Štvrtok, 15. apríl, 2021 | Meniny má FedorKrížovkyKrížovky

Petrovi Cabadajovi: Veľa ciest ti prajem

Život je cesta, pripomínam neobjavne na úvod krátkeho pohľadu na jubilujúceho muža mnohých podôb našej kultúry a diania v nej i okolo nej. Reč je o Petrovi Cabadajovi.

Peter Cabadaj.Peter Cabadaj. (Zdroj: Igor Válek)

MARTIN. Cestu pripomínam asi aj preto, že cesta vlakom zo Žiliny do Bratislavy niekedy v polovici 80. rokov 20. storočia znamenala začiatok nášho dlhého kamarátstva a odvtedy často aj spoločných ciest (koľkých už?!), popri ktorých sme budovali „punkty“, z ktorých sme sa snažili – o úspešnosti týchto snáh nech sa vyjadria iní – postaviť živé a neprehliadnuteľné míľniky zmysluplnej činnosti a jej výsledku zvaného pôvodná slovenská kultúra. Hoci aj s tradičnými prvkami a cieleným zámerom pripomínať práve takéto národné korene, hoci aj v najmodernistickejších podobách... Píšem o Petrovi Cabadajovi.

Skryť Vypnúť reklamu

V titulku spomínaný neprehliadnuteľný človek onedlho oslávi päťdesiatku (narodil sa 10. 4. 1966 v Žiline), a to je dobrý dôvod, aby sme sa pozreli bližšie do zaplneného kalendária jeho doterajšieho života a pôsobenia. Svojou zmysluplnou prácou totiž posúva mnohé vpred a stále má čím inšpirovať.

Veď Peter Cabadaj je popri inom literárny a kultúrny historik, spisovateľ, publicista, editor, scenárista a režisér, manažér kultúrnych podujatí... Po ZŠ v Terchovej a gymnáziu v Žiline absolvoval históriu na FF UK v Bratislave, neskôr začal študovať filmovú vedu na FF KU v Prahe, no to už svoj život spájal postupne s Martinom, kde ako nová „akvizícia“ SNK bol zároveň aj novou akvizíciou pre jeho život a meniace sa mesto.

Kto zažil november 1989, vie, o čom hovorím... Vlastne odvtedy tu žije, postupne s rodinou, a je neprehliadnuteľnou súčasťou kultúrneho a spoločenského diania v metropole Turca, regióne i na celom Slovensku (vrátane krajanského zahraničia). Tu a v milovanej Terchovej (Cabadaj je hrdý Terchovec, hoci – už dlho nepozeráme prvý raz na svet z postelí našich matiek – sa narodil v nemocnici blízkeho mesta) tvorí kultúrne hodnoty, stratégie a projekty, systematicky sa venuje problematike výskumu, dokumentácie a sprístupňovania nášho kultúrneho dedičstva doma aj v zahraničí, rediguje a píše.

Skryť Vypnúť reklamu

Aktuálne je od februára 2014 vedeckým tajomníkom Matice slovenskej, keď ešte predtým zastával viaceré vedúce funkcie v Slovenskej národnej knižnici, predtým pracoval v Biografickom ústave aj Slovenskom literárnom ústave MS a viedol aj matičné vydavateľstvo. Tu treba pripomenúť, že sa v jeho osobe až neuveriteľne zrkadlovo presne odrážajú vzostupy a pády (zreteľné hlavne v posledných mesiacoch) Martina ako – žiaľ, často iba podľa zákona – Centra národnej kultúry Slovákov. Bol – ako za posledné roky viacerí presvedčení matičiari vo viacerých vlnách – nútený odísť z MS, neskôr bol podobne nedôstojne „vypoďkaný“ aj z národnej knižnice. To sú však iné príbehy vhodné na iné rozprávania...

Poďme nateraz radšej k Cabadajovej schopnosti „ustáť“ nepriazeň a tvoriť ďalej to, čo je podstatné a čo robiť vie. Po takpovediac jeho prvom matičnom období totiž prišla etapa slobodného povolania aj hektické roky v rodisku (aby nedošlo k omylu – v Terchovej!): tajomníčenie v miestnom národnom výbore, no hlavne spoluorganizátorský a spoluzakladateľský zástoj pri dodnes živých jedinečných podujatiach, stačí spomenúť Janošíkove a Cyrilo-metodské dni a či vôbec prvé regionálne noviny u nás.Je autorom mnohých projektov a stratégií, pre realizácii ktorých sa prejavil aj ako dramaturg, scenárista atď., spomenieme aspoň odborné participácie na projekte, prostredníctvom ktorého bola Terchovská muzika zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO; na projekte Kandidatúry mesta Martin na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, najnovšie stratégie Martina, regiónu i Matice...

Skryť Vypnúť reklamu

Osobitou kapitolou jeho práce sú periodiká Knižnica, Orol tatranský, literárne podujatia (Martinská literárna jar a Slovesná jar) a množstvo prednášok a osvetových besied po celom Slovensku... Bol aj predsedom Komisie kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, členom vedeckej rady Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a grantových komisií MK SR.

Tvorivé písanie je ďalšou samostatnou a bohatou kapitolou: spomenieme aspoň zbierku fejtónov Ako sme v Terchovej budovali kapitalizmus; monografie Slovenský literárny exil 1939 – 1989; Slovenské pivovarníctvo v toku času; dvojdielnu kolektívnu monografiu Rodom a srdcom z Oravy. Oravci v slovenskej kultúre, vede a umení; Súčasná slovenská literatúra po roku 1989; bohaté spoluautorstvo na encyklopédiách, slovníkoch a lexikónoch (Sprievodca slovenským zahraničí, Biografický lexikón Slovenska, Lexikón slovenských žien...).Tvorivý potenciál Petra Cabadaja dokazujú dokumentárne filmy napríklad o predstaviteľoch katolíckej moderny, ako aj a mnohé výstavy realizované doma aj vo svete (Cesty slovenskej knihy; Slovenský exil 20. storočia; Slovensko, Slováci, súvislosti na historických pohľadniciach a fotografiách; Martin Kukučín – spisovateľ, humanista, svetobežník)...

Nedávno v podobnom jubilejnom článku napísal o P. Cabadajovi spisovateľ a riaditeľ Literárneho ústavu MS M. Grupač, že ho „neprestáva udivovať jeho nezmerná energia, erudovanosť, úžasná pamäť, extrémna inteligencia a schopnosť s obdivuhodnou ľahkosťou (vy)riešiť problémy doslova akejkoľvek povahy. To, čo by niekomu trvalo týždne, ba možno i mesiace...“

Neostáva iné ako s týmito slovami súhlasiť a jubilantovi zaželať ešte mnoho dlhých ciest a možností stavať popri nich míľniky. Skúseností, energie a chuti ma stále aj v zavŕšených „abrahámovinách“ dosť. Aj na rozdávanie...

(Autor je spolupracovníkom MY Turčianske noviny)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  3. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  4. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  5. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  6. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  7. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Reverzné inžinierstvo na FVT
  2. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  3. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  4. Vyskúšajte newslettre denníka SME
  5. Lesné plody - Sila zo samotného srdca prírody
  6. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  7. Slovník investora 05: Obchodovanie na burze
  8. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  9. Po celý rok ako na dovolenke. Tak sa žije v Čerešniach
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 866
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 20 239
  3. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 16 852
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 861
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 11 849
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 9 154
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 440
  8. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 335
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 926
  10. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať 5 791
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mauzóleum v Rakove v roku 1907 postavil staviteľ 
Štefan Zachar v neogotickom slohu.

Mauzóleum bolo podľa Michala Hrčku, odborného garanta obnovy tejto národnej pamiatky, postavené v neogotickom slohu, čo v Turci bolo nezvyčajné.

2 h
Chlapi z Rakova na kurze varenia.

História Rakova siaha až do 13. storočia, a tak 74-ročná éra Československa môže z tohto pohľadu vyznievať len ako malá epizóda. Lenže 74 rokov to je akoby celý život jedného človeka, za ktorý sa toho veľa udeje. Nemálo starších Rakovčanov si ešte na spoločný štát Čechov a Slovákov spomína. Bolo to obdobie moderného rozmachu obce, ktoré dalo dedine značnú časť svojej súčasnej podoby. Bolo to aj obdobie poľnohospodárstva, hasičov a rôznych krúžkov, ktoré vypĺňali ľuďom voľný čas.

11 h

Kia predstavila nové logo, slogan a ohlásila transformáciu značky. Jej nový slogan znie: Movement that inspires.

16 h

Pre mnohé firmy, organizácie, neziskové projekty, ale aj jednotlivcov je nadviazanie spolupráce s novinármi veľkým otáznikom. Vďaka zmienkam v médiách sa môžu zviditeľniť a stať sa mienkotvorcami vo svojej oblasti.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vodiča s ťažkými zraneniami previezli do nemocnice.

20 h

Aj v dôchodkovom veku zažiarila v Ionescových Stoličkách. V silnom príbehu, ktorý zahrali piati seniori z Banskej Bystrice.

13. apr

Rastlina je suchomilná, bez kvapky vody vydrží aj dlhšie ako mesiac.

19 h

Brezno zostane v červenej naďalej.

13. apr

Už ste čítali?