Nedeľa, 11. apríl, 2021 | Meniny má JúliusKrížovkyKrížovky
PRÍBEH, O KTOROM TREBA VEDIEŤ

Vojna zúrila, smrť kosila, ale ľudia zostali ľuďmi

Boli hrdinovia, ale nikdy sa za nich nepasovali. Matejčíkovci z Necpál pár mesiacov skrývali židovskú rodinu zo Žiliny. Strach mali, ale aj tak do toho išli. Prezradenie by malo fatálne následky, trestalo sa smrťou.

Rodina Matejčíkovcov počas vojny prichýlila vo svoje chalupe židovskú rodinu. Uvoľnili im jednu izbu, sami sa tiesnili v druhej.Rodina Matejčíkovcov počas vojny prichýlila vo svoje chalupe židovskú rodinu. Uvoľnili im jednu izbu, sami sa tiesnili v druhej. (Zdroj: FOTO: ARCHÍV JM)

NECPALY. Stalo sa to dávno a živých pamätníkov už nie je veľa. V našich končinách zúrila vojna a Slováci sa po rokoch poroby postavili nemeckým fašistom a ich domácim prisluhovačom na odpor.

Písal sa rok 1944. Nemci, hoci to mali už zrátané, o to viac zúrili a každú neposlušnosť tvrdo trestali. Ľudia sa báli, strach ich sprevádzal každý deň, no aj tak si v pohnutých časoch dokázali pomáhať. Aj za cenu obrovského riskovania a straty života.

Riskovali, ale neváhali

V Necpaloch rodina Jána a Pauly Matejčíkových prichýlila vo svojej chalupe na hornom konci dediny židovskú rodinu zo Žiliny.

Skryť Vypnúť reklamu

„Volali sa Hoffmanovci a žili v Žiline. K nám ich priviedla sestra mojej starej mamy – Anna Kucháriková, ktorá u nich kedysi slúžila. Potrebovali sa ukryť, veľké mesto bolo pre nich už nebezpečné. Moji starí rodičia nezaváhali a jednu izbu trojici vyľakaných ľudí, mužovi a dvom ženám, uvoľnili a sami sa piati tiesnili v ďalšej,“ povedal Ján Matejčík, ktorý rodinný príbeh pozná len z rozprávania, keďže sa narodil štyri roky po vojne.

„Dodnes obdivujem tú odvahu, veď v dedine boli Nemci. Paradoxne, moja mama s tetou - jej sestrou, im museli v kuchyni pomáhať. Medzi vojakmi boli aj fanatici. Správali sa neľudsky a niektorých ľudí postrieľali. Len tak, bez príčiny. Ale našim sa to podarilo pred fašistami udržať v tajnosti. Ak sa z miestnych aj niekto na nových obyvateľov Necpál pýtal, starká odpovedala, že prichýlila chorú sestru s rodinou. Asi si mysleli svoje, ale predstavte si, nikto ich nevyzradil,“ ani po toľkých rokoch netajil údiv Janko.

Skryť Vypnúť reklamu

Žije aj pamätník

Na Hoffmanovcov si veľmi dobre pamätal dnes už 86-ročný Ladislav Striška.

„Vedel som o nich, ale vtedy som bol veľmi mladý a nejako ma zvlášť nezaujímali. Viem, že po večeroch chodili ženy spolu s Jankovou starkou ku pani Kuchárikovej, ktorá bývala vedľa nás, na kus reči. Muža som nevidel, až neskôr som sa dozvedel, že sa bál vyjsť von. Áno, Nemci robili aj kontroly. Ale o nich sa ľudia včas dozvedeli a po dedine sa to rozchýrilo. Našťastie, už neboli takí dôslední a po domoch až tak nelozili,“ zaspomínal ujo, ktorý mal tiež raz na mále.

„Bol som v sade pri stromoch, keď Nemci z kopca oproti po mne pálili. Neviem, či len tak z pasie, alebo ma chceli zabiť.“

Nezaplatiteľný dar

Keď Hoffmanovci prišli k Matejčíkovcom, odovzdali starkej Tanach (posvätné spisy). Poprosili ju, aby knihu zničila, aby sa v dome nenašiel žiadny dôkaz. Veď následky by boli fatálne.

Skryť Vypnúť reklamu

„Stará mama ale Tanach nezničila, zabalila do papiera a zakopala v záhrade. Sama bola veriaca a veľmi dobre vedela, čo pre týchto ľudí tá knižka znamená. Keď vojna skončila, Hoffmanovcom ju vrátila. Boli nesmierne dojatí, plakali, veľmi si to vážili. Vy ste hrdinka, vraveli jej. Starká v tom žiadne hrdinstvo nevidela, považovala to za normálnu vec. Bola kresťansky založená a vždy pomáhala blížnemu svojmu,“ podelil sa o rodinnú históriu Ján Matejčík.

Udržiavali priateľstvo

Hoffmanovci sa s Matejčíkovcami stretávali aj po vojne. Nebolo to často, ale aj na diaľku udržiavali priateľstvo.

„Dokonca aj ja som bol parkrát u nich v Žiline. Boli veľmi vďační, nikdy sa netajili tým, ako im naši pomohli. Možno to dnes už málokoho zaujíma, ale mne sa zdá, že by to tak nemalo byť. Veľa ľudí položilo životy za to, aby sme my mohli žiť. Vo vojne sa páchali hrozné zverstvá a na to sa nikdy nesmie zabudnúť. Áno, veľa príbehov bolo dramatickejších ako ten náš, ale aj tak som naň hrdý,“ povedal na konci rozprávania Ján Matejčík.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  2. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  3. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  4. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  5. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  6. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  8. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  9. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen?
  10. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou
  1. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  2. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  3. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  4. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  6. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  7. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  8. Za 16 rokov pomohli Prešovskému kraju získať milióny eur
  9. Slovník investora 04: Kto môže investovať
  10. Na čo si dať pozor pri zateplení fasády
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 28 443
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 647
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 409
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 21 940
  5. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 14 885
  6. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 14 719
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 982
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 9 676
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 529
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 123
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Kladenie  vencov pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Martina.

Jednotky 4. československej brigády skoro ráno 11. 4. 1945 vstúpili do mesta z juhovýchodu a približne v rovnakom čase jednotky 18. divízie rumunskej 4. armády dosiahli južný okraj mesta.

2 h
Ilustračná fotka.

V online diskusii MY s Vami šéf futbalového zväzu aj štátny tajomník športovej sekcie!

9. apr
Fotograf Juraj Gavura najradšej fotí krajinu v hmle. Na správny okamih vie počkať aj sedem hodín.

Rodený Martinčan, štyridsaťpäť ročný Juraj trávi väčšinu svojho voľného času fotením. Miluje krajinu v hmle a na správny okamih vie počkať aj dlhých sedem hodín. Aj keď má na konte viacero ocenení, najväčším úspechom je pre neho niečo celkom iné.

3 h
Dokument o železnici sa tešil úspechu.

Zožal úspech, videlo ho už osemtisíc ľudí.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obyvatelia obce Brehy podali podnet na kontrolné meranie hluku.

7. apr

Posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS) zasahovala popoludní v Turzovke.

22 h

V treťom stupni varovania však bude od pondelka osem okresov kraja.

7. apr

Orlia prť. Cesta orlov. Drsná, neúprosná, podmanivá, okúzľujúca. Jej zdolanie vás priťahuje ako droga.

4. apr

Už ste čítali?