ím všetkým je (nielen) v súvislosti s Martinom jubilant bezprostredne spojený.
V Matici slovenskej
Po absolvovaní štúdia slovenského jazyka a francúzštiny na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici vstúpil mladý Katuščák v pamätnom roku 1968 do služieb Matice slovenskej. Postupne si systematicky dopĺňal a rozširoval svoje vzdelanie, absolvoval zahraničné študijné pobyty, participoval na príprave viacerých koncepcií a stratégií, ktoré časom vyústili do realizácie progresívnych programov a projektov.
Od konca 70. rokov minulého storočia sa na pôde MS zásadným spôsobom rozvinula širokospektrálna vedecko-výskumná činnosť. Rezultátom mnohorakých aktivít bola okrem pravidelného organizovania domácich a medzinárodných vedeckých konferencií aj bohatá knižná produkcia. V tom období vydávala MS ročne okolo 40 až 45 titulov vedeckej a odbornej proveniencie. Okrem monografií pripravovali špecializované matičné pracoviská na vydanie i vedecké zborníky a ročenky (Bibliografický zborník, Knižničný zborník, Literárny archív, Literárno-múzejný letopis, Biografické štúdie, Kniha, Hudobný archív, Obrazový archív).
Predošlé riadky neboli ani náhodou písané samoúčelne. Za každým tvorivým úsilím a dôkladne pripravenými projektmi vždy stoja konkrétni ľudia. S dostatočným časovým odstupom už možno azda objektívne konštatovať, že D. Katuščák ako kreatívny zástupca riaditeľa Slovenskej národnej knižnice v MS a neskôr vedecký tajomník Matice slovenskej v 80. rokoch mierou vrchovatou prispel k všestrannému rozvoju inštitúcie a prehĺbeniu jej odborného renomé.
„Na prelome dejín“ – v období po Novembri 1989 – vstúpila MS do vyhrotených politických zápasov a oblasť vedy a výskumu, resp. odbornej činnosti, sa v rámci jej priorít dostala na vedľajšiu koľaj. Zainteresovaných neprekvapilo, že Katuščák ako vôbec prvý vecne analyzoval a zhodnotil aktuálny stav a vyhliadky. Napokon spolu s ďalšími kolegami dospel k záveru, že najoptimálnejšie východisko predstavuje konštituovanie samostatnej Slovenskej národnej knižnice. Pre túto myšlienku čoskoro získal nevyhnutnú podporu nielen zo strany odbornej verejnosti, ale aj v politických kruhoch.
Generálny riaditeľ SNK
Po odlúčení SNK od Matice slovenskej, ktoré sa uskutočnilo na základe zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, vznikli priaznivejšie podmienky na reštart vedecko-výskumnej a odbornej činnosti vrcholnej inštitúcie slovenského knihovníctva. Pred generálnym riaditeľom SNK
D. Katuščákom a jeho spolupracovníkmi stála mimoriadne náročná úloha: vyrovnať sa v oblasti knihovníctva, ochrany dokumentov a zbierok, informatizácie, digitalizácie, literárneho archívnictva a múzejníctva najvyspelejším európskym krajinám.
Stratégia SNK bola prioritne nasmerovaná na informačné systémy a technológie, ochranu dokumentov a digitalizáciu. V rozvíjaní mnohorozmerných vedeckých, odborných, edičných a organizačných aktivít systematicky pokračovali aj pracoviská venujúce sa bibliografii, dejinám knižnej kultúry, biografistike a geneaológii, literárnej a kultúrnej histórii. Samozrejme, so železnou pravidelnosťou vychádzali monografie, popularizačné publikácie, vedecké zborníky, ročenky, katalógy výstavných projektov, mesačník Knižnica...
Svojim celkovým charakterom, rozsahom a žánrovou rozmanitosťou išlo o unikátnu periodickú aj neperiodickú produkciu, ktorá bola konkrétnym výsledkom práce odborných ústavov SNK, ako i tvorivej kooperácie s domácimi a zahraničnými partnermi.
V priebehu pôsobenia v SNK venoval Katuščák náležitú pozornosť kvalite jej výstupov a medzinárodným prezentáciám. Vďaka jeho ústretovosti a podpore vznikla napríklad séria veľkých výstavných projektov, ktoré úspešne reprezentovali SNK i slovenskú kultúru a umenie v mnohých štátoch sveta (Argentína, Česko, Čile, Chorvátsko, Francúzsko, Kanada, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Srbsko, Rakúsko, Rusko, Taliansko, USA). Touto dlhodobou cieľavedomou činnosťou SNK výrazne prenikla do širšieho domáceho aj zahraničného povedomia a stala sa osvedčenou a vyhľadávanou značkou.
Ako generálny riaditeľ Katuščák tiež postupne napĺňal svoju predstavu, aby bola SNK nielen kultúrnou, vedeckou a informačnou, ale i vzdelávacou inštitúciou. V spolupráci so Žilinskou univerzitou sa významne podieľal na etablovaní študijného programu Mediamatika a kultúrne dedičstvo v rámci odboru knižnično-informačného štúdia na Fakulte humanitných vied ŽU, kde od septembra 2012 pôsobí ako prodekan pre vedu a výskum.
Dovolím si v maximálnej skratke pripojiť aj osobnú spomienku. Nikdy nezabudnem na spoluprácu s D. Katuščákom pri príprave a realizácii projektu mesta Martin, prostredníctvom ktorého sa metropola Turca uchádzalo o zisk titulu Európske hlavné mesto kultúry 2013. Zásluhou Katuščákovej veľkorysosti a osobného zanietenia bola SNK hlavným ťahúňom tohto úsilia. Spájalo nás neochvejné presvedčenie, že Martin a jeho okolie majú čo ponúknuť nielen Slovensku, ale i Európe. Vychádzali sme z predpokladu, že historická kontinuita a bohaté literárne, divadelné, výtvarné, etnografické, múzejné či ekumenické tradície Martina so silným inštitucionálnym zázemím predstavujú mimoriadne bohatý zdroj kultúrnej výmeny a prehlbovania medzinárodných kontaktov, väzieb a súvislostí.
Ťažko veru posúdiť, čím je D. Katuščák viac – knihovníkom alebo vysokoškolským pedagógom, vedcom alebo manažérom, informatikom alebo vizionárom... V každom prípade ide o mimoriadne rozhľadeného a erudovaného človeka, ktorý nezmazateľne písal novodobé riadky dejín slovenského knihovníctva, knižničnej vedy, informačnej politiky, dokumentácie a ochrany kultúrneho, respektíve písomného dedičstva. Na uvedenej konštatácii nič nemôže zmeniť ani to, že súčasná SNK sa s najväčšou pravdepodobnosťou k životnému jubileu jej dlhoročného riaditeľa neprihlási... To ani zďaleka neplatí o Žilinskej univerzite, ktorá vydala na oslávencovu počesť zborník so symbolickým názvom V službách vedy.
Občerstvovacie zastávky
Samozrejme, nie všetko sa Katuščákovi v jeho bohatej profesionálnej kariére podarilo. On sám najlepšie vie, ktoré svoje manažérske kroky, omyly, prešľapy, rozhodnutia a zlyhania by už nikdy nezopakoval. Ako odborník i človek prešiel zložitým osobnostným vývinom, do ktorého sa v celej zložitosti premietol hektický a často protirečivý príbeh uplynulých decénií.
Pri príležitosti životného jubilea sa patrí Dušanovi Katuščákovi zavinšovať pevné zdravie a súčasne mu taktne pripomenúť, že na dlhých tratiach sú najdôležitejšie občerstvovacie zastávky. Tam istotne stretne kamarátov, priateľov či známych. Pevne verím, že sa na takýchto staniciach budeme v dobrej fyzickej i psychickej kondícii stretávať ešte veľmi dlho.
Ad multos annos!
(Autor je manažér kultúry)
Autor: Peter Cabadaj
