MARTIN. Z cesty, ktorá vedie od mosta na Robotníckej ulici popri Martinskej teplárni až ku križovatke s cestou na Bystričku, sa opäť môže stať slepá ulica. Na spomínanej vozovke už bola v úseku pri betonárke od decembra minulého roku až do marca umiestnená stavebná suť, a tak sa tadiaľ nedalo prejsť autom. O problémoch s tým spojených sme informovali aj v našom týždenníku.
Majiteľ pozemku necítil ochotu na dohodu
Začiatky sporu, ktorého dôsledkom bolo i navezenie stavebnej suti na cestu, sa začali písať v roku 1999.
„Už dlhodobo žiadame mesto o vyriešenie problému s miestnou, presnejšie účelovou komunikáciou, ktorá sčasti vedie cez pozemok môjho otca,“ začína rozprávanie Adrián Žingor. Ten v tejto veci otca zastupuje.
Martinská radnica mu v minulosti viackrát odpovedala, že spomínanú komunikáciu nevybudovala a necíti sa byť vlastníkom stavby. Ako dôkaz nám ukazuje dva listy z 3. 5. 1999 a 16. 3. 2010 s hlavičkou mesta Martin a podpismi primátorov.
„Napísali nám, že nie je dôvod na majetkové, respektíve vlastnícke usporiadanie pozemku, keďže cesta im nepatrí a ani ju nepotrebuje a vlastník si na nej môže uplatniť svoje vlastnícke právo,“ hovorí.
Aj po zmene legislatívy v roku 2009, keď cesta prešla do majetku mesta, sa Adrián Žingor pokúsil o vyrovnanie majetkových vzťahov. Navrhoval výmenu, odkúpenie, prenájom, no ochotu na vyriešenie celej veci necítil.
„Podľa mňa cesta je postavená načierno, nie je skolaudovaná, a tak na pozemku môjho otca nemá čo robiť. A už vôbec po nej nemajú jazdiť autá,“ myslí si.
Mesto nevie pozemok odkúpiť ani vymeniť
Preto ešte 22. februára tohto roka požiadal listom radnicu, aby mu doložili vlastnícke právo k spomínanej ceste vedúcej cez pozemok jeho rodiny a i to, či je vôbec riadnou stavbou postavenou v rámci zákona.
„Dodnes som žiadnu odpoveď nedostal. Stále tak môžu náš pozemok využívať všetci, len my nie. Človek sa v takýchto chvíľach často cíti úplne bezbranný. Ja som však odhodlaný na spomínané miesto namontovať rampu a rovnako prehradím aj prístupovú cestu do lokalít Na Kameni, ktorá tiež zasahuje na náš pozemok,“ dodal na záver Adrián Žingor.
Uvedená cesta bola po vybudovaní zaradená v majetku štátu a vedená v pasporte komunikácií vtedajšieho mestského národného výboru ako verejná komunikácia. Po roku 1989 zo zákona prešla do majetku obce, pričom pozemky pod touto stavbou neboli usporiadané. V Martine je v súčasnosti pod cestami 120-tisíc metrov štvorcových neusporiadaných pozemkov.
„Mesto nevlastní stavebné ani kolaudačné rozhodnutie k predmetnej komunikácii, avšak z toho, že bola zapísaná ako stavba na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, je zrejmé, že bola ako stavba zameraná, mala preberací a odovzdávací protokol a kolaudačné rozhodnutie,“ hovorí Zuzana Kalmanová, hovorkyňa martinskej radnice.
Ako ďalej dodáva mesto v súčasnosti nemá možnosť odkúpiť ani vymeniť pozemok pod touto komunikáciou. V takýchto prípadoch zo zákona rieši zámenu alebo vykúpenie štát.
„Ešte treba zdôrazniť, že majiteľ pozemku pod cestou nezasypal svoj pozemok, ale cudziu stavbu bez ohľadu na to, kto je jej vlastníkom,“ doplnila.
