deň nevidí. Aj táto zaujímavosť nás viedla k tomu, aby sme ich oslovili.
Ste riaditeľom ZUŠ v Mošovciac od júla minulého roku. Za ostatných desať rokov ste vyučovali v ZUŠ Detva, ale aj na Konzervatóriu v Banskej Bystrici. Ako ste sa dostali z krajského mesta do Mošoviec?
Milan Olšiak : Ako? Jednoducho. Bol som na jednej akcii hrať a dozvedel som sa, že tu hľadajú riaditeľa. Začal som nad tým rozmýšľať. Turiec ma vždy nadchýňal, hlavne zázemie kultúry, ktoré tu je. Chodievali sme tu hrávať s Končekovcami, významnými muzikantmi. Zaujalo ma to. Nakoniec, vždy sa mi páčila hlavne práca s ľuďmi a manažérstvo. Každý človek môže inému niečo odovzdať nech je hocikde.
Do Turčianskych Teplíc ste sa s rodinou presťahovali o mesiac neskôr ako brat. Čo toto rozhodnutie motivovalo?
Martin Olšiak: Turčianske Teplice sú malé mestečko, sme tu všetci akoby taká rodina. Aj deti akoby boli v tomto prostredí kreatívnejšie. Majú záujem sa rozvíjať. Povedal by som, že je to zásluha kvalifikovaných pedagógov. Vedia ich inšpirovať, veľakrát sú pre nich aj príkladom.
Boli aj zmeny? Aké ste urobili na školách od vášho nástupu do funkcií?
Milan: Snažili sme sa zveľadiť najmä priestory Základnej umeleckej školy v Mošovciach, ktoré boli v havarijnom stave. Našli sme sponzora, ktorý vymaľoval priestory, opravili sme popraskané steny, nanovo sme opravili koncertnú sálu. Nie je to všetko. Ešte máme v plane podoťahovať nejaké detaily.
Martin: Aj v Turčianskych Tepliacha sme čo to zrekonštruovali, no chceli by sme ešte vymeniť okná, zútulniť triedy. Revízie máme za sebou, nakúpili sme počítače a inú techniku. Je to na dobrej ceste. Aj žiakov skôr pribúda, ako ubúda.
Základnú umeleckú školu v Mošovciach teraz navštevuje 313 žiakov. Sú z domáceho prostredia, alebo aj z iných škôl?
Milan: Máme dvanásť pracovísk aj pre okolité obce. Všade sú talentované deti, len s aim treba venovať. Deťom sa u nás páči, majú záujem o naše odbory. Niektoré deti chodievajú do Mošoviec, ale väčšinou naši pedagógovia chodia za deťmi do jednotlivých obcí, do prenajatých priestorov v základných školách, kde sa vyučuje. Dokonca k nám chodia aj traja dospelí. Učia sa hrať na heligónke.
Martin: Našu školu v Turčianskych Tepliciach navštevuje celkovo 578 žiakov. A sú medzi nimi aj žiaci z okolitých dedín.V Jazernici, v Diviakoch a v Hornej Štubni máme predovšetkým výtvarný odbor, dochádzajú tam pedagógovia. Hudobný ale sústreďujeme so miesta sídla školy. Pokiaľ vie, žiaci nemajú problém s dochádzaním.
A teraz konkrétnejšie. Na čo sa sústreďujú talantované detí? O ktoré odbory je v školách, ktoré manažujete, najväčší záujem?
Milan: U nás je to najmä hudobný odbor. Celkovo máme 12 pedagógov. Klavír, flautu, husle, heligónku a dychové nástroje vyučujem ja.
Martin: Do budúcna by sme chceli rozširovať základné štyri odbory, uvažujeme aj o muzikáli a hre na organe. Už sme ho aj kúpili. Naším plánom je vytvoriť samostatné zoskupenia – hudobné alebo tanečné. Od nového školského roka plánujeme otvoriť odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby. A od septembra ponúkneme aj štúdium pre dospelých.
Aj medzi talentami sa nájdu ešte výraznejšie talenty. Vyrastajú take na základných umeleckých školách, ktoré mate pod palcom?
Milan: Deti sú nadané a šikovné. V Košťanoch nad Turcom máme päťročného chlapčeka Jakubka Čičerina. Ten ešte chodí škôlky a už zahrá pesničky na zobcovej flaute, píše noty a vidím, talent z neho len tak vyžaruje. Zdokonaľuje sa, za čo chválim rodičov. Vidno, že sa mu venujú. Veď deti sa dnes hrajú poväčšine na tabletoch a sú sociálnych sieťach. Je veľmi dobré, keď sa venujú aj iným zmysluplným aktivitám.
Martin: Máme rôzne talenty. Ku mne na akordeón chodí napríklad jedno dievčatko, zhodou okolností z Mošoviec. Mám k tomu výhrady, najmä u malých detí, lebo tá chrbtica predsa trpí. Ale to dievčatko je take šikovné, že jeho talent sa oplatí rozvíjať.
A teraz niečo o budúcnosti vašich škôl. Ako ich vidíte o pár rokov?
Milan: Mám v pláne venovať sa folklóru a tradíciám. Obdivujem turčiansky region, ktorý je na ne veľmi bohatý. Koľko kopcov má Slovensko, toľko rôznych prvkov folklóru tu nájdete. Škoda by bolo nechať ich nepovšimnuté. Preto chcem, aby sa deti venovali práve ľudovej hudbe. Často robíme výchovné koncerty, vystupujeme pre dôchodcov na rôznych akciách, a to nielen v Mošovciach. Dýcha to tu tradíciami, deti sa môžu prezentovať.
Martin: ZUŠ sa chce prezentovať aj na Kultúrnom lete v Turčianskych Tepliciach, robiť výročné koncerty a podobne. Veď máme výborný komorný orchester, ktorý pracuje pod vedením Nadežky Olejkovej s manželom, takže je sa čím chváliť.
VIZITKA
Bratia Olšiakovci pôsobili aj vo Vojenskom umeleckom súbore vo Zvolene, s ktorým precestovali veľa krajín sveta. Po odchode ich orchestra sa súbor rozpadol. Dodnes robia doprovodnú kapelu napríklad Félixovi Slováčkovi, spolupracujú so Sisou Lelkeš Sklovskou, Rišom Rikkonom, Bercom Baloghom či s Michalom Davidom.
(Autorka je spolupracovníčkou MY Turčianske noviny)
Autor: Soňa Štubňová
