SKLABIŇA. Poľnohospodári schytali ďalší tvrdý úder. Nielenže ich už druhý rok sužuje mliečna kríza, ale časť družstiev v Turci nedávno dostala od Tatranskej mliekarne v Kežmarku výpoveď zmluvy na dodávku mlieka. Dôvodom je obmedzenie nákupov a zníženie výroby.
Situácia je vážna
Jedným z najväčších výrobcov mlieka v Turci je Poľnohospodárske družstvo SNP so sídlom v Sklabini.
„Situácia je veľmi vážna. Výroba mlieka je dominantou nášho podniku, umožňuje udržať zamestnanosť. Okolo 60 percent všetkých podnikových činností je priamo spojených s touto výrobou. Chováme spolu 1070 kusov hovädzieho dobytka, z toho 350 kusov dojníc. Ročne nadojíme 2,8 milióna litrov mlieka. Ak sa nám nepodarí zabezpečiť odbyt, ohrozených je aj 40 pracovných miest,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP Sklabiňa.
Budú bojovať, nechcú sa vzdať
Alternatív, ktoré by nahradili chov dojníc, nie je veľa a z hľadiska udržania zamestnanosti vraj nie je žiadna iná. Ak by sa poľnohospodári výroby mlieka vzdali, tak prípadný reštart by bol značne problematický.
„Proces výroby jedného litra mlieka je dlhodobý a veľmi náročný a je dôležitý aj z hľadiska prirodzenej kultivácie krajiny. Vychovať z teľaťa dojnicu trvá v priemere dva roky. Zabezpečiť výživu zvierat je zas proces, ktorý prebieha pod holým nebom a je ovplyvnený prírodnými a klimatickými podmienkami. Hospodárime na pôdach najnižšej kvality, zároveň veľmi svahovitých, ktoré výrazne ovplyvňujú kvalitu rastlinnej produkcie a zvyšujú náklady. Celá rastlinná produkcia, ktorú vypestujeme, je skrmovaná našimi zvieratami,“ podotkla predsedníčka družstva.
Ďalej zdôraznila, že podnik investoval veľké finančné prostriedky do ustajnenia dojníc a technológie dojenia, aby spĺňali podmienky dnešnej legislatívy a zabezpečovali efektívnosť výroby.
„Aj preto sa výroby mlieka nechceme vzdať,“ vyhlásila Ivica Lačná.
Problémy aj v Necpaloch
V PD Cesta mieru v Necpaloch chovajú 240 dojníc a za rok vyprodukujú 1,5 milióna litrov mlieka.
„Ak sa nám nepodarí zabezpečiť odbyt, tak v prvom slede príde u nás o prácu desať robotníkov – ošetrovatelia zvierat, dojiči a pracovníci rastlinnej výroby, ktorí vyrábajú krmivá pre zvieratá. V druhom slede, ak nebudeme schopní predávať mlieko zo Slovenska, sú v rámci republiky ohrozené stovky pracovných miest. Bude sa to napríklad týkať šoférov, pracovníkov mliekarni, obchodných zástupcov,“ upozornil Igor Grajciar, predseda PD v Necpaloch.
Scenár ako pri likvidácii bitúnkov
Výpoveď od mliekarne v Kežmarku sa dotkne aj PD Gader Blatnica, ktorá na východ predávala polovicu produkcie mlieka.
„V prvom momente to bol šok. S odstupom času, keď sa nad tým zamyslím, sa to dalo čakať. Problémom je, že nedokážeme konkurovať dotovaným výrobkom zo zahraničia. My sme už takí, radšej si kúpime lacnejší jogurt trebárs z Nemecka, ako náš zo Slovenska, ktorý je o pár centov drahší,“ povzdychla si Zlatica Holubová, predsedníčka najväčšieho poľnohospodárskeho podniku v Turci, ktorý si pred rokmi vybudoval aj vlastnú mliekareň.
„Ukázalo sa to ako správny krok, pomôže nám prežiť turbulentné časy, hoci negatívne dosahy ani u nás nemôžeme vylúčiť. V našej mliekarni spracujeme približne 900-tisíc litrov mlieka ročne, druhú polovicu produkcie sme predávali do Kežmarku. Ak nenájdeme alternatívu, tak to môže mať vplyv na zníženie počtu dojníc a následne i pracovné miesta. To, čo sa teraz deje s mliekom, mi veľmi pripomína scenár likvidácie bitúnkov, resp. mäsopriemyslu z deväťdesiatych rokov. Ak sa zopakuje, časom budeme odkázaní len na mlieko a mliečne výrobky z dovozu. A to potom ceny už nebudú také nízke ako sú dnes,“ povedala Zlatica Holubová.
