MARTIN. Predstavitelia regionálnych obchodných priemyselných komôr z Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska podpísali v Martine memorandum, v ktorom žiadajú slovenskú vládu, aby zahrnula stavbu turčianskeho úseku rýchlostnej cesty R3 do svojho programového vyhlásenia a do priorít rezortu dopravy na obdobie 2016 – 2020.
„Mali by aspoň začať stavať prvý úsek medzi Martinom a Rakovom. Potom pokračovať z Rakova na Mošovce a Turčianske Teplice. Tým by sa vyriešila nešťastná betónová cesta, ktorá absolútne nevyhovuje kategórii európskeho koridoru, prechádzajúceho z Martina cez Kremnicu do Zvolena, na Šahy a do Maďarska,“ povedal riaditeľ Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) v Žiline Ján Mišura. Ďalej pripomenul, že rýchlostná cesta R3 je od januára 2014 hlavným európskym koridorom.
Nechceme byť skanzen
Podľa martinského viceprimátora Milana Malíka je spomínaná rýchlostná cesta pre náš región strategická. Tým, že nie je dobudovaný tunel smerom od Žiliny a na druhej strane nemáme dopravné trasy smerom na Kremnicu a Banskú Bystricu, je Turiec odstrihnutý od rozvoja.
„Sme dnes akoby zabudnutým kútom. Práve R3 je dobrým riešením nielen pre okolité krajiny od severu na juh, ale takisto pre náš región. Nechceme zostať skanzenom,“ zdôraznil Malík.
Na jeho slová ešte nadviazal riaditeľ SOPK v Žiline. Zdôraznil, že zahraniční investori chcú rozšíriť kapacity v Martine a Turčianskych Tepliciach. Čakajú však na dobudovanie infraštruktúry. „Jednou podmienkou je tunel Višňové, ktorý sa už stavia. Druhou je vybudovanie R3. Dokončením spomínaných zámerov získa tento kraj perspektívy vývoja,“ pripomína šéf komory.
Diaľnica alebo R3
Práve dobudovanie R2, R3, R4 a R7 má podľa strany Sieť, ktorej nominant bude šéfovať ministerstvu dopravy, dostať prednosť pred diaľnicami. Nevyriešenou otázkou však zostáva finančné krytie. Na eurofondoch a zo štátneho rozpočtu máme alokovaných 3,6 miliardy eur a v tom je zahrnuté aj dobudovanie rozbehnutých úsekov D1. „Chýbajú nám 3 až 4 miliardy na rýchlostné cesty. Politici teraz musia povedať, či chcú stavať pomocou PPP projektov. Ďalšou možnosťou je financovanie cez štátne cestné dlhopisy pre fyzické a právnické osoby,“ hovorí riaditeľ pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Odborníci na cestnú dopravu sa zhodujú v tom, že treba vybrať jeden z dvoch variantov pri prepojení sever – juh na strednom Slovensku. Buď R1 (Banská Bystrica – Ružomberok), alebo paralelnú cestu R3 (Žiar nad Hronom – Martin), ale nie obidva. Národná diaľničná spoločnosť sa k novým okolnostiam okolo výstavby rýchlostných ciest zatiaľ nevyjadruje. Doterajším plánom bolo začať stavať úsek R3 Martin – Rakovo v roku 2017 a úsek Rakovo – Horná Štubňa o tri roky neskôr.
