Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky

Zabudli sme padať na kolená a občas skloniť hlavu

Známy literárny horor Frankenstein sa na Slovensku dočkal divadelného spracovania. Martinské divadlo ako prvé prináša na scénu príbeh o umelom stvorení ľudského monštra a jeho dôsledkoch. O inscenácii Frankenstein (moje svedomie) sme sa porozprávali s aut

Dodo Gombár.Dodo Gombár. (Zdroj: Braňo Konečný)

orom divadelnej adaptácie a zároveň režisérom Dodom Gombárom.

Čo vás spolu s dramaturgom Robom Mankoveckým motivovalo k tomu, aby ste klasiku gotického hororu a priekopnícke dielo vedeckej fantastiky preniesli na divadelné javisko?

- Tých dôvodov je vždy viac. Pre mňa bola jedným z tých zásadných potreba silného príbehu. Uvažoval som dlho o nejakom klasickom diele, ktoré je zapísané v našom podvedomí, zároveň to však nemusí byť divadelný text, ale skôr dramatická predloha. Svoju úlohu iste zohrali aj konkrétne predstavy o inscenovaní a môj vzťah k martinskému súboru. Samozrejme, podstatný je pre mňa vždy tiež osobný rozmer, intímna a súkromná rezonancia s danou témou.

Skryť Vypnúť reklamu

Literárna predloha nesie podtitul Moderný Prometeus, vaša adaptácia Moje svedomie. Aký rozdiel oproti pôvodine môžu diváci očakávať?

- Snažil som sa pri adaptácii zamerať na vnútorný svet niekoho, kto spácha či vykoná čin, za ktorý nie je schopný prijať zodpovednosť. Zámerne je mierne potlačený akt „stvorenia“, ktorý koniec-koncov i u samotnej autorky je v románe zaznamenaný takmer okrajovo, asi na pol strany. Aj napriek tomu je ale podstatný, je spúšťačom všetkých ďalších udalostí. Tým základným rozmerom textu mala byť téma ľudského svedomia ako nekompromisného a neumlčateľného nášho sudcu. Ale to sú všetko len slová, ktoré takto vyslovené tomu dávajú akési ultimátum, čo by som bol nerád. Motívov, ktoré môžu rezonovať so súčasnosťou, je tam, dúfam, oveľa viac, preto buďme slobodní i v ich objavovaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Mary Shelleyová svoj román vydala v roku 1818, teda pracovali ste s jazykom takmer dvesto rokov starým. S akými jazykovými úskaliami ste sa pri adaptácii museli vyrovnať?

- Pracoval som s prekladom Pavla Vilikovského, ktorý rešpektuje dobovú konvenciu, čiže už samotný jazyk je svojím spôsobom štylizovaný, často pre hercov nepohodlný. Má však svoju jemnú zvukomalebnosť. To sa mi zdalo ako dobré východisko i pre jazyk divadelnej hry. Jazyk nastoľuje nášmu zámeru určitú osudovosť a archetypálnosť.

Pamätáte si ešte, kedy ste Frankensteina prvý raz čítali a čím vás vtedy zaujal? Aké posuny vo vnímaní odkazu u vás odvtedy nastali?

- Už si to celkom nepamätám. Tuším ako prvý som videl film Kennetha Branagha s Roberotm de Nirom, kedysi v 90-tych rokoch. Ale že by to bol nejaký iniciačný moment, to sa nedá povedať. Nechcem silu tohto románu nijako preceňovať, pretože on z istého uhlu pohľadu môže pôsobiť ako taká rozprávka pre dospelých. Ale keď sa hlbšie ponoríte do jeho odkazu a tajomstva, tak tam objavíte tú celkom prvotnú iskru úvah, ktorou je otázka, či a prečo má človek právo suplovať Boha. Alebo prírodu. Čo nás ženie k neustálemu prekonávaniu hraníc? Prečo je v človeku ten rozmer šialenstva neustále vynikať, všetko a všetkých predbiehať? Nestačí nám už si takzvane merať sily medzi sebou, vyzývame na tieto bitky oceány aj skaly. Ľudstvo si dáva stále nové a nové ciele často hraničiace s morálkou, hodnota nášho ega je precenená na maximum. Človek uzurpuje priestory, kde má zostať skryté tajomstvo žitia, rozširuje zóny svojho pôsobenia i vplyvu. Dokedy sa dá v tomto trende pokračovať, netuším. Mnohé erudované úvahy tvrdia, že sme už na pokraji. Čo príde za ním, si radšej ani nechcem predstavovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Novelu či román splodila mladá vzdelaná dievčina, autorka mala 19 rokov, keď to písala – nevnímali ste pri úprave textu istú naivitu, nezrelosť? Čo bolo pri divadelnej adaptácii textu najťažšie?

- Písal som text na dvakrát. Prvýkrát som sa vydal cestou celkom súčasného vnemu, kde boli prítomné mobily, internet a moderná medicína. Tam som ale nečakane zaváhal a zastal, začalo sa to nejako prazvláštne búriť. Takýmto signálom som sa už na svojej tvorivej ceste naučil načúvať. Musel som sa vrátiť a rozhodol som sa pre, povedzme, konzervatívnejší prístup, kde nebude tá nadčasovosť a súčasnosť prítomná tak explicitne, ale mierne rafinovanejšie a zároveň pokornejšie.

V inscenácii si môžeme „odčítať“ viaceré tematické línie, ktorá bola pre vás nosná?

- Je to hra o ľudskom egoizme, o pýche, o postaveniu sa Božím princípom, o nedostatku lásky a jej márnom hľadaní. Zároveň je to však zamyslenie nad tým, že na svet prichádzame čistí a dobrí.

Vy ste už v martinskom divadle s podobnou témou – manipulácia so stvorením nového života – pracovali, spomeňme napríklad inscenáciu Psie srdce. V čom je uchopenie témy teraz iné?

- V prípade Michaila Bulgakova ( môjho milovaného autora ) sme mierne posilňovali spoločensko-politický kontext, v prípade Mary Shelleyovej to je väčší dôraz na rovinu psychologickú a vzťahovú. Psie srdce vznikalo v čase, keď ma divadelne inšpiroval motív scudzenia, neustále som sa k nemu vracal, preto sa celá prvá časť odohrávala ako vyfabulovaná divadelná skúška. Frankenstein je od začiatku pokusom o divadelnú ilúziu, k zlomu prichádza, naopak, v poslednej štvrtine inscenácie.

V inscenácii ste využili aj prvky povedzme hudobného divadla, resp. muzikálu, prečo?

- Z potreby zachovávať aj určitý odstup, či nadhľad. Tušili sme to tak už nejako od začiatku, že chceme ľahko koketovať s hudobným žánrom, že hudobná zložka inscenácie bude dôležitá. Hudba v tomto prípade podporuje divadelnosť, uvádza nás do širšej a novej dimenzie. Pesničky spôsobujú mierne pozastavenia a navodzujú možnosť vnímať príbeh a témy z nového uhlu pohľadu a nazerať hlbšie do jednotlivých postáv i súvislostí. Snáď významný dôvod je aj dispozícia martinského súboru, ktorý je výnimočne muzikálny a múzický.

Čo bolo pri príprave divadelnej inscenácie najnáročnejšie, ťažké? Ako prijímali herci vašu koncepciu Frankensteina?

- Neviem, či bolo niečo ťažké. Nikto mi neležal na operačnom stole, za koho život by som bol zodpovedný, ani som nemusel preletieť ťažkým boeingom na iný svetadiel. Robil som divadlo. V tomto prostredí a bezpečnom prítmí mi príde vždy príliš veľkým rúhaním sťažovať si na to, že bolo niečo ťažké. A nikto z hercov mi nepovedal nič o tom, že by moju koncepciu neprijal, respektíve s ňou mal nejaký problém. Mne osobne sa skúšalo radostne a tvorivo.

Je to režijný zámer, že Netvor nie je zohavený až tak, aby vzbudzoval des a zhnusenie, ale divák má skôr tendenciu sympatizovať s ním?

- Keď povieme „režijný zámer“, to znie tak vznešene. Naším cieľom a potrebou bolo vyrozprávať a interpretovať veľký príbeh, ktorý v nás atakuje skryté zóny, v niečom až klasický. Romantickému sporu, čiže skríženiu mečov citu a rozumu zostávame verní. Tento stret snáď víziu hororu nahrádza dostatočne, pretože sám o sebe môže byť niekedy celkom veľkým hororom či thrillerom. To, že občas narúšame očakávania a konvencie môže byť práve predsa inšpiratívne.

Hlavná postava, Viktor Frankenstein, sa cíti ako stvoriteľ, jeho pýcha ho zničí – chcel byť všemohúci a rozsieva skazu – je toto téma súčasnosti?

- Áno, naša súčasnosť je svet egoizmu a silných gest. To je tiež možnosť ako sa na príbeh dívať. Potreba zanechať po sebe hlbokú brázdu stoj čo stoj, čítať o sebe v novinách, opájať sa svetskými benefitmi. Zabudli sme padať na kolená a niekedy skloniť hlavu. Alebo sa aspoň stíšiť a neobťažovať naše okolie neustálym pripomínaním svojej hlučnej prítomnosti. Zabúdame na ticho, lebo sa bojíme, koho a čo by sme v ňom stretli. Možno práve to svoje svedomie a svoju minulosť.

Čím by ste pozvali divákov na najnovší titul martinského divadla?

- Snáď celé toto naše rozprávanie je skromným pozvaním. Pokúsili sme sa o poctivé divadlo, ktoré obracia pohľad do vnútra. Mám na inscenácii rád aj akúsi nervozitu, ktorá z nej vyžaruje. V nečakaných chvíľach sa strieda so svetom harmónie a lásky. Občas zaznie veta, ktorá môže pôsobiť ako večná odpoveď na naše neustále pochybnosti a osobné bolesti. Herci krásne hrajú. Všetko do seba pekne zapadá. Vizuálne vnemy upokojujú a znepokojujú. Nechávame priestor na zrkadlenie osobných príbehov a úvah... Dôvodov na návštevu divadla, myslím, nie je málo.

Dodo Gombár (vl. menom Jozef Gombár, nar. 1973) vyštudoval divadelnú réžiu na bratislavskej VŠMU. Dve sezóny pôsobil aj v SKD Martin, neskôr v českých a iných európskych divadlách. V súčasnosti je umeleckým šéfom Švandovho divadla v Prahe. V Martine naštudoval viacero úspešných inscenácií (spomeňme aspoň Krvavú svadbu, Čajku, Psie srdce, Nový život, Kuba či Štúrovcov), medzi najhrávanejšie stále patrí úspešný sitkom www.narodnycintorin.sk, komédia 1+1=3, ale aj inscenácia Hamlet (príbeh rodiny). Frankenstein (moje svedomie) je jeho dvadsiatou réžiou v SKD Martin.

(Autorka je pracovníčkou marketingu SKD)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  3. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  4. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  5. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  6. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  7. Vyskúšajte pravidelné spravodajské emaily SME
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Reverzné inžinierstvo na FVT
  2. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  3. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  4. Vyskúšajte pravidelné spravodajské emaily SME
  5. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  6. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  7. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  8. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  9. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 421
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 19 836
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 16 221
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 14 823
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 498
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 8 427
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 402
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 883
  9. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 7 278
  10. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 4 866
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martin Barto.

Po prehratom šiestom semifinále nebolo v martinskej šatni nikomu do reči. „Každý vedel, že náš cieľ sme nesplnili,“ priblížil myšlienky hráčov útočník Martin Barto.

7 h

Slovenskí chovatelia ošípaných žiadajú od spracovateľov spravodlivé rozdelenie zisku za predanú bravčovinu. Cena, ktorú aktuálne dostávajú od spracovateľov za ošípané, totiž naďalej nepokrýva ich náklady na chov zvierat.

7 h
Mauzóleum v Rakove v roku 1907 postavil staviteľ 
Štefan Zachar v neogotickom slohu.

Mauzóleum bolo podľa Michala Hrčku, odborného garanta obnovy tejto národnej pamiatky, postavené v neogotickom slohu, čo v Turci bolo nezvyčajné.

9 h
Chlapi z Rakova na kurze varenia.

História Rakova siaha až do 13. storočia, a tak 74-ročná éra Československa môže z tohto pohľadu vyznievať len ako malá epizóda. Lenže 74 rokov to je akoby celý život jedného človeka, za ktorý sa toho veľa udeje. Nemálo starších Rakovčanov si ešte na spoločný štát Čechov a Slovákov spomína. Bolo to obdobie moderného rozmachu obce, ktoré dalo dedine značnú časť svojej súčasnej podoby. Bolo to aj obdobie poľnohospodárstva, hasičov a rôznych krúžkov, ktoré vypĺňali ľuďom voľný čas.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aj v dôchodkovom veku zažiarila v Ionescových Stoličkách. V silnom príbehu, ktorý zahrali piati seniori z Banskej Bystrice.

13. apr

Spoločnosť TMR otvára strediská Jasná a Štrbské Pleso. Podmienkou jarnej lyžovačky je negatívny test.

3 h

Pohrebisko sa nachádza na mieste kde majú stavať byty.

10 h

Po upozornení jedného z vodičov utiekli.

21 h

Už ste čítali?