MARTIN. Povedomé formy Andreja Rudavského je rozsiahlou prezentáciou diela významného predstaviteľa moderného slovenského umenia. Ide o výstavný koncept sledujúci nielen typickú sochársku tvorbu tohto významného galandovca, ale predovšetkým jeho maliarske dielo. Práve Turčianska galéria v Martine ponúka na aktuálnej výstave doteraz najkomplexnejší prehľad maliarskej tvorby Andreja Rudavského (1933) vôbec.
Aj dokument fenoménov vizuálnej kultúry
„Projekt Povedomé formy - Pocta Andrejovi Rudavskému ponúka jedinečnú príležitosť spoznať nielen klasickú polohu bronzových a kamenných prác, ale predovšetkým jeho konštruktívne myslenie v ploche obrazu, ktorému sa počas svojej tvorby systematicky venoval,“ hovorí kurátor výstavy Miroslav Haľák.
Dodal zároveň, že prehliadka týchto diel je zároveň akýmsi dokumentom špecifických fenoménov vo vizuálnej kultúre na Slovensku od šesťdesiatych rokov minulého storočia po prvé desaťročia 21. storočia. Upresnil, že pod pojmom špecifické fenomény sú myslené reminiscencie národných atribútov v slovenskom umení ako ľudové motívy, slovenská horská krajina, práca na vidieku atď.
„Pretrvávajú v tvorbe klasikov slovenskej moderny ako Bazovský, Fulla, Galanda a rôzne variácie týchto tém sú prítomné aj v generácii umelcov - Kompánek, Laluha, Paštéka, Barčík, Rudavský - dláždiacich u nás cestu k výtvarným možnostiam, dovtedy v našich podmienkach neaktualizovaným,“ pokračuje ďalej kurátor.
Kaleidoskop hľadania modernity
„Do popredia pritom vystupujú najmä dôležité etapy a tendencie v tvorbe celej skupiny Mikuláša Galandu, a teda aj Andreja Rudavského, počnúc prehodnocovaním akademickej tvorby povojnového obdobia v Československu, snahou po aktualizácii výtvarného diania na Slovensku v rámci európskych trendov, definovaním nových výrazových prostriedkov a kompozičných postupov, cez vyrovnávanie sa s individuálnymi represáliami normalizácie, až po nové objavovanie tvarov slobody,“ rozvíja ďalej M. Haľák a zdôrazňuje, že dielo Andreja Rudavského je v tomto zmysle kaleidoskopom hľadania modernity, nie však, a to je dôležité, na úkor tradície. Ide o programovo rozvíjané dielo, ktoré ako pestrý sled výjavov rozvíja pred zrakmi diváka dialóg foriem človeka a prírody, často s prímesou národných atribútov (hlaholika, ľudová architektúra, trojvŕšie) a univerzálnych symbolov (srdcia, kríže, pyramídy...).
O poctách, ale aj smerovaní novej generácie
Výstavný projekt bude pre návštevníkov galérie sprístupnený do 1. mája. Rovnaký začiatok i finále má aj druhá výstava, ktorú si v týchto dňoch môže návštevník Turčianskej galérie pozrieť. Ide o výstavu mladého umelca Davida Javorského O priestoroch, o predmetoch a o poctách, ktorá je venovaná Andrejovi Rudavskému.
David Javorský (1992) je slovenským výtvarníkom nastupujúcej generácie pôsobiacim v Krakove.
„Jeho výstava v galérii je výsledkom umeleckého smerovania a výtvarného myslenia, ktoré je na Slovensku ojedinelé. Ide o postoj k témam náboženstva, vlastného pôvodu, rodiny, a životného priestoru, ktorý sa vo svojich kresbách snaží viac spresniť. Kým u Rudavského je cieľom pýtať sa, napríklad po historickom pôvode Slovenska, Javorského cieľom je hľadanie cieľa,“ opisuje podstatu tvorby umelca M. Haľák, ktorý je kurátorom aj tejto výstavy.
Domnelá nelogickosť vrcholí konfrontáciou
Pokračuje, že táto absurdnosť stráca na svojej nelogickosti pri umeleckej konfrontácii, aká sa Javorskému podarila s dielom Andreja Rudavského. Duchovné posolstvá, osobnostné drámy a prázdne priestory ako ich rezonančné plochy.
„V kaplnkách a hlavách, v ktorých Rudavský šifruje správy o prírode a národnej, historickej pamäti, vidí Javorský odkazy na biblické námety a kapitoly z vlastného života. Kým konštrukcie Rudavského kaplniek evokujú pohyb ľudského tela, Javorského „Kaplnky“ sa stávajú prostredníkmi hybnej, vyššej sily. Kým Rudavského hlavy sú nositeľmi legiend, alebo výrazných typov človeka, Javorského človek je postavou intímne vypovedajúcou o sebe,“ vťahuje návštevníka do obsahu výstavy kurátor.
Zdôrazňuje ďalej, že tieto rozpory sú natoľko kontrastné až súčasne obe diela stavajú proti sebe a zároveň ich aj vzájomne obohacujú. „Sledovať výsledok inšpirovania sa Davida Javorského tvorbou Andreja Rudavského je vzrušujúcim objavovaním nevídaných obsahových možností, ukrytých v zdanlivo jednoduchých formách a redukovaných kompozičných plánoch. Hybným sa v jeho komorných kresbách a grafikách stáva obraz sakrálnej architektúry.
