MARTIN. Cestu pripomínam asi aj preto, že cesta vlakom zo Žiliny do Bratislavy niekedy v polovici 80. rokov 20. storočia znamenala začiatok nášho dlhého kamarátstva a odvtedy často aj spoločných ciest (koľkých už?!), popri ktorých sme budovali „punkty“, z ktorých sme sa snažili – o úspešnosti týchto snáh nech sa vyjadria iní – postaviť živé a neprehliadnuteľné míľniky zmysluplnej činnosti a jej výsledku zvaného pôvodná slovenská kultúra. Hoci aj s tradičnými prvkami a cieleným zámerom pripomínať práve takéto národné korene, hoci aj v najmodernistickejších podobách... Píšem o Petrovi Cabadajovi.
V titulku spomínaný neprehliadnuteľný človek onedlho oslávi päťdesiatku (narodil sa 10. 4. 1966 v Žiline), a to je dobrý dôvod, aby sme sa pozreli bližšie do zaplneného kalendária jeho doterajšieho života a pôsobenia. Svojou zmysluplnou prácou totiž posúva mnohé vpred a stále má čím inšpirovať.
Veď Peter Cabadaj je popri inom literárny a kultúrny historik, spisovateľ, publicista, editor, scenárista a režisér, manažér kultúrnych podujatí... Po ZŠ v Terchovej a gymnáziu v Žiline absolvoval históriu na FF UK v Bratislave, neskôr začal študovať filmovú vedu na FF KU v Prahe, no to už svoj život spájal postupne s Martinom, kde ako nová „akvizícia“ SNK bol zároveň aj novou akvizíciou pre jeho život a meniace sa mesto.
Kto zažil november 1989, vie, o čom hovorím... Vlastne odvtedy tu žije, postupne s rodinou, a je neprehliadnuteľnou súčasťou kultúrneho a spoločenského diania v metropole Turca, regióne i na celom Slovensku (vrátane krajanského zahraničia). Tu a v milovanej Terchovej (Cabadaj je hrdý Terchovec, hoci – už dlho nepozeráme prvý raz na svet z postelí našich matiek – sa narodil v nemocnici blízkeho mesta) tvorí kultúrne hodnoty, stratégie a projekty, systematicky sa venuje problematike výskumu, dokumentácie a sprístupňovania nášho kultúrneho dedičstva doma aj v zahraničí, rediguje a píše.
Aktuálne je od februára 2014 vedeckým tajomníkom Matice slovenskej, keď ešte predtým zastával viaceré vedúce funkcie v Slovenskej národnej knižnici, predtým pracoval v Biografickom ústave aj Slovenskom literárnom ústave MS a viedol aj matičné vydavateľstvo. Tu treba pripomenúť, že sa v jeho osobe až neuveriteľne zrkadlovo presne odrážajú vzostupy a pády (zreteľné hlavne v posledných mesiacoch) Martina ako – žiaľ, často iba podľa zákona – Centra národnej kultúry Slovákov. Bol – ako za posledné roky viacerí presvedčení matičiari vo viacerých vlnách – nútený odísť z MS, neskôr bol podobne nedôstojne „vypoďkaný“ aj z národnej knižnice. To sú však iné príbehy vhodné na iné rozprávania...
Poďme nateraz radšej k Cabadajovej schopnosti „ustáť“ nepriazeň a tvoriť ďalej to, čo je podstatné a čo robiť vie. Po takpovediac jeho prvom matičnom období totiž prišla etapa slobodného povolania aj hektické roky v rodisku (aby nedošlo k omylu – v Terchovej!): tajomníčenie v miestnom národnom výbore, no hlavne spoluorganizátorský a spoluzakladateľský zástoj pri dodnes živých jedinečných podujatiach, stačí spomenúť Janošíkove a Cyrilo-metodské dni a či vôbec prvé regionálne noviny u nás.Je autorom mnohých projektov a stratégií, pre realizácii ktorých sa prejavil aj ako dramaturg, scenárista atď., spomenieme aspoň odborné participácie na projekte, prostredníctvom ktorého bola Terchovská muzika zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO; na projekte Kandidatúry mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, najnovšie stratégie Martina, regiónu i Matice...
Osobitou kapitolou jeho práce sú periodiká Knižnica, Orol tatranský, literárne podujatia (Martinská literárna jar a Slovesná jar) a množstvo prednášok a osvetových besied po celom Slovensku... Bol aj predsedom Komisie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, členom vedeckej rady Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a grantových komisií MK SR.
Tvorivé písanie je ďalšou samostatnou a bohatou kapitolou: spomenieme aspoň zbierku fejtónov Ako sme v Terchovej budovali kapitalizmus; monografie Slovenský literárny exil 1939 – 1989; Slovenské pivovarníctvo v toku času; dvojdielnu kolektívnu monografiu Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre, vede a umení; Súčasná slovenská literatúra po roku 1989; bohaté spoluautorstvo na encyklopédiách, slovníkoch a lexikónoch (Sprievodca slovenským zahraničí, Biografický lexikón Slovenska, Lexikón slovenských žien...).Tvorivý potenciál Petra Cabadaja dokazujú dokumentárne filmy napríklad o predstaviteľoch katolíckej moderny, ako aj a mnohé výstavy realizované doma aj vo svete (Cesty slovenskej knihy; Slovenský exil 20. storočia; Slovensko, Slováci, súvislosti na historických pohľadniciach a fotografiách; Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník)...
Nedávno v podobnom jubilejnom článku napísal o P. Cabadajovi spisovateľ a riaditeľ Literárneho ústavu MS M. Grupač, že ho „neprestáva udivovať jeho nezmerná energia, erudovanosť, úžasná pamäť, extrémna inteligencia a schopnosť s obdivuhodnou ľahkosťou (vy)riešiť problémy doslova akejkoľvek povahy. To, čo by niekomu trvalo týždne, ba možno i mesiace...“
Neostáva iné ako s týmito slovami súhlasiť a jubilantovi zaželať ešte mnoho dlhých ciest a možností stavať popri nich míľniky. Skúseností, energie a chuti ma stále aj v zavŕšených „abrahámovinách“ dosť. Aj na rozdávanie...
(Autor je spolupracovníkom MY Turčianske noviny)
Autor: Igor Válek
