Sezóna pre Martin skončila, môžeme bilancovať. Ako ste spokojný s konečnou ôsmou priečkou?
- Dosiahli sme maximum možného, nie je dôvod byť nespokojný. Mužstvo postúpilo do play off, vyhlo sa nepríjemnej baráži, klub sa môže v pokoji a bez obáv pripravovať na nový ročník. Ak si pamätáte, každý nás na začiatku ročníka odpisoval, automaticky nám tzv. odborníci prisúdili desiatu priečku, nikto s nami nepočítal. Teší ma, že sme sa vzopreli nalinkovanému osudu, umlčali kuvičie hlasy a boli pre najvyššiu súťaž prínosom. Získali sme si dôveru divákov, ktorí postupne zapĺňali štadión a stáli pri nás aj v neľahkých chvíľach. Martin si získal rešpekt súperov, nikomu sme nič nedarovali, každý nás musel brať vážne. Odviedli sme dobrú robotu a môžeme byť na ňu hrdí. Mali sme svoj vlastný štýl, bol atraktívny a ľuďom sa páčil. Nie raz nás vytlieskali a skandovaním vytiahli z kabíny. Na to nikdy nezabudnem, sú to zážitky na celý život.
Aké boli najväčšie pozitíva sezóny?
- Najväčším vkladom bolo zrejme to, že Martin aj za podstatne nižších nákladov oproti minulosti dokázal hrať v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži dôstojnú úlohu. Dopredu nás hnal i entuziazmus a obrovské nasadenie nového vedenia, ktoré aj v skromnejších pomeroch dokázalo pripraviť pre nás optimálne podmienky na normálny hokejový život. Každý si musí pamätať za akej situácie do klubu vstupovali, aké ťažké dlhy zdedili. Je zázrak, že Martin vôbec hral a že sa dostal až do play off.
V Martine dostali priestor popri skúsených borcoch aj mladí, resp., neznámi hráči...
- Mnohí boli doslova hodení do jamy levovej. Chalani sa však nezľakli, vytvorili skvelú partiu a bili sa do poslednej sekundy za martinské farby. Jasné, prišli aj slabšie chvíle, no kolektív ukázal obrovskú vnútornú silu a zvládol aj ťažšie prekážky. Je to obrovská devíza do budúcnosti. V Turci bude v ďalšej sezóne na čom stavať, postavili sme základ tímu, ktorý má potenciál byť pri vhodnom doplnení zas o kúsok lepší. Hokej sa nedá robiť len na rok, treba sa pozerať aj dopredu a myslím, že nám sa to darí.
Je niečo, čo vás počas ročníka hnevalo?
- Nie každý nám prial úspech, čelili sme rôznym útokom a intrigám – ako to nevieme robiť, ako je mužstvo rozložené, ako nemáme šancu zachrániť sa. Nie všetci sa zmierili s tým, že je tu nové vedenie a začína sa mu dariť.
V závere sezóny, keď už išlo do tuhého, k vám na lavičku pribudol Ladislav Spišiak, ktorý mal od vedenia právomoci rozhodovať. Ako sa vám spolu robilo?
- S Lacom sa nepoznáme týždeň, spája nás dlhoročné priateľstvo. Na hokej sa dívame podobnou optikou, vyznávame rovnakú filozofiu. Často sme si nemuseli nič hovoriť, stačilo sa len na seba pozrieť a hneď bolo jasné, čo treba. Bolo by chybou nevyužiť jeho skúsenosti.
Čo vy a Martin?
- V Turci sa mi páči a rád by som v Martine pokračoval. Uvidíme, ako to dopadne, ja sa ďalšej spolupráci na rôznej úrovni nebránim.
