BLATNICA. Obaja slávni Siakeľovci – Jaroslav i Daniel pochádzali z Blatnice, oboch očarila filmová technika a práca s ňou. V roku 1921 si bratia Siakeľovci založili v americkom Chicagu účastinnú spoločnosť Tatra Film Corporation a nakrútili prvý slovenský film Jánošík (1921). Exteriéry nakrúcali okrem iného tiež v okolí rodnej dediny.
No v tomto príspevku sa nechcem venovať nemému filmu (o ňom bude ešte v tomto roku reč, veď sa to udialo pred 95 rokmi), ide tu najmä o jedného z tvorcov – Daniela Siakeľa, ktorý sa narodil pred 130 rokmi – 25. januára1886 – a umrel pred 70 rokmi – 6. februára 1946 - v Chicagu... Jaroslav sa narodil v Blatnici pred 120 rokmi - 4. januára 1896 - a umrel ako 101-ročný – 19. februára 1997 – vo Western Springs...
Po vyučení za jemného mechanika v Budapešti odišiel Daniel do Nemecka a odtiaľ v roku 1905 do Ameriky, kde pracoval vo firme na spracovanie filmov Selling Plyscope Co. Bol kameramanom, filmovým teoretikom, vynálezcom... Nakrúcal dokumentárne filmy, pracoval na zaujímavých technických vynálezoch. Skonštruoval prvý vyvolávací automat na svete a mnoho iných zlepšení, ktoré od neho odkupovali veľké firmy. V roku 1912 prišiel za ním aj jeho brat Jaroslav. Tu sa zaúčal do filmovej práce, vybaľoval filmy, pomáhal v laboratóriách až sa z neho stal režisér.
Priekopník trikového filmu
Určite poznáte dielo českého režiséra Karla Zemana Cesta do praveku (1955) a len málokto z nás nevidel americké filmy režiséra Stevena Spielberga Jurský park I, II (1993, 1997). Vo všetkých troch sme sledovali perfektné ilúzie pravekých jašterov skutočne so zadržaným dychom; triky boli naozaj dokonalé. O týchto fantastických filmoch sa popísalo mnoho odborných i laických štúdií a článkov.
„...Nikde sa však nehovorí o tom, že prvými priekopníkmi, ktorí vyrobili ilúziu živých dinosaurov pre film, boli práve bratia zo Slovenska Daniel a Jaroslav Siakeľovci. A bola to ilúzia na svoj čas rovnako dokonalá, ako je dnes tá Spielbergova... (Monika Huljaková, Nový čas, 22. decembra 1995).
Po premiére Jánošíka
Len čo bolo po premiére filmu Jánošík v roku 1921 sa Jaroslav a jeho brat kameraman Daniel Siakeľ vrátili do Ameriky. Daniel začal pracovať vo filmovej firme United Artist, kde sa režisér Harry Hoyt chystal nakrútiť film Stratený svet (1925) podľa rovnomennej knihy Sira Arthura Conana Doyla z roku 1912. Bol to príbeh anglického novinára, ktorý sa vo Venezuele stretol s vyhynutou faunou, našiel tam jašterov, brontosaurov a podobne.
A tu dostal príležitosť Daniel Siakeľ. Chodil po amerických múzeách, prezeral si kostry jašterov. Podľa týchto kostier robil potom malé mosadzné kostričky s pohyblivými kĺbmi asi tak 70 centimetrov veľké. Aby jaštery vyzerali, že dýchajú, zaviedol do nich hadičky ukončené futbalovou loptou, ktorú stláčal. Kostry obtiahol gumou, ktorá mala štruktúru kože jaštera a urobil dokonalú animáciu celých týchto častí, nielen animovaných, ale aj kombinovaných...
Čo prezradil Jaroslav Siakeľ
Ulice Londýna nakrúcali v Chicagu. Urobili makety a tam sa pohyboval jašter, chvostom metal po ulici a prevracal autá. Vyrobili aj známy londýnsky most, z ktorého potom jašter zhadzoval autá dolu...
O týchto trikoch porozprával pri svojej návšteve v roku 1981 na Slovensku sám Jaroslav Siakeľ pri stretnutí s filmovým teoretikom a režisérom Ivanom J. Rumanovským. Kameru, ktorou filmovali, skonštruoval Daniel Siakeľ. Urobil ju tak, že mohla snímať po políčku. To bol na ten čas úžasný počin. Stal sa tak vlastne priekopníkom moderného animovaného filmu.
Ivan J. Rumanovský vtedy, pred 35 rokmi, dodal : „Film Stratený svet nebol u nás nikdy uvedený. Pán Siakeľ mi ho poslal na požiadanie z Ameriky. Vybral som animované časti, skopíroval si ich a urobil som z toho pre televíziu film, ktorý sa volá: Filmové triky pre O´Hoyta. Leží v televízii...(?).
Režisér Jaroslav Siakeľ prežil svojho brata Daniela o 51 rokov. Daniel stihol ešte skonštruovať zvukový projekčný aparát (1924) a robil pokusy s farebným filmovým materiálom. Ako kameraman nakrúcal s takými osobnosťami americkej kinematografie, ako boli Mary Pickfordová, Charlie Chaplin, Gloria Swansonová či Tom Mix, pôvodom tiež Slovák.
(Autor je teoretik kultúry)
Autor: Pavol M. Kubiš
