KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Turiec je súčasťou Slovenska, preto aj výsledky volieb sú podobné ako v iných regiónoch. Demograficky aj mentálne. Voliči sú „otrávení“ z neplniacich sa sľubov štandardných strán, ktoré sa síce verejne hádajú o hlúpostiach, ale akoby jednomyseľne dopúšťajú do neba volajúce kriminálne činy vyvolených a zbohatlíkov tým, že nežiadajú ich spravodlivé potrestanie. Vláda, parlament, súdnictvo, ale aj zdravotníctvo, školstvo, sociálna politika, podnikanie či rozvoj regiónov nefungujú tak, ako by si to želala väčšina normálnych ľudí. Mnohí z občanov jednoducho neboli voliť, lebo sú sklamaní a neveria žiadnej strane. Mladí a im podobní (teda politicky nezrelí) primerane svojim schopnostiam a temperamentu, možno aj z recesie a nezodpovednosti, ktorá pramení v neskúsenosti, volia jednoduché a ľahko pochopiteľné riešenia, ktoré im ponúkajú niektoré strany. Len tak možno vysvetliť fakt, že „nepolitik“ s množstvom verejne prepieraných nemanželských detí a nezáväzných vzťahov prejde do parlamentu s heslom „sme rodina“! Perspektívne riešenie z tejto situácie je vo výchove k skutočným overeným ľudským hodnotám, a to tak v rodinách, v škole, ako aj v spoločnosti - no a podstatná časť unavených voličov by vítala zmenu volebného systému zameraného už na osobnosti, nie na politické strany.
MILAN GONDA, knihovník
Výsledky volieb – umiestnenie spomínaných strán – prekvapili aj mňa. Teraz, keď sa v médiách objavujú analýzy ich voličských základní, už sa tieto výsledky javia celkom logicky. Svet sa dal do pohybu, kam to všetko až dospeje... Myslím si, že u nás na Slovensku je to zatiaľ stále znesiteľné (lebo my veľa znesieme), no mnohí už dali najavo svoju nespokojnosť. Veď základné problémy sa s nami vlečú celé roky a vlády si ich len odovzdávajú. Obávam sa, že ani teraz akákoľvek nová vláda nebude vedieť nájsť zaručené a rýchle riešenia.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Príčina je jednoduchá, systémovým stranám ide o peniaze a nesystémovým o demagogické presvedčenie, zvrátenú ideológiu alebo recesistickú zábavu. Ak sa systémové strany začnú správať naozaj systémovo, tak na celom Slovensku (nielen v Turci) nezískajú nesystémové strany ani hlas. Ale obávam sa, že Matrix je nadstavený tak, že systémové strany nemajú inú možnosť, len akceptovať jeho moc. Aj teraz rozohrávajú šou, kto dá tým najmenším systémovým stranám viac - Fico, alebo Sulík. Ten vyhrá. Už sa nehrá na pravicové či ľavicové cítenie alebo národné presvedčenie. Hrá sa o pozície a peniaze, samozrejme v mene pokoja a stability v predsedajúcej krajine. Čo na tom, že v ďalších voľbách malé systémové strany totálne prepadnú. Veď na Slovensku predsa tí, čo aspoň jedno obdobie boli pri moci, sú doživotne za vodou. A tak logicky strany nesystémové budú rásť. Lebo občan inú možnosť úspešného protestu nemá. Moc má v rukách systém. Všetkým iným protestom (petície, štrajky, sťažnosti, žaloby) sa systém smeje do tváre. Veď moc má v rukách on. Finančný Matrix.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Odpovedám protiotázkou. Je Turiec výrazne odlišný od ostatných regiónov? Prečo by u nás mali byť výsledky odlišné? Je to už dávna história, kedy sa Martin a Turiec hlásili k iným hodnotám ako dnes - bol hrdý, slovenský a kultúrny. A to sa prenieslo aj do politiky. Dnes sme ostali centrom, ktoré je povýšené zákonom na Centrum národnej kultúry Slovákov, ale vážnosť tomu pripisujú viac Slováci zo zahraničia, kultúrna verejnosť, ale obyčajný občan regiónu na to reaguje ľahostajne. No a volebné výsledky sú odrazom toho, čo občania cítia - veľa sa kritizuje, pozitívne zmeny v spoločnosti sa prehliadajú a reaguje sa na negatívne a preto očakávajú zmenu. Voličov "antisystémové strany"( ako ste ich nazvali ) prostredníctvom svojej kampane ( a sociálnych sietí ) presvedčili, že existuje spôsob ako k zmene dospieť. Či sa rozhodli správne, je už na ich svedomí. Veľa sa hovorí, že medzi voličmi, ktorí sa pre tieto strany rozhodli boli mladí ľudia - prvovoliči. A tí získali presvedčivé informácie práve na sociálnych sieťach (škoda, že nie v rodine a v škole).
Keď som bola ja prvovolička, takéto problémy som neriešila, vtedy bola len jedna možnosť. voľby ( žiaľ ).
PETR MILAN, personálny riaditeľ ECCO Slovakia
Nepovažujem ich za skutočné politické strany. Skôr za organizovanú skupinu, alebo účelovú aktivitu, ktorá prerástla svoj vlastný tieň a pôvodný účel oslabiť etablované strany. K tomu, aby boli stranami mi chyba skutočný program. Jedno ale majú spoločné. A to kritiku politikov, ktorí tu boli doteraz. Bez rozdielu koaličným i opozičným. Verím, že toto je skutočný odkaz, ktorý zaujal tých 16 % ľudí v Turci. Volebné výsledky týchto dvoch zoskupení sú pre mňa dôkazom, že ľudia hľadajú zmenu a mnohí z ich sú so súčastným stavom štátu ale najmä svojho života tak nespokojní, že politiku odmietli (nie som politik, mne môžete veriť) alebo ju chcú vrátiť do minulosti. Z minulosti sa ale treba poučiť a nie sa do nej vracať. To by sa malo odzrkadliť nielen v programovom vyhlásení novej vlády ale najmä v každodennej práci a správaní sa politikov. Skutočná práca sa totiž začína až teraz.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Analýz sa za posledné dni už urobila veľa a ťažko niečo nové vymyslím. Ľudia vo voľbách hlasovali hnevom, nepáči sa im dlhodobé neriešenie najpálčivejších problémov – nedostatok práce, malé mzdy, stav školstva, zdravotníctva a najmä korupcie. Je to zdvihnutý prst, akési varovanie. Ak sa to nevezme vážne, môže byť ešte horšie.
PETER VANTARA, riaditeľ správy NP Veľká Fatra
Tak ako existujú predvolebné prieskumy, kde sa ľudí pýtajú koho idú voliť, nezaškodilo by urobiť prieskumy povolebné, kde by zneli otázky typu: Boli ste voliť? A ak áno, tak akú stranu a z akého dôvodu? Všetko pekne zosumarizovať a príčiny by boli známe. Z môjho uhla pohľadu to bolo zrejme neriešenie dlhotrvajúcich problémov občanov, ako sú nezamestnanosť (najmä mladých ľudí), mizerná kúpyschopnosť, sklamanie z doterajších politikov, finančné aféry a vzájomné ohovárania. Recesia? To asi nie, ľudia mali zrejme pádne dôvody.
JOZEF ZANOVIT, stredoškolský pedagóg
Pred parlamentnými voľbami sa uskutočnili v Žilinskom kraji elektronické simulované voľby mladých ľudí do Národnej rady SR. Volila stredoškolská mládež a ročníky narodenia 1996 a 1997. V okrese Martin získala Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko 21,2% a Sme rodina – Boris Kollár 14,7 %. Spomínaných volieb sa zúčastnilo 2 179 mladých ľudí zo všetkých okresov Žilinského kraja a v rámci župy získala Kotleba – Ľudová strana naše Slovensko 31,8 % a Sme rodina- Boris Kollár 14,3 %.
Pre mladých ľudí je typická revolta a tentoraz je jej výsledkom Ľudová strana naše Slovensko v parlamente. Môžem povedať, že chyba nie je len v rodičoch, ale aj v školách, kde sa málo venujeme problematike fašizmu a nacizmu, bývalému Slovenskému štátu a udalostiam druhej svetovej vojne. V našej škole si každý rok 11. apríla pripomíname oslobodenie mesta Martin a SNP. Žiaci vždy pripravia krátku akadémiu k týmto významným udalostiam. Je to veľmi zlé, keď mládež nepozná tragédiu, ktorá sa odohrala na Bukovinách, na Ostrom Grúni, na Kľaku, v Mladoňove alebo v Sklabinskom podzámku. Povstania slovenského ľudu z rokov 1848 - 1849 a 1944 - 1945 by mali byť zapísané zlatým písmom na prvej strane v každom dejepise a každý Slovák by mal byť na tieto udalosti hrdý. Holokaust z rokov 1944 – 1945 je čiernou škvrnou v dejinách Slovenského štátu. Už sa nesmie nikdy opakovať.
Ján Žirko, dôchodca – exstarosta Mošoviec
- Príčinou tohoto vzniknutého stavu je, že problémy sa neriešia dôsledne a nakoniec tí, ktorí ponúkajú radikálne riešenia z toho profitujú a chcú pofúkať bôľ Slovákov. Obidve strany využili nespokojnosť ľudí vo svoj prospech. Situácia u nás začína byť výnimočná aj v kontexte s Európou, kde už sú v parlamente strany podobného typu. Čo ďalej? Rozvinúť ozajstnú diskusiu o zákone o politických stranách a rázne riešiť sociálne, ekonomické a právno-korupčné problémy. Voliči urobili analýzu a politici musia urobiť syntézu, aby v budúcnosti prezentovali v spoločnosti programy, ktoré budú slúžiť väčšine a tým predchádzať stavu, v akom sme sa ocitli po týchto voľbách
