Z pohľadu bodového zisku bola piata šestina základnej časti úspešnejšia ako štvrtá. Ušla nám síce o pár bodov Žilina, ale zmazali sme značný náskok Piešťan, ktoré sú o skóre za nami v tabuľke. Ako to hodnotíte?
- Dalo sa čakať, že po vydarenom začiatku, kedy sa nám maximálne darilo, prídu šestiny, ktoré budú bodovo chudobnejšie. Už vtedy som zdôrazňoval, že každý bod získaný navyše sa nám na konci zíde. V decembri sa mužstvo dostalo do určitého útlmu, ktorý vyvrcholil začiatkom januára prehrou 1:5 v Poprade. Bol to náš najhorší výkon v sezóne a veru sme sa s kolegom aj na lavičke hanbili. Po tomto stretnutí sme si všetko vydiskutovali, otvorene sa porozprávali a už v ďalšom zápase, ktorým sa načala piata šestina základnej časti, sme uspeli v Trenčíne, čo len málokto predpokladal. Myslím, že naša forma išla opäť hore, ani v jednom zápase mužstvo nesklamalo a má vo vlastných rukách vybojovať si postup do play off.
Štrnásť bodov je slušný bodový balík, mohlo byť aj viac?
- Možno v tom balíku chýbajú body zo Žiliny, škoda, že po vyrovnaní v Nitre sme vzápätí rýchlo inkasovali a pri troške šťastia sme možno mohli niečo navyše získať s Bystricou i Košicami. Uvedomme si však, že sú to tímy, ktoré sú na špici tabuľky, kvalitatívne sú inde ako my a preto každý bod s nimi má cenu zlata.
Naše mužstvo sa muselo zmieriť aj s odchodmi kľúčových hráčov, najprv odišiel kapitán Tibor Varga a potom i František Skladaný. Bolo ťažké sa s tým vyrovnať?
- Kým iné mužstvá sa posilňovali, vymenili viacero hráčov, tak nám odchádzali opory, ktoré mali otvorené zmluvy. Vedenie klubu však adekvátne reagovalo a káder vhodne doplnilo. Prišiel mladý Nemček, pomohol nám Kentoš, sila tímu opätovne vzrástla angažovaním lotyšškého tria Jass, Cipulis, Sprukts.
Ako ste s novými mužmi spokojný?
Filip Nemček sa s nami pripravoval aj pred sezónou, ale vtedy nebol v takej hernej pohode, aby dostal zmluvu. V prvej lige sa však dobre rozohral, výrazne sa mu zdvihlo sebavedomie a ukázal, že si vie svoje miesto zastať aj vo vyššej súťaži. Lotyši, najmä Cipulis a Sprukts, sú rozdielovými hráčmi a všetci veríme, že nám ešte v ťažkých bojoch pomôžu. Spočiatku bol na nich vidieť dlhý herný výpadok, ale každým zápasom sa zlepšujú a cítiť ich na ľade.
Po odchode Tibora Vargu sme menili aj kapitána, stal sa ním Ján Tabaček. Zrejme dobrá voľba...
- O tom niet pochýb, Jano sa perfektne zhostil svoje úlohy a pre mladé mužstvo je veľkou oporou. Nielen na ľade, ale aj v kabíne. Jeho prístup k povinnostiam je vzorový a mnohí si berú od neho príklad.
Nedá mi nespýtať sa na zápasy, v ktorých sme jasne viedli, ale potom prišli komplikácie a tvrdá bitka o body. V rýchlosti mi napadajú domáce duely so Skalicou, Piešťanmi a naposledy s Popradom...
- Je za tým aj istá nevyzretosť mladého mužstva. Po získaní náskoku podľahneme atmosfére, dostaneme sa do akejsi nekontrolovanej eufórie, pri ktorej na chvíľu vypadneme zo systému, spravíme chyby a súper to využije. Zhodou okolností sme ale v týchto dueloch napokon vyhrali, čo svedčí aj o veľkej vnútornej sile kolektívu.
Našou najväčšou slabinou sa ukazuje byť strelecká efektivita. Úspešnosť 6,88 percenta nás zaradila na koniec ligového pelotónu...
- Áno, je to naša najväčšia bolesť. Šance si vieme vypracovať, ale niekedy nám to nepadá a často sa na každý gól musíme tvrdo narobiť. Tu už tréneri hráčom veľa neporadia, je to o ich skúsenostiach, kumšte, pohotovosti i nápaditosti. Venujeme tomu na tréningoch veľa času, ale zápas je iný, v ňom sa hrá už pod tlakom a v časovom strese. Musíme byť trpezliví, nie všetko ide hneď, ako by sme chceli. Jasné, zahodené šance nás mrzia, obrali nás o body, ale za chlapcov dám ruku do ohňa, že v každej situácii, v každom okamihu, ktorý trebárs nedopadol podľa našich predstáv, chceli urobiť pre mužstvo to najlepšie.
Niekedy na nich po neúspešných dueloch vidieť, že ich to trápi. Kedy to najviac bolí?
- Keď prehráte o gól. Vtedy mi ich je ľúto, lebo viete, že dali do zápasu všetko a nevyšlo to. Avšak neklesáme na duchu a aj po nešťastných porážkach sme sa dokázali zdvihnúť. V tejto súvislosti ale chcem zvýrazniť jednu vec, ktorá má vie veľmi nahnevať. Mrzia ma reakcie tzv. fanúšikov, ktorí svoju osobnú frustráciu riešia na sociálnych sieťach nevyberanými útokmi na mojich hráčov. Snažíme si to nevšímať, ale vždy sa ich „posolstvá“ dostanú do kabíny a chtiac - nechtiac sa nimi zaoberáme. Chcel by som im len odkázať, že ja som na mojich hráčov hrdý a veľmi si vážim, čo pre martinský hokej, na rozdiel od nich, urobili.
Krikľúni sa v dnešných časoch nájdu všade, na skutočných fanúšikov sa ale môžete spoľahnúť...
- Rozhodne, štadión býva zaplnený, v diváckej tabuľke sme na popredných priečkach a to je pre každý tím najlepšie vysvedčenie. Veľmi si to vážime, podpora nás teší a je zaväzujúca. Aj preto veríme, že náš cieľ, ktorý sme si dali pred sezónou, naplníme.
Pripomeňme si ten cieľ...
V lete to s martinským hokejom nevyzeralo dobre a nebyť nového vedenia na čele s pánmi Taligom, Murčekom, Kozákom, či ďalšími, tak by sa tu možno už nehralo. Naše ciele boli a sú klub ekonomicky stabilizovať, poskladať perspektívne mužstvo a udržať sa v Tipsport lige. Je to robota na dlhšie časové obdobie, ale niektorí by od nás už teraz chceli zázraky na počkanie.
V utorok máme zápas so Skalicou, súperom, ktorý v predchádzajúcich dvoch kolách nenastúpil. Debatujme spolu vo štvrtok a my nevieme, či sa bude hrať...
- Pripravujeme sa tak, že sa hrať bude. Avšak nie je férové, že Skaličania na dva zápasy nevycestovali, myslím si, že to výrazne spochybňuje regulárnosť súťaže. Klub, ktorý sa v priebehu ročníka dostane do existenčných problémov a nevie ich vyriešiť, by si to mal priznať a nenaťahovať čas. Lebo takto len generuje ďalšie dlhy, ktoré sú potom už neriešiteľné. Toto je veľká bolesť slovenského hokeja.
Dlhy v kluboch narastajú aj širokými súpiskami hráčov. Niektorí s jednou partiou ročník začnú a s druhou dokončia. Ako to hodnotíte?
- Niekedy potrebuje mužstvo okysličiť a zmeny v ňom mu môžu pomôcť. Avšak ak sa v jednom tíme vymení aj desať hráčov, tak to nie je úplne v poriadku. Stabilita je pre chod mužstva dôležitá, ak v ňom nastávajú rôzne rezy, tak to z dlhodobého hľadiska nič nerieši. Len kopí problémy, najmä finančného charakteru.
Liga finušuje, bude Martin v play off alebo ho čaká baráž?
- Každý z nás verí v prvú možnosť, ale nemožno vylúčiť ani druhú alternatívu. Osud však máme vo vlastných rukách a je len na nás, ako sa s tým popasujeme. Máme ešte osem zápasov, ale my vždy musíme myslieť na ten najbližší. Teraz sa sústredíme na Skalicu a potom zas na ďalšieho súpera. Drvivú väčšinu ročníka, možno až na dva- tri kolá, sa držíme na postupových pozíciách a ja dúfam, že tak tomu bude aj na konci. Držme si palce, aby sa nám to podarilo. Všetci sme na jednej lodi, podporme sa navzájom.
