mali, keď sa staval v Martine Kaufland, teda v roku 2009. V priestore, kde teraz stojí, bolo sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Kopala tam archeologická spoločnosť AA Terra Antiqua a medzi iným našla bronzovú sponu, sklenené koráliky, keramiku, kamenné nástroje, kosti. Pravdepodobne ďalšia časť tohto sídliska sa našla v minulom roku, keď Kaufland pristavoval k svojmu sídlu sklad. Vtedy tu pracovala archeologická spoločnosť Archeológia Zemplín. Vo výskume Košút v roku 2011 pokračoval aj Milan Horňák z archeologickej spoločnosti Via Magna. Kopalo sa aj v mieste obchodného centra Campo di Martin – v roku 2011 (archeologická spoločnosť AA Terra Antiqua) – a tam sa našli aj nálezy z 9. až 10. storočia nášho letopočtu,“ opisuje najnovšie kapitoly archeologického výskumu v našom regióne M. Both.

Hľadači si vezmú len vzácnosti

Mrzí ho ale, že aj Turiec je zamorený amatérskymi hľadačmi pokladov. „Videli ich na Plešovici, v okolí Mošoviec, Vrútok, Belej či Kláštora pod Znievom,“ vymenúva.

„Seriózne výskumy sťažil vynález detektoru kovov, čo je ich najdôležitejšia pomôcka a od konca minulého storočia začali rabovať náleziská – náhodou i celkom cielene, lebo mnohí z nich sú aj vzdelaní a vedia, kde a čo majú hľadať. Ak narazia na niečo kovové a nájdu niečo vzácne, obyčajne zničia celé nálezisko, lebo ich nezaujíma archeologické prostredie, ale len hodnota vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú. Predávajú ich na zahraničných burzách, kde nemusia mnohokrát uvádzať ani miesto nálezu, a tak sa z nášho územia strácajú hodnoty, ktoré mohli byť hodnoverným vedeckým dokladom osídlenia a života v dávnej minulosti,“ hnevá sa.

Na druhej strane oceňuje vášeň a zanietenosť prvých archeológov, ktorí skúmali región už v mene vedy od konca 19. storočia. Mená ako Andrej Kmeť, Ján Petrikovich či Vojtech Budinský-Krička urobili nesmierne cenné objavy. Ich výskumy už vošli do dejín archeológie. V Turci sa ich práca mimoriadne cení, veď v Martine vznikla Muzeálna slovenská spoločnosť (1893), ktorá položila základ aj slovenskej archeológii.

Aj vďaka nim je budova Slovenského národného múzeu - Etnografického múzea plná archeologických pokladov z celého Slovenska.

Múzeum na Malej hore je plné pokladov

„Je medzi nimi aj poklad byzantského kupca alebo kovotepca – tepané nádoby, kalich, šperky, mince z byzantského prostredia, ktorý sa našiel v Zemianskom Vrbovku. Inde majú kópie pokladu, my máme originál,“ vyzdvihuje výnimočnosť náš sprievodca. „Alebo tu máme bronzovú sponu zo staršej doby železnej z Krivoklátu, vzácne bronzové meče z Oravy či Liptova, keramiku z Turca i z celého Slovenska, kamenné nástroje z okolia Trnavy, je u nás celá Kubínyiho zbierka. Špecializoval sa na zber prevažne bronzov a nakoniec nám ju tento Oravčan venoval,“ vymenúva a vyslovuje presvedčenie, že raz aj na Malej hore v Martine bude osobitná expozícia venovaná archeológii.

„No asi až po rekonštrukcii budovy SNM. Jej začiatok i finále je zatiaľ v nedohľadne,“ zatvára tému prezentácie zbierok a archeologických výnimočností Turca Marek Both.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 19 659
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 435
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 12 602
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 8 407
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 8 267
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 771
  7. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 877
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 788
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 690
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 4 908
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Situáciu v martinskej nemocnici komplikuje nedostatok zdravotníkov

Niektorí z nich sú v karanténe pre covid-19. Hospitalizovaných je v martinskej nemocnici k dnešnému dňu 71 covid pozitívnych pacientov.

Nemocnica v Martine bojuje s nedostatkom zdravotníkov už od októbra minulého roku.

FOTO: Majstrovstvá ČSSR v boxe 1987

V roku 1987 sa v Martine konali Majstrovstvá ČSSR v boxe. Predstavia sa na nich aj bratská dvojica Michala a Ján Franekovci, ktorých prišli do hľadiska povzbudiť aj ich rodičia.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Majiteľ pohrebníctva Ivan Fontáni si taký nárast úmrtí nepamätá za posledných 20 rokov.

FOTO: Zasnežený štvrtkový Martin

Tri týždne po Vianociach sme sa aj v Martine dočkali snehu. Najprv ho trošku popadalo v stredu a vo štvrtok to už bola poriadna nadielka. Cestári mali roboty, deti radosť.

V Martine na pešej zóne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Polícia sa k sankciám za porušenie lockdownu v Nitre nevyjadruje

Kto nemá potrebné doklady, otočia ho a nevpustia do mesta.

Majiteľ pohrebníctva: Nárast úmrtí je taký veľký, aký si za 20 rokov praxe nepamätám

Ivan Fontáni, majiteľ pohrebných služieb Silencia v Martine potvrdil, že úmrtnosť za november a december vzrástla oproti minulému roku o 70%. Nie všetci sú však „covidoví zosnulí“. Chladiace boxy si musia prenajímať v okolitých obciach.

Už ste čítali?