Pondelok, 29. november, 2021 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

Zabudli sme padať na kolená a občas skloniť hlavu

Známy literárny horor Frankenstein sa na Slovensku dočkal divadelného spracovania. Martinské divadlo ako prvé prináša na scénu príbeh o umelom stvorení ľudského monštra a jeho dôsledkoch. O inscenácii Frankenstein (moje svedomie) sme sa porozprávali s aut

Dodo Gombár.Dodo Gombár. (Zdroj: Braňo Konečný)

orom divadelnej adaptácie a zároveň režisérom Dodom Gombárom.

Čo vás spolu s dramaturgom Robom Mankoveckým motivovalo k tomu, aby ste klasiku gotického hororu a priekopnícke dielo vedeckej fantastiky preniesli na divadelné javisko?

- Tých dôvodov je vždy viac. Pre mňa bola jedným z tých zásadných potreba silného príbehu. Uvažoval som dlho o nejakom klasickom diele, ktoré je zapísané v našom podvedomí, zároveň to však nemusí byť divadelný text, ale skôr dramatická predloha. Svoju úlohu iste zohrali aj konkrétne predstavy o inscenovaní a môj vzťah k martinskému súboru. Samozrejme, podstatný je pre mňa vždy tiež osobný rozmer, intímna a súkromná rezonancia s danou témou.

Skryť Vypnúť reklamu

Literárna predloha nesie podtitul Moderný Prometeus, vaša adaptácia Moje svedomie. Aký rozdiel oproti pôvodine môžu diváci očakávať?

- Snažil som sa pri adaptácii zamerať na vnútorný svet niekoho, kto spácha či vykoná čin, za ktorý nie je schopný prijať zodpovednosť. Zámerne je mierne potlačený akt „stvorenia“, ktorý koniec-koncov i u samotnej autorky je v románe zaznamenaný takmer okrajovo, asi na pol strany. Aj napriek tomu je ale podstatný, je spúšťačom všetkých ďalších udalostí. Tým základným rozmerom textu mala byť téma ľudského svedomia ako nekompromisného a neumlčateľného nášho sudcu. Ale to sú všetko len slová, ktoré takto vyslovené tomu dávajú akési ultimátum, čo by som bol nerád. Motívov, ktoré môžu rezonovať so súčasnosťou, je tam, dúfam, oveľa viac, preto buďme slobodní i v ich objavovaní.

Skryť Vypnúť reklamu

Mary Shelleyová svoj román vydala v roku 1818, teda pracovali ste s jazykom takmer dvesto rokov starým. S akými jazykovými úskaliami ste sa pri adaptácii museli vyrovnať?

- Pracoval som s prekladom Pavla Vilikovského, ktorý rešpektuje dobovú konvenciu, čiže už samotný jazyk je svojím spôsobom štylizovaný, často pre hercov nepohodlný. Má však svoju jemnú zvukomalebnosť. To sa mi zdalo ako dobré východisko i pre jazyk divadelnej hry. Jazyk nastoľuje nášmu zámeru určitú osudovosť a archetypálnosť.

Pamätáte si ešte, kedy ste Frankensteina prvý raz čítali a čím vás vtedy zaujal? Aké posuny vo vnímaní odkazu u vás odvtedy nastali?

- Už si to celkom nepamätám. Tuším ako prvý som videl film Kennetha Branagha s Roberotm de Nirom, kedysi v 90-tych rokoch. Ale že by to bol nejaký iniciačný moment, to sa nedá povedať. Nechcem silu tohto románu nijako preceňovať, pretože on z istého uhlu pohľadu môže pôsobiť ako taká rozprávka pre dospelých. Ale keď sa hlbšie ponoríte do jeho odkazu a tajomstva, tak tam objavíte tú celkom prvotnú iskru úvah, ktorou je otázka, či a prečo má človek právo suplovať Boha. Alebo prírodu. Čo nás ženie k neustálemu prekonávaniu hraníc? Prečo je v človeku ten rozmer šialenstva neustále vynikať, všetko a všetkých predbiehať? Nestačí nám už si takzvane merať sily medzi sebou, vyzývame na tieto bitky oceány aj skaly. Ľudstvo si dáva stále nové a nové ciele často hraničiace s morálkou, hodnota nášho ega je precenená na maximum. Človek uzurpuje priestory, kde má zostať skryté tajomstvo žitia, rozširuje zóny svojho pôsobenia i vplyvu. Dokedy sa dá v tomto trende pokračovať, netuším. Mnohé erudované úvahy tvrdia, že sme už na pokraji. Čo príde za ním, si radšej ani nechcem predstavovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Novelu či román splodila mladá vzdelaná dievčina, autorka mala 19 rokov, keď to písala – nevnímali ste pri úprave textu istú naivitu, nezrelosť? Čo bolo pri divadelnej adaptácii textu najťažšie?

- Písal som text na dvakrát. Prvýkrát som sa vydal cestou celkom súčasného vnemu, kde boli prítomné mobily, internet a moderná medicína. Tam som ale nečakane zaváhal a zastal, začalo sa to nejako prazvláštne búriť. Takýmto signálom som sa už na svojej tvorivej ceste naučil načúvať. Musel som sa vrátiť a rozhodol som sa pre, povedzme, konzervatívnejší prístup, kde nebude tá nadčasovosť a súčasnosť prítomná tak explicitne, ale mierne rafinovanejšie a zároveň pokornejšie.

V inscenácii si môžeme „odčítať“ viaceré tematické línie, ktorá bola pre vás nosná?

- Je to hra o ľudskom egoizme, o pýche, o postaveniu sa Božím princípom, o nedostatku lásky a jej márnom hľadaní. Zároveň je to však zamyslenie nad tým, že na svet prichádzame čistí a dobrí.

Vy ste už v martinskom divadle s podobnou témou – manipulácia so stvorením nového života – pracovali, spomeňme napríklad inscenáciu Psie srdce. V čom je uchopenie témy teraz iné?

- V prípade Michaila Bulgakova ( môjho milovaného autora ) sme mierne posilňovali spoločensko-politický kontext, v prípade Mary Shelleyovej to je väčší dôraz na rovinu psychologickú a vzťahovú. Psie srdce vznikalo v čase, keď ma divadelne inšpiroval motív scudzenia, neustále som sa k nemu vracal, preto sa celá prvá časť odohrávala ako vyfabulovaná divadelná skúška. Frankenstein je od začiatku pokusom o divadelnú ilúziu, k zlomu prichádza, naopak, v poslednej štvrtine inscenácie.

V inscenácii ste využili aj prvky povedzme hudobného divadla, resp. muzikálu, prečo?

- Z potreby zachovávať aj určitý odstup, či nadhľad. Tušili sme to tak už nejako od začiatku, že chceme ľahko koketovať s hudobným žánrom, že hudobná zložka inscenácie bude dôležitá. Hudba v tomto prípade podporuje divadelnosť, uvádza nás do širšej a novej dimenzie. Pesničky spôsobujú mierne pozastavenia a navodzujú možnosť vnímať príbeh a témy z nového uhlu pohľadu a nazerať hlbšie do jednotlivých postáv i súvislostí. Snáď významný dôvod je aj dispozícia martinského súboru, ktorý je výnimočne muzikálny a múzický.

Čo bolo pri príprave divadelnej inscenácie najnáročnejšie, ťažké? Ako prijímali herci vašu koncepciu Frankensteina?

- Neviem, či bolo niečo ťažké. Nikto mi neležal na operačnom stole, za koho život by som bol zodpovedný, ani som nemusel preletieť ťažkým boeingom na iný svetadiel. Robil som divadlo. V tomto prostredí a bezpečnom prítmí mi príde vždy príliš veľkým rúhaním sťažovať si na to, že bolo niečo ťažké. A nikto z hercov mi nepovedal nič o tom, že by moju koncepciu neprijal, respektíve s ňou mal nejaký problém. Mne osobne sa skúšalo radostne a tvorivo.

Je to režijný zámer, že Netvor nie je zohavený až tak, aby vzbudzoval des a zhnusenie, ale divák má skôr tendenciu sympatizovať s ním?

- Keď povieme „režijný zámer“, to znie tak vznešene. Naším cieľom a potrebou bolo vyrozprávať a interpretovať veľký príbeh, ktorý v nás atakuje skryté zóny, v niečom až klasický. Romantickému sporu, čiže skríženiu mečov citu a rozumu zostávame verní. Tento stret snáď víziu hororu nahrádza dostatočne, pretože sám o sebe môže byť niekedy celkom veľkým hororom či thrillerom. To, že občas narúšame očakávania a konvencie môže byť práve predsa inšpiratívne.

Hlavná postava, Viktor Frankenstein, sa cíti ako stvoriteľ, jeho pýcha ho zničí – chcel byť všemohúci a rozsieva skazu – je toto téma súčasnosti?

- Áno, naša súčasnosť je svet egoizmu a silných gest. To je tiež možnosť ako sa na príbeh dívať. Potreba zanechať po sebe hlbokú brázdu stoj čo stoj, čítať o sebe v novinách, opájať sa svetskými benefitmi. Zabudli sme padať na kolená a niekedy skloniť hlavu. Alebo sa aspoň stíšiť a neobťažovať naše okolie neustálym pripomínaním svojej hlučnej prítomnosti. Zabúdame na ticho, lebo sa bojíme, koho a čo by sme v ňom stretli. Možno práve to svoje svedomie a svoju minulosť.

Čím by ste pozvali divákov na najnovší titul martinského divadla?

- Snáď celé toto naše rozprávanie je skromným pozvaním. Pokúsili sme sa o poctivé divadlo, ktoré obracia pohľad do vnútra. Mám na inscenácii rád aj akúsi nervozitu, ktorá z nej vyžaruje. V nečakaných chvíľach sa strieda so svetom harmónie a lásky. Občas zaznie veta, ktorá môže pôsobiť ako večná odpoveď na naše neustále pochybnosti a osobné bolesti. Herci krásne hrajú. Všetko do seba pekne zapadá. Vizuálne vnemy upokojujú a znepokojujú. Nechávame priestor na zrkadlenie osobných príbehov a úvah... Dôvodov na návštevu divadla, myslím, nie je málo.

Dodo Gombár (vl. menom Jozef Gombár, nar. 1973) vyštudoval divadelnú réžiu na bratislavskej VŠMU. Dve sezóny pôsobil aj v SKD Martin, neskôr v českých a iných európskych divadlách. V súčasnosti je umeleckým šéfom Švandovho divadla v Prahe. V Martine naštudoval viacero úspešných inscenácií (spomeňme aspoň Krvavú svadbu, Čajku, Psie srdce, Nový život, Kuba či Štúrovcov), medzi najhrávanejšie stále patrí úspešný sitkom www.narodnycintorin.sk, komédia 1+1=3, ale aj inscenácia Hamlet (príbeh rodiny). Frankenstein (moje svedomie) je jeho dvadsiatou réžiou v SKD Martin.

(Autorka je pracovníčkou marketingu SKD)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Proxenta oficiálne potvrdila záujem o ďalšie investície na Kube
  2. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom?
  3. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  4. Získaj náskok pred štartom
  5. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  6. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom
  7. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  8. Chcete vedieť, kto fotí influencerky, celebrity a hviezdy?
  9. Dávajú osemročnú záruku. Batérie vyvíjajú už desať rokov
  10. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  1. Magnetickej rezonancie sa nemusia obávať ani klaustrofobici
  2. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Recruitment allowance as an employment recruitment instrument
  5. Compliance – who should be responsible?
  6. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  7. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  8. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené
  10. Tipy na darčeky, ktoré potešia každú ženu
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 445
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 14 262
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 745
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 7 065
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 5 893
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 211
  7. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 2 952
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 698
  9. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 2 031
  10. Ako predísť intímnym problémom? Vyvolať ich môže aj bežná vložka 1 822

Blogy SME

  1. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  2. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  3. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  4. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  5. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  6. INESS: Cena zamestnanca
  7. Ivan R. V. Rumánek: Brnenskí "obri" - Kelti? (Keltika 5)
  8. Marcel Horacek: Život je fajn
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 610
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 413
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 704
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 237
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 917
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 719
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 554
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 146
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Raz vyrobila aj maturitné tablo z medovníkového cesta a fotografie na ňom ozdobila ornamentmi z polevy. No jej špecialitou sú šperkovnice rôznych tvarov, do ktorých ukladá malé medovníčky. Medovnikárka Alena Bistárová zo Žiliny.


4 h
Po prekonaní ťažkého priebehu covidu sa už Marek Súkeník díva na svet inými očami.

Marek Súkeník sa druhýkrát narodil. A spolu s ním aj kniha, ktorú napísal po tom, čo prežil ťažký priebeh covidu.


6 h
Poľnohospodári sa po jeseni začínajú sústrediť na živočíšnu výrobu.

Ošetrovatelia oviec túto sezónu vydojili takmer 70 000 litrov ovčieho mlieka od 500 kusov oviec - bahníc zošľachtenej valašky.


7 h
Ondrej Potančok.

Hádzanárska rodina prišla o ďalšiu osobnosť. Do športového neba odišiel Ondrej Potančok.


11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


27. nov

Zatvoriť školy sa rozhodla okresná hygienička, pretože na dvoch infikovaných dospelých pripadá jedno dieťa do 18 rokov.


9 h

Policajti zaevidovali nezvyčajný prípad v obci Hrnčiarovce nad Parnou.


25. nov

Oddelenie opustilo viacero zamestnancov.


26. nov

Blogy SME

  1. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  2. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  3. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  4. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  5. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  6. INESS: Cena zamestnanca
  7. Ivan R. V. Rumánek: Brnenskí "obri" - Kelti? (Keltika 5)
  8. Marcel Horacek: Život je fajn
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 610
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 413
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 704
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 237
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 917
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 719
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 554
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 146
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?