KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Áno, pravdaže dobehli, ale iba tak „v dobrom“. Pamätám si 1. apríl ešte počas štúdia v Olomouci, keď som okrem učenia sa aj pretekársky plávala a dvakrát do dňa chodila na tréningy. Ten ranný sa začínal o 6. h, ťažko sa mi naň vstávalo a bývala som často nesmierne unavená a nevyspatá. V ten jeden pamätný prvý apríl mi spolužiačka potichu nastavila budík o hodinu skôr, čo som si samozrejme nevšimla. A tak som na druhý deň ráno, polospiaca, prišla na prázdnu plaváreň o hodinu skôr!!! No vyriešila som to pohodovo. Ešte som si hodinku zdriemla na lavičke v teple, a potom, keď prišli ostatní, tak som s nimi začala tréning... Nie, nevrátila som spolužiačke tento aprílový žartík. Veď sa vlastne nič vážne nestalo. Sama som ľuďom nerobila „prvý apríl“. Človeka a jeho dôstojnosť si vážim a nerobím si z ľudí posmech. Pritom mám humor, vtip veľmi rada a myslím si, že ho aj viem produkovať. Nie však výsmech zacielený na konkrétneho človeka, resp. jeho zneváženie, ako to býva pri aprílových kúskoch bežné.
MILAN GONDA, knihovník
Pamätám si, že ešte na vysokej škole mi spolubývajúci pripravili raz 1. apríl s pokračujúcimi "žartíkmi" po celý deň. Začalo to tým, že mi budík posunuli o hodinu dopredu a do tuby so zubnou pastou mi dokázali natlačiť krém na holenie. Na vyučovanie som prišiel samozrejme o hodinu prv a nevedel som pochopiť, čo sa deje. No a v takomto duchu sa to nieslo až do večera. Tomu sa nedalo ubrániť a nie ešte im to aj vrátiť. Ich bolo proti mne viac, boli organizovaní a mali to dobre pripravené. Dodatočne som im musel uznať, že boli kreatívni. Iné také "srandičky" voči mne si nepamätám a ja som to iným nerobil.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Nedobehol. Možno niekedy v detstve, ale nepamätám si to. A ani sa nezvyknem prvoaprílovo zabávať. Ako divadelník mám prvý apríl každý deň a žarty si robím stále. Asi je to jediná obrana proti absurdnosti tohto života, našej existencie - brať každodennú realitu ako prvoaprílový žart.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Nespomínam si, ale určite. Veď v detstve sme na takéto dátumy nezabúdali, najmä na 1. apríl, lebo s tým bolo spojené záškodníctvo. Teraz sa mi už nič také neprihodilo, respektíve áno, ale to nebolo v spojitosti s 1. aprílom. Nie som pomstychtivá, tak som asi nič nikomu nevrátila. Ak áno, tak sa takto verejne ospravedlňujem.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Vždy sa snažím byť aktívny a viac dávať ako dostávať. A platí to i pre „vtípky“, žartíky a veselé prekvapenia na prvého apríla. Mám rád iróniu a sarkazmus, ale viem že druhú stranu môže takýto druh humor bolieť, preto treba byť opatrný. Klasické kancelárske žartíky ako výmena PC myší dvoch vedľa seba sediacich kolegov či zámena jazyka na počítači/mobile na čínštinu alebo iné pre nás neznáme znaky, to už zažil takmer každý. Obeťou i páchateľom spomínaných žartíkov som sa stal aj ja. Raz sme dokonca dokázali so správcom firemného vozového parku preparkovať všetky firemne autá. Potom sme sa zabávali na tom, ako sa ľudia snažia dostať do auta na mieste, kde ho pred našou výmenou odstavili. Mať firemné autá rovnakej značky a farby má predovšetkým na prvého apríla svoje čaro. Najmä keď na ŠPZ málokto pozerá.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Vždy sa teším na 1. apríl, mám rád tento deň. Hneď ráno drobným žartíkom nachytám manželku, a potom sa o to snažím aj v práci či pri stretnutiach s priateľmi. Samozrejme, tí mi to radi vrátia a dobre sa na tom zabavíme. Súčasná doba je až príliš vážna, mali by sme sa viac usmievať a nielen na 1. apríla. Veď žijeme len raz.
PETER VANTARA, riaditeľ správy NP Veľká Fatra
Určite áno, ale o čo presne išlo, už teraz naozaj neviem. Udialo sa to skôr za mojich detských čias a boli to len malé žartíky. Či som to niekomu vrátil? Konkrétnej osobe asi nie, skôr som vymyslel žartík pre niekoho iného. No teraz som už o niečo starší a keby ma chcel niekto dobehnúť, potreboval by zrejme žartík väčšieho „kalibru“, a to by som nemusel v zdraví prežiť. Ale každopádne by som sa na nikoho nenahneval, nakoľko humor je korením a soľou života a človeka nesmie nikdy opúšťať.
JOZEF ZANOVIT, stredoškolský pedagóg
História dňa bláznov alebo dňa vtipkárov, ktorý pripadá na 1. apríla, siaha už do starej Indie a pod latinským názvom festum stultorum sa deň roztopaše konal aj v starom Ríme. Prvoaprílové žartovanie dostalo novú podobu v 16. storočí a jeho cieľom bolo rozveseliť okolie. Tieto zvyky pretrvali až do dnešných dní. Pamätám si najmä žartíky z mladosti, keď sme si uťahovali z rovesníkov, spolužiakov, ale veľmi slušným spôsobom aj z rodičov. Prišiel som domov a mame som povedal, že som dostal v škole pätorku – a vzápätí som tento výrok dementoval výkrikom prvý apríl! Alebo som kamarátovi potichu zašepkal, že ho hľadá polícia. Preľakol sa a pokúšal sa utiecť a skryť, ale zavolal som na neho, že je to prvoaprílový žartík. Ako trénerovi mi chlapci zatelefonovali, že neprídu na tréning, lebo sa prejedli v mliečnom bare zákuskov. No vzapätí sa ozval smiech so slovami, že ide o prvoaprílový žartík. Samozrejme, ako riaditeľ školy sa stretávam s množstvom všakovakých výhovoriek ako nepísať písomku, vyhnúť sa nepríjemnej odpovedi a vyhovoriť sa na telesnej výchove na zlomený vlas... V niektorých prípadoch moji kolegovia ustúpia a pochopia, o čo ide. Potom si pri obede povedia, v ktorej triede bolo aprílové šantenie najkomickejšie či najkreatívnejšie.
JÁN ŽIRKO, dôchodca, exstarosta Mošoviec
Hoci k prvému aprílu neodmysliteľne patria žartíky, tak ja ich už veľmi nevymýšľam. Lebo v tejto dobe aj z dobre mieneného vtipu môže nastať problém vo vzťahoch. Zvlášť vtedy, keď má niekto amputovaný zmysel pre humor. Prvý apríl je však vždy dňom, kedy by mal byť človek na tie milé a menej milé zábavné žartíky pripravený. V mladosti som ich zažil viac, teraz v pokročilom veku ich je ich akosi pomenej. Aj preto sme akísi smutní, stále zamyslení a príliš vážni.
