vo Valči.
VALČA. Pripomenuli si ľudové zvyky a tradície našich starých mám a otcov. Valčanov nedávno potešil zaujímavý program, ktorý priblížil, ako kedysi na dedine vyzerali pravé páračky a svadobné zvyky. Toto podujatie uzatvorilo cyklus akcií s názvom Rok na dedine a opäť sa konalo pod taktovkou valčianskych matičiarov.
Domov vždy trafili
Vďaka dobovým kostýmom hlavných aktérov, zaujímavým scénkam, starodávnemu nábytku i ďalším rekvizitám sa všetci vrátili do času spred 60 - 70 rokov. Základný scenár zostavil Ján Lučan predseda miestneho spolku matičiarov z Valče dokonca podľa vlastných spomienok z detstva.
Ten si veľmi dobre spomína na niekdajšie páračky a rôzne svadby, ktoré zažil vo Valči.
„Pred šesťdesiatimi rokmi aj tu žilo veľa početných rodín a ženy potrebovali svojim dcéram nachystať do výbavy základné veci, ako napríklad periny, obrusy, obliečky či koberce. Gazdiné si ošklbané perie z husí odkladali aj niekoľko rokov, kým ho mali dostatok na jednu perinu,“ spomína si Ján Lučan. Ako ďalej dodáva, aj v treskúcich zimách vyháňali miestne žienky svoje husi, aby sa vykúpali na potoku a mali krajšie perie.
„Ich správanie pri vode bolo naozaj zaujímavé. Stretávalo sa tam niekoľko kŕdľov, neraz sa i pohašterili a vzlietli pod vedením gunára aj na veľkú vzdialenosť. Po vyjdení z potoka sa však večer vždy vedeli vrátiť domov a našli svoj dvor, hoci prechádzali kľukatými uličkami,“ opisuje J. Lučan.
Gazdinky si kedysi už v októbri - novembri vyhliadli húsky, ktoré plánovali zarezať, a preto ich prikrmovali a štopali do gágora viac ako ostatné, aby boli mastnejšie a práve takéto jedince mali oveľa krajšie a bohatšie perie.
Na chrbte z páračiek
Ako si ďalej Ján Lučan z detstva spomína, na páračkách bolo vždy veselo, veľa sa spievalo, aj tancovalo a nechýbalo ani chutné pohostenie.
„Najskôr sa v jednej domácnosti zišla večer rodina i susedia, aby spoločne opárali, potom sa išlo vedľa domu a takto ďalej. Najprv sa postretali miestne ženy a ich muži zatiaľ debatovali v krčme pri pive o najnovších udalostiach zo sveta a niekedy si dlhý čas krátili hraním kariet. Potom prišli za svojimi polovičkami s harmonikou a spevom na perách. V dedine to bola vždy udalosť, kde nechýbali všetky generácie. Pamätám si, že večer, keď sa páračky skončili, tak nás s bratom rodičia na chrbtoch niesli domov, keď sme tam zaspali,“ opisuje matičiar, ktorý má v živej pamäti i priebeh tradičných dedinských svadieb.
„Mám štyri sestry, takže mám na čo spomínať. Ale keď sa u nás v dedine vydávala nejaká Valčianka, tak sme s kamarátmi chodili popod okná kulturáku, kde nás na tancovačke pohostili koláčmi i pálenkou. Na zábavu prichádzali neskôr všetky ženy z obce, ale aj daktorí muži a pozerali, ako sa mladí zabávajú. Dnes je svadba len pre pozvaných ľudí. Kedysi to tak nebolo,“ vysvetľuje.
Staršia žena na priezvedoch
Kedysi už po niekoľkých týždňoch či mesiacoch návštevy mládenca v rodine dievky bolo zjavné, že nasledovalo tradičné predsvadobné obdobie spojené s bližším spoznaním sa oboch rodín. Prvou udalosťou boli tzv. priezvedy. Do domu nevesty posielali z rodiny budúceho ženícha staršiu ženu, aby zistila situáciu, či sa na svadbu v rodine nevesty už pripravujú a najmä v ktorom čase. Podľa toho, čo zistila, začali sa v domácnosti ženícha chystať pytačky, čo znamenalo zisťovanie súhlasu rodičov nevesty so sobášom.
„Samotných pytačiek sa okrem ženícha zúčastňoval tiež starší muž – obyčajne krstný otec. Počas tejto návštevy si všetci symbolicky podali ruky, pripili si, prípadne vymenili nejaké predmety ako stužku či pierko,“ ozrejmuje tradície Ján Lučan.
Ďalším obradom už za prítomnosti oboch rodín bývali zásnuby. Ako potvrdenie vzájomnej dohody zúčastnených si ruky podali tentoraz mladí zaľúbenci, spoločne si pripili a vymenili drobné darčeky.
Opäť na javisku
„Pokiaľ sa svadba mala konať v kostole, na rad prišli ohlášky. Počas týchto týždňov nosila dievka na odeve napr. partu alebo veniec a mládenec pierko či stuhu. Nasledovalo pozývanie hostí na svadbu, a to v každejrodine osobitne. Zvykom bývala tiež dievčenská a mládenecká rozlúčka obyčajne v predvečer svadby,“ dodáva predseda valčianskych matičiarov.
Pútavé scénky v podaní valčianskych seniorov a ďalších miestnych obyvateľov nenechali chladným žiadneho diváka.
Úlohy gazdovskej rodiny sa zhostili manželia Kvasnicovci z Valče.
„V scénke sme stvárňovali domácnosť, v ktorej sa konali páračky. Chystali sme výbavu pre dcéru, pretože sa išla vydávať. Bola to veľmi príjemná skúsenosť. Naposledy sme s manželom hrali pred 28 rokmi v predstavení Jánošík,“ zreferovala Miroslava Kvasnicová a dodáva, že je dobré si pripomínať slovenské tradície a zapájať do nich tiež mladú generáciu.
Podujatie pochválila aj starostka Valče Mária Ondráčková.
„Naši matičiari sú veľmi aktívni a celý minulý rok pripravovali rôzne podujatia, aby všetkým priblížili, ako kedysi žili naši predkovia. Veľmi oceňujem snahu pána Lučana, ktorý toto celé zorganizoval, zrežíroval a celej obci pripravil pekný kultúrny zážitok,“ pochválila miestnych snaživcov starostka.
