S akou ambíciou ste prevzali funkciu podpredsedu parlamentu, čo to pre vás znemená?
- V prvom rade je to pre mňa veľká česť byť v takejto významnej funkcii. V tajných voľbách som získal 110 poslancov, podpora naprieč politických spektrom je zaväzujúca. Určite chcem výrazne prispieť k tomu, aby rokovania parlamentu mali dôstojnú a kultúrnu úroveň.
Je to vôbec možné? Veď skúsenosti z predchádzajúcich období skôr svedčia o opaku. Parlament bol často terčom nechutných hádok, osočovaní a podpásových úderov...
- Sporom sa zrejme nevyhneme, ale pokiaľ sa budú niesť vo vecnej rovine, tak je to v poriadku, veď o tom je parlament. V kritických okamihoch bude treba zachovať pokoj a rozvahu, snažiť sa tlmiť vášne, hľadať rozumné východiská. V Martine sa nám to väčšinou darilo, rád by som preto využil aj svoje dlhoročné skúsenosti z riadenia nášho mestského zastupiteľstva.
Sieť sa po týždni od volieb rozhodla vstúpiť do vlády so Smerom, SNS a Mostom – Híd, hoci rokovania so sociálnymi demokratmi ste najprv odmietali. Prečo taká otočka, čo sa zmenilo?
- Predovšetkým to, že SNS odmietla vstúpiť do pravicovej vlády, ktorá bez národniarov nemala šancu vôbec vzniknúť. A keby aj mala, tak by to nemalo veľkú perspektívu. Spomeňte si na prvé povolebné televízne debaty a hádky, v ktorých najviac vynikal Igor Matovič. Takáto vláda by stála na hlinených nohách a nemala by dlhé trvanie. V politike často dôležitú úlohu hrajú aj osobné vzťahy a tie boli dlhodobo narušené. Ťažko sa dá s niekým bratať, ktorý ešte včera na vás sršal oheň a síru.
Takže podľa vás ste veľa možnosti nemali...
- Stáli sme pred možnosťou nových predčasných volieb alebo vytvorením vlády v súčasnej zostave. Ani jedno riešenie nebolo ideálne, ale napokon sa aj vďaka obrovským, a povedal by som aj historickým kompromisom, podarilo nájsť riešenie, ktoré je pre krajinu najprijateľnejšie.
Vaši traja kolegovia, ktorí opustili Sieť, by skôr preferovali predčasné voľby. Nakoniec tie sa po zverejnení výsledkov aj najviac medzi pozorovateľmi politickej scény skloňovali. Prečo neboli pre vás prijateľné?
- Povedzme si úprimne, čo by vyriešili. Krajina by sa ocitla v nestabilnej situácii, v permanentnom boji, ktorý by ju ešte viac polarizoval. Zásadné problémy by ostali stáť a nič podstatné by sa neriešilo. A kde by bola istota, že by výsledky volieb súčasný pomer síl výrazne zmenili? To by sme volili až dovtedy, kým by nám výsledky nevyhovovali? Pozrite sa, ľudia v marci rozdali karty a povinnosťou politikov je s nimi narábať tak, aby sa dohodli. My sme sa o to spolu s kolegami pokúsili. Aj Ivan Mikloš, ktorého asi ťažko môžeme podozrievať k sympatiám Smeru povedal, že iná – lepšia možnosť nebola.
Aj tak vás ale časť verejnosti častovala hanlivými urážkami - od zapredancov až po zradcov. Ako sa s tým vyrovnávate?
- Ja som už na takéto útoky zvyknutý, človek v politike nevyhovie všetkým a chtiac-nechtiac musí s takýmito javmi počítať. Odmietam však, aby boli urážané naše rodiny, aby sa niekto vyhrážal našim deťom a podobne. To už nie je politické súperenie, ale primitívne zastrašovanie. Vybičovať vášne je to najjednoduchšie, potom sa však nečudujme, že sa spoločnosť radikalizuje a hľadá východiská v posilnení extrémistických síl.
Aký je na to najlepší liek?
- Ľudí musíme presvedčiť rukolapnými výsledkami. Kým sa im nebude lepšie žiť, tak nám neuveria. Verím, že nová vláda bude lepšia ako tá predchádzajúca. Posilnia sa kontrolné mechanizmy, nebudú sa prijímať jednostranné rozhodnutia, naopak, budú sa robiť celospoločenské kompromisy.
Ako to najskôr pocítime v našom regióne?
- Rukolapným výsledkom by mohlo byť skorá rekonštrukcia smutne preslávenej betónovej cesty medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami. Viem, že sa na tom už dlho robí, ale treba v tom pokračovať.
