Ako vzniklo spojenie Jozef Bučko a Fomat?
- Myšlienka založenia futbalovej akadémie sa zrodila v hlave môjho brata Petra. Raz sme o tom spolu diskutovali v jeho obývačke a ja som mu odporučil, aby v tejto veci oslovil riaditeľa ZŠ Hurbanova Paľa Chovaňáka. Takže Fomat aj s mojím malým prispením vznikol v bratovej obývačke (smiech).
Vy ste tam najprv pôsobili ako asistent trénera a vedúci mužstva pri družstve žiakov...
- Bolo to len pár mesiacov. V spomínanom tíme vyrastali neskôr známi hráči ako Matej Náther či Matej Siva. Potom som na dve sezóny išiel robiť vedúceho mužstva mužom do Trebostova, ktoré hralo štvrtú ligu. Zišla sa tam skvelá partia hráčov a funkcionárov na čele s prezidentom pánom Melišom. Bolo to pekné obdobie, na ktoré veľmi rád spomínam. Počas druhej sezóny ma už oslovil Boris Burger z Fomatu s tým, že k čerstvo založenému áčku potrebujú vedúceho. Vtedy sme sa ešte nedohodli, pretože som chcel dokončiť robotu v Trebostove.
Vaše pôsobenie na lavičke Fomatu v pozícii vedúceho družstva dospelých tak začalo v sezóne 2007/2008. Aké to boli časy?
- Veľmi som si vážil ponuku a možnosť pôsobiť v tomto klube, ktorý mal stále vyššie a vyššie ciele a aj touto cestou by som im chcel všetkým poďakovať za dôveru. Výhodou bolo, že som prišiel do známeho prostredia. Pavol Chovaňák ma ešte ako hráča trénoval v Belej a Jožko Ďurička ma dokonca učil na ZŠ Tomášikova. Takisto som poznal starších hráčov Machoviča či Kučeru, ako aj trénera Mareka Hollého, popri ktorom mi bolo cťou pracovať. Káder bol poskladaný zo skúsených hráčov, ale postupne ho dopĺňali mladé talenty. Cieľ bol jasný, vyhrať súťaž a postúpiť. To sa podarilo, hoci nepríjemným súperom bolo predovšetkým béčko Turčianskych Teplíc.
Cez piatu ligu sa už na prvý pokus vyššie dostať nepodarilo. Prečo?
- Príčin bolo určite viac, no na jar sme nezvládli duel v Bešeňovej a toto zakopnutie sa v konečnom účtovaní ukázalo ako kľúčové. Našťastie o rok už nám repete vyšlo. Mužstvo prebral tréner Miroslav Jeťko, prišli skúsení hráči Rasťo Kucian či Mišo Bízik. Päť kôl pred koncom jesene nás ešte posilnil Peťo Peržeľ a do prestávky ešte stihol streliť šesť gólov. Na jar pribudol na súpisku Vlado Škuta, ktorého cenné skúsenosti a trinásť presných zásahov nám takisto pootvorilo postupové brány. Keď k tomu prirátame šestnásť gólov Rasťa Kuciana, bolo vymaľované a mohli sme oslavovať. V tom čase boli ako mladí na našej súpiske hráči súčasného áčka Adam Gonšor a Tomáš Burger.
V sezóne 2010/2011 štartovali okrem Fomatu v štvrtej lige i Turč. Teplice (tie ju nakoniec nedohrali), Belá, Sučany a Ďanová, ktorá súťaž vyhrala. Bol to ťažký ročník?
- Zvýšenú pozornosť pútali najmä derby proti Turč. Tepliciam a Ďanovej. Z lavičky už viedol mužstvo Peter Kurek a postupne bolo vidieť výkonnostný progres. Jeseň ešte nebola ideálna a s piatou priečkou nepanovala veľká spokojnosť. Počas jari sa nám ale podarilo posunúť na tretie miesto. Pred odvetami nás posilnil brankár Paľo Pronaj, ale mal smolu, keď sa zranil hneď v prvom zápase v martinskom drese. Strelecky nás potiahli najmä Vlado Škuta (25 gólov), Mišo Kačák (20 gólov) a Rasťo Kucian (11 gólov). Keďže sa do tretej ligy neprihlásila Bánová, išli sme hore my. V sumáre to znamenalo, že za päť rokov sa Fomat predral cez štyri súťaže.
V ďalšom ročníku Fomat jednoznačne vyhral vtedajšie Majstrovstvá regiónu Stred a martinský klub sa po šiestich rokoch opäť objavil v tretej lige...
- Súťaž sme začali ešte s Peťom Kurekom na lavičke. Ten po piatom kole odišiel do Liptovského Mikuláša a jeho pozíciu prevzal Stano Ruman. Po polovici nám patrila druhá priečka, ale odvetnú časť sme zvládli bez prehry a mohli sme sa tešiť z postupu. V ofenzíve nás opäť ťahal 24-gólový Vlado Škuta. Z tohto ročníka mi v pamäti utkvelo predovšetkým víťazstvo nad Žilinou B, ktorú sme doma rozbili 6:1.
Keďže vaše domovské ihrisko s umelou trávou v Martine nespĺňalo potrebné parametre, s postupom do vyššej súťaže bolo spojené i sťahovanie na štadión do Žabokriek. Nebolo frustrujúce nemať domáce prostredie?
- V prvom rade treba povedať, že v Žabokrekoch nám vytvorili výborné podmienky a vždy sa nám snažili vyjsť v ústrety. Pre futbal je tam výborné prostredie a viaceré zápasy mali aj peknú kulisu. Aj keď súhlasím, že klub ako Fomat si zaslúži vlastný stánok, vždy sme sa tam cítili ako doma.
Druhý rok v tretej lige východ nám vyšiel a siahali sme na ďalší postup. Pravidlá sa však menili v priebehu súťaže za záhadných okolností a nakoniec nám zostali akurát oči pre plač. Cítili ste to ako krivdu?
- Reorganizovali sa súťaže, a tak mali postupovať celky, ktoré skončia v dvoch skupinách tretej ligy do šiesteho miesta. Všetko sa ale zamotalo tak, že aj keď sme obsadili piatu priečku, postup nám unikol. Keďže Dubnica sa v riadnom termíne nestihla prihlásiť do druhej ligy, následne sme mali hrať baráž proti Topoľčanom o uvoľnené miesto v súťaži. Určil sa jej termín, a tak chalanov, ako aj mňa stiahli z dovoleniek. Nezabudnem na to, ako sa mužstvo zišlo na tréningu a Majo Turčina nám oznámil, že baráž zrušili. Vraj sa prihláška Dubnice niekde na zväze našla. K tomu sa asi ani nedá nič povedať.
V súčasnosti však má Fomat postup do druhej ligy vo svojich rukách. Zimuje na prvej priečke a ešte ho aj hreje pohodlný desaťbodový vankúš. Dá sa takáto luxusná pozícia premrhať?
- Lopta je guľatá a stať sa môže naozaj všetko. Ja ale môžem povedať, že mužstvo je na jarnú časť kvalitne pripravené po hernej i fyzickej stránke. Tréner Jozef Šino ho podľa mňa dobre nadstavil aj mentálne a má dôveru tímu. Ak chalani dokážu to, čo natrénovali, odovzdať i na ihrisku, nemáme sa čoho báť.
Vy ste na pozícii vedúceho mužstva zažili niekoľko trénerov. Dá sa určiť najlepší z nich?
- Každý z nich mal svoje silné stránky, dokázal mužstvo o niečo posunúť a v danej chvíli bol preň správnou voľbou. Ja som nemal so žiadnym z nich problémy a výborne vychádzam aj so súčasným trénerom Jozefom Šinom. Sadli sme si ľudsky i futbalovo a ja som veľmi rád, že s ním a jeho mužstvom môžem spolupracovať.
