orá konečne zachytáva realitu.
MARTIN. Pod rukami šikovných modelárov z Turca vzniká už niekoľko rokov výnimočná maketa železníc zmenšeného Slovenska. Tá je umiestnená na vskutku netradičnom mieste, a to priamo v železničnom vozni v areáli SIM v Martine – Priekope. Zásluhu na jeho tvorbe má Klub železničných modelárov Vrútky.
Fotky z rôznych uhlov
Nevšedné dielo vzniká už päť rokov a podľa slov predsedu klubu Ivana Jandíka, práce na jeho dokončení potrvajú ešte ďalšie dva roky.
„Je to modelové koľajisko v mierke 1:87 s rozmermi desať krát dva metre a znázorňuje skutočné krajinné scenérie na Slovensku. Chceli sme konečne zhotoviť model podľa ozajstnej reality, pretože väčšinou si modelári prostredie navôkol koľajníc vymyslia,“ objasňuje zámer Ivan Jandík. Postavenie rozľahlého modelu trvá tak dlho i preto, lebo okrem samotných makiet bolo treba najskôr spojazdniť vozeň, v ktorom bude maketa umiestnená a tiež kompletne opraviť jeho interiér.
Na jednej z najväčších železničných makiet Slovenska tak nájdeme mosty v Strečne aj s tunelmi, Ružinský viadukt, most Uľanka, Kysuckú úvraťovú železnicu a nesmú chýbať ani samotné vlakové stanice napríklad v Dolnom Harmanci, Banskej Štiavnici či Plešivci.
Na projekte modelovej železnice zmenšeného Slovenska pracujú štyria zruční chlapi. Ešte predtým ako začali s vytváraním makiet, museli si ísť každú jednu stavbu a jej okolie pozrieť priamo na miesto.
„Bolo dôležité si z rôznych uhlov nafotiť najmä stanice, aby sme verne znázornili každý detail, napríklad aj čo sa týka počtu kachličiek. Železničnej stanici v Banskej Štiavnici sme spravili presnú kópiu tiež interiéru, kde sa nachádzajú smetné koše, lavičky, okienka s predajom lístkov či lustre,“ menuje predseda vrútockých modelárov a dodáva, že modelári pracujú opačným spôsobom ako stavbári železníc.
„Oni do reálnej krajiny dotvoria koľajnice a my najprv vyrobíme funkčné koľaje a až potom navôkol nich dotvárame scenériu,“ vysvetľuje I. Jandík.
(Ivan Jandík. FOTO: ANDREA DUDRÁKOVÁ)
Nákladná zábavka
Najťažšie je vraj zhotoviť model lokomotívy, ktorá môže byť z i plastu, ale hlavným materiálom v tomto prípade býva mosadz. Vtedy sa cena jednej lokomotívy pohybuje okolo 1 200 eur. V tomto projekte sa zamerali na modely zo 70-tych a 90-tych rokov. Na dráhe môže byť naraz až desať vlakových súprav.
Pätnásťčlenný vrútocký klub už teraz vyšla výroba tohto obrovského modelu slovenských železníc 8-tisíc eur. Ivan Jandík odhaduje, že keď všetko dokončia, investovaná suma do projektu sa vyšplhá až na 30-tisíc eur. Partia zanietencov si túto príjemnú zábavku platí sama, občas sa nájdu nejakí sponzori. Všetci sa vždy najviac tešia na moment, kedy dokončenú modelovú železnicu zapnú a pohrajú sa s vláčikmi.
S podobnými maketami, ktorých už stihli zhotoviť niekoľko, potom obchádzajú rôzne výstavy nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku a čoskoro v Budapešti. Plne funkčné modely sú riadené cez počítač alebo cez obslužný pultík, to v prípade starších kusov.
Ako ďalej I. Jandík dodáva, vďaka modelom železníc a zmenšeninám vláčikov ostal stále v detskom svete, hoci je už dospelý.
„Baví ma to už od malého chlapca, veď to máme v rodine. Môj otec, dedo, aj pradedo pracovali na železnici. Ako štvorročný som s otcom postavil prvé koľajisko a odvtedy sa tomu neustále venujem,“ spomína si mladý Martinčan.
Jeho prvotné modely pochádzali z vystrihovačiek z časopisov. Začínal vraj papierovými domčekmi, až sa jeho hlavnou náplňou stali lokomotívy.
„Od papiera som sa dopracoval ku kovovým modelom,“ dodáva s úsmevom.
