Nie je práve každodennou udalosťou, že si človek podaruje CD s vlastnými skladbami a textami. Súhlasíte?
- Súhlasím. Hoci - dnes je hudba oveľa dostupnejšia pre každého a v ponuke je dostatok hudobných nástrojov či software a hardware vybavenia, na ktorých je možné hudbu tvoriť aj zaznamenávať. No druhá vec je byť kreatívny a mať nápady na vlastnú tvorbu hudby s textami a dať to dokopy do jedného celku. Isteže, nestáva sa to každý deň, a je za tým mnoho hodín strávených pri textoch a zaznamenávaní si hudobných nápadov a aj mnoho presedených hodín pri nahrávaní jednotlivých hudobných nástrojov a spevu. Je to množstvo práce, ktoré na jednej strane človeka baví a napĺňa, na druhej strane potrebujete veľa voľného času.
A ten je dnes veľmi vzácny...
- Presne tak. Preto sa veľmi sa teším, že som si čas našiel a mohol si splniť svoj sen. Vďaka za to patrí aj manželke a deťom. Veď koľkokrát som bol vo svojej pracovni a štúdiu zavretý niekoľko hodín denne. Hoci som mohol čas stráviť s nimi...
Na turčianskej hudobnej scéne ste absolútne neznámy. Predstavte sa nám.
- Som 44-ročný Martinčan, mladosť som prežil na Ľadovni, neskôr v Záturčí, momentálne žijem s rodinou v Turčianskom Petre. Mám tri deti, vlastnú firmu a obchodujem s hydraulikou. O hudbu som sa zaujímal už od detstva. Najskôr v rámci rodiny, keďže môj starý otec pôsobil v Ľudovom súbore učiteľov Slovenska a ja som chodil na ich vystúpenia. Aj môj otec hrával a ešte aj občas hráva na gitaru a husle, hlavne pri rodinných oslavách. Neskôr, už v základnej škole, ma oslovili hard rockové a metalové skupiny a postupne som si prešiel všetkými možnými aj nemožnými štýlmi cez pop, heavy metal, punk, underground, alternatívnu scénu až po súčasnosť, ktorá ponúka žánrov od výmyslu sveta. Na hudobnej scéne som neznámy, a asi to tak aj zostane. Hudbu tvorím hlavne pre vlastné potešenie, relax a pre svojich najbližších.
Čo môže motivovať technika, obchodníka k hudobnej tvorbe?
- Keďže hudbu považujem za výbornú formu relaxu, tak som si jedného dňa asi pred štyrmi rokmi povedal, že stresov už bolo dosť, že trocha zvoľním, začnem si plniť svoj dávny sen a naučím sa hrať na elektrickú gitaru. Začal som navštevovať ZUŠ Martin, kde som sa za necelé dva roky naučil základy a postupne som zistil, že by som vedel zložiť pesničku a napísať k nej text. Takto som sa prepracoval k vlastnej tvorbe.
Máte aj svoj hudobný vzor? Inšpiruje vás v tvorbe niekto?
- Nedá sa povedať, že by som bol ovplyvnený nejakým hudobným vzorom, alebo že by ma inšpirovala konkrétna osoba, hudobná skupina či interpret, aj keď počúvam a mám rád rôzne hudobné žánre a skupiny.
Takže, kde beriete námety na svoje skladby či texty?
- Inšpirácia alebo nápad prichádza len tak znenazdajky. Príde a odíde ako ranná hmla, či tajná slza. Inšpiráciou sú mi každodenné zážitky, sny, spomienky či prežité emócie.
Kedy, kde a hlavne prečo vám napadlo, že vaše hudobné motívy či textové nápady možno „zhmotniť“ do cédečka?
- Spomínal som už umeleckú školu. Po dvoch necelých rokoch trénovania a učenia som dospel k názoru, že žiaden virtuóz zo mňa nebude. No bol som spokojný, pretože mi to stačilo a ja som mohol pri mojej hudbe doma relaxovať a začať tvoriť vlastné skladby. To, že som nakoniec vydal vlastné CD je len niečo navyše, s čím som vôbec nerátal a ani som to nemal v pláne. Proste, niektoré veci prídu v živote samé od seba, prirodzene a postupne.
Vy ste ale preto aj niečo urobili. Mám na mysli vaše štúdium. Ako sa dospelák cíti medzi školopovinnými žiakmi?
- Ujal sa ma môj bývalý spolužiak zo základnej školy, teraz pán učiteľ, vynikajúci človek a výborný hráč na gitaru Marián Lepieš. Hudobný odbor hry na elektrickú gitaru je dnes veľmi žiadaný a populárny naprieč všetkými vekovými kategóriami študentov. Boli by ste prekvapení, koľko dospelých a detí sa chce učiť hrať na tomto nástroji. Cítil som sa všelijako. Veď mnohí ma prevýšili vo všetkých aspektoch hrania a vtedy som sa cítil aj trochu zahanbený. No tento pocit ženie aj dopredu. Deti sú omnoho vnímavejšie a učenlivejšie ako dospelí, a je len dobre že majú záujem o hudbu. Veď prostredníctvom nej sa môžu zabávať, relaxovať, ale aj vnímať seba a okolie.
Váš učiteľ Marián Lepieš je hosťom na CD, o ktorom hovoríme. Ako vznikla spolupráca medzi vami? Aj vám radil, alebo „iba“ pomohol v interpretácii niekoľkých skladieb?
- Vzniklo to úplne prirodzene. Oslovil som ho, či by bol ochotný zahrať niekoľko pekných sól do mojich skladieb a on bol veľmi ochotný a súhlasil. Som mu za tento postoj veľmi vďačný. A aj za to, že ma naučil hrať na gitaru.
A teraz je namieste otázka: Ako sa vám páči to, čo ste vytvorili? Predstavte poslucháčom svoje CD?
- Ako sa hovorí, samochvála smrdí, toto by som nechal na posúdenie poslucháčom ktorí budú mať možnosť vypočuť si moje CD. Každý hudobník musí byť na seba prísny, ale zároveň každý v sebe nesie určitú nesebakritickosť. Takže je prirodzené že sa mi moje skladby páčia. Či sa budú páčiť aj poslucháčom, to zistím neskôr. Čo krátko povedať o mojom CD? Mám rád život, mám rád hudbu, mám rád tóny ktoré dokážu zachytiť a vyjadriť pocity a emócie. Dal som do skladieb všetko, čo som momentálne cítil a aj preto som ho nazval Tak to cítim.
Desať skladieb, to dá zabrať. Ako dlho ste pracovali na konečnom výbere a ich nahrávaní?
- Áno, dá to poriadne zabrať. Nie je to sranda – ani vybrať skladby a ani dať do všetko dokopy a nahrať pesničky, ktoré by boli ako tak k svetu. Takže, mal som pripravených asi 40 textov, z nich som postupne pocitovo vybral desiatku pre mňa najprijateľnejších. Ono, celá tvorba je tak trocha chaotická. Nie je to tak, že teraz idete napísať jednu pesničku a hneď k nej zložíte hudbu. Mne sa stáva, že ráno mám trebárs nejaký hudobný nápad – melódiu, tú si rýchlo zaznamenám, hoci aj hmkaním na mobil, aby sa nestratila. Cez deň som potom v práci, prídem domov možno mi napadne nejaký text, ten si tiež rýchlo zaznamenám. A tak postupne z týchto útržkovitých informácií začnem skladať skladačku, vyberať hudobné nástroje, ktoré budú použité v skladbe, dotváram text, prepisujem jednu vetu za druhou, až kým nie som spokojný. Takto nejako to skladám ja.
A nahrávanie cédečka?
- Trvalo asi 6 - 7 mesiacov. Nemal som s tým absolútne žiadne skúsenosti, no mal som šťastie, že sa ma ujal Oto Haverla, ktorý má doma nahrávacie štúdio. Ochotne ma do toho celého zasvätil. Keďže sám som hráč na hudobné nástroje aj spevák, postupne som musel nahrať všetky hudobné stopy jednotlivých nástrojov do všetkých pesničiek a všetky pesničky aj sám naspievať. Bola to fuška, no zároveň to boli príjemné a pre mňa nezabudnuteľné chvíle.
Súbor skladieb na vašom CD ste nazvali príznačne: Tak to cítim. Pre koho je určené toto posolstvo? Aj pre verejnú prezentáciu?
- Už som to spomínal - na cédečku sú moje momentálne pocity a emócie vyjadrené prostredníctvom hudby. O posolstve sa nedá celkom hovoriť. Hoci v niektorých skladbách a textoch sa pohrávam s rôznymi témami zo života, medziľudských vzťahov, nášho vnútorného ja či fungovania nášho sveta. Každý autor chce v textoch vyjadriť svoje pocity, myšlienky, postoje či názory a ani u mňa to nie je inak. CD nemám v pláne predávať, určené je hlavne pre moju rodinu, najbližších, priateľov a známych. Ale nenahnevám sa, keď sa bude páčiť aj ľuďom mimo okruhu mojich blízkych.
Predpokladám, že vo vašom počítači je námetov a hudobných motívov viac. Chcete sa hudbe venovať aj ďalej?
- Áno, za tie štyri roky, čo sa zaoberám hudbou, mám v počítači asi 60 - 70 textov a rozpracovaných mnoho ďalších skladieb, ktoré by mohli zaplniť ďalšie cédečka. Hudbe sa venujem aj ďalej, len už to nie je také intenzívne ako v čase prípravy CD. Teraz sa chcem hlavne venovať svojej rodine a tráviť s ňou viac času.
Prečo ste si vybrali ako protipól k technike hudbu? Prečo nie maľovanie, písanie...?
- Som dosť aktívny človek a na odbúranie stresu a ako relax som hrával rôzne športy, hlavne futbal a neskôr hokejbal. Postupom času si človek hľadá ďalšie formy „úniku z reality“ a ja som si našiel hudbu. Otvára nové okná do sveta, mám s ňou nové zážitky, emócie, spoznávam viac seba ale aj druhých. Ja som takto spoznal vynikajúcich ľudí, ktorí sa postupne stali mojimi priateľmi. Spomenul som oboch. Ďakujem im za spoluprácu na mojom CD. Život človeka je dosť dlhý na to, aby našiel to, čo ho baví a napĺňa. Možno jedného dňa príde na rad písanie knihy alebo hoci aj maľovanie obrazov. Človek nikdy nevie...
