Ľad už je roztopený, šatne vyprázdnené, hráči si po úspešnej sezóne užívajú zaslúžené voľno. Čo v tomto čase robí riaditeľ klubu?
- Je to jednoduché, spolu s mojimi kolegami sa už pripravujeme na novú sezónu. V prvom rade sme sa pustili do riešenia trénerskej otázky, hľadáme nových kormidelníkov. Definitíva by mala padnúť na začiatku mája.
Viac nemôžete povedať?
- Poprosím ešte o chvíľku trpezlivosti, lebo kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Akonáhle to bude možné, budeme verejnosť informovať.
Sú to slovenskí tréneri, alebo sa budete spoliehať na odborníkov spoza rieky Moravy?
- Oslovili sme trénerov zo Slovenska, ktorí už majú skúsenosti aj z najvyššej súťaže. Momentálne sú ešte viazaní zmluvou, preto musíme ešte pár dni počkať.
Prečo ste sa rozhodli meniť trénerov?
- Ivan Dornič spolu s Jánom Galambošom urobili kus dobrej roboty, za čo im rozhodne ďakujeme. Dali možnosť viacerým mladým hráčom, ktorých dovtedy nikto poriadne nepoznal. Áno, ani hra nebola zlá, divákom sa páčila. Samozrejme, boli aj nedostatky, napríklad 17 zápasov sme prehrali o gól a nie vždy to bolo len o neskúsenosti tímu. Jednoducho, dospeli sme k záveru, že kormidelníci už dosiahli v istej fáze s mužstvom maximum a ďalej nenašli možnosti, ako z hráčov vydolovať viac. Náš tým má perspektívu napredovať, no potrebuje nový impulz.
Aj preto bol v závere sezóny na lavičke Ladislav Spišiak?
- Do istej miery áno. Laco má bohaté skúsenosti, ktoré by bolo hriechom nevyužiť. Napokon jeho prínos bol zrejmý, priniesol nový vietor, pomohol mužstvu k postupu do play off.
O ňom ste pre budúcu sezónu neuvažovali?
- Je ho prioritou je venovať sa mládežníckemu hokeju, čo plne rešpektujeme.
Vlani sa mužstvo po známych okolnostiach budovalo prakticky za pochodu, prvý raz sa hráči zišli až v auguste. Plánuje sa teraz spoločná letná príprava?
- Áno, začať by mala 9. mája a bude trvať osem týždňov. Je to takto lepšie. Nie všetci hráči sú tak mentálne vybavení, aby sa dokázali s plnou zodpovednosťou pripraviť po všetkých stránkach na sezónu. Napokon v kolektíve sa ľahšie znáša drina, tréningy sú veselšie i súťaživejšie, partia sa formuje od začiatku. Zároveň aj tréneri majú väčšiu možnosť detailnejšie spoznať hráčov. Nielen p hernej, ale i ľudskej stránke.
Je to aj prevencia pred rýchlym vybitím bateriek. Najmä mužstvám, ktoré nemajú spoločnú letnú prípravu, rýchlejšie dochádzajú sily...
- Áno, na začiatku je eufória, chlapci sú hladní po hokeji, nechýba im chuť ukázať sa. Potom však príde v novembri prvá reprezentačná prestávka a s ňou aj pokles formy, čo je zrejme spôsobené aj nedostatočnou pripravenosťou. Z toho pramenia aj časté zranenia hráčov, čo má negatívny dosah na celé mužstvo. S tým sú spojené kolísavé výkony, nervozita, stres z nenaplnených očakávaní, akási psychická deka a naháňanie zajaca za chvost. Myslíme si, že takýmto záležitostiam sa dá predísť, aj keď ich zrejme úplne nevylúčite.
Využije aj služby špecialistu na kondičnú prípravu?
- Dnes je to úplne bežná záležitosť, predpokladám, že ani tréneri s tým nebudú mať žiadny problém. Novinkou bude i to, že obnovíme aj lekárske prehliadky, ktoré tiež budú prínosom a veľa napovedia o možnostiach a pripravenosti hráčov.
S akými hráčmi počítate?
- Určite s viacerými, ktorí hrali za Martin aj v minulej sezóne. Základ máme a treba na ňom stavať. Samozrejme, so svojimi personálnymi predstavami prídu aj noví tréneri, takže k nejakým zmenám určite dôjde, ale nepredpokladáme vietor v kabíne. Napokon, bolo by to aj nelogické. Už pred našim nástupom do funkcií sme deklarovali koncepčnú robotu na dlhšie, minimálne štvorročné obdobie. Vlani sme niečo začali a mienime v tom pokračovať.
Rozmeníme to na drobné?
- Bezprostredne po skončení sezóny som sa s každým jedným hráčom rozprával a drvivá väčšina potvrdila záujem pokračovať v Martine aj naďalej. Akurát Janis Sprukts sa vyjadril, že zrejme definitívne ukončí hráčku kariéru, pretože sám nebol so svojimi výkonmi v posledných sezónach spokojný. Otvorená je aj otázka angažovania Jassa a Cipullisa, avšak k tomu budú mať čo povedať tréneri, či im budú pasovať do koncepcie.
Veľkou oporou bol v nedávno skončenej sezóne Michal Dzubina, ktorý to v zrelom veku dotiahol aj k prvým reprezentačným štartom. Udržíme ho v mužstve?
- S Michalom sme dohodnutí, ostáva v Martine, pričom verím, že potiahne aj svojich mladších kolegov. Počítane aj s Danom Giblom, k dispozícií by mal byť aj Filip Orčík. Sú tu aj mladí brankári z našej liahne, myslím, že máme z čoho vyberať aj do budúcnosti. Mám záujem, aby naši brankári boli častejšie vyťažovaní, napríklad aj na hosťovaniach v prvej lige. Nie je dobré, keď pol sezóny odsedia na striedačke a potom, keď majú zasiahnuť do hry, tak sú nevychytaní.
Čo obrana?
Robíme všetko preto, aby pilierom našej defenzívy ostal kapitán tímu Ján Tabaček. Je to na dobrej ceste a je vysoký predpoklad, že sa dohodneme. Rokoval som už s Lukášom Matejkom, záujem pokračovať má aj Ján Dlouhý, ktorý by nám ešte mohol minimálne rok pomôcť. Počítame aj s mladým Dvořákom, ktorý sa každou sezónou zlepšuje, pričom záujem máme aj o Patrika Bačíka, ktorý je však hráčom Slovana. Ak sa nedostane do prvého tímu, rád by pokračoval v Martine. Otvorená je otázka okolo pôsobenia Tomáša Rusinu, ktorý je momentálne kmeňovým hráčom Pardubíc.
Ako vyzerajú útočníci?
- Samozrejme, radi by sme v tíme udržali Petra Galamboša, vidím to pomerne optimisticky. Platí to aj na Filipa Surovku, Filipa Nemčeka, či Miša Murčeka. Priestor by sme chceli dať ďalej aj viacerým mladíkom – D. Rzavskému, R. Vargovi, či M. Kabáčovi, hlási sa k nám aj Dano Babka junior, z juniorky by sme mohli vytiahnuť ďalších chlapcov. Tých možností je viac, máme z čoho vyberať, nikoho nebudeme dopredu odpisovať. Opätovne zdôrazňujem, svoje predstavy majú aj tréneri, čo budeme rešpektovať.
Vlani nám na začiatku sezóny výrazne pomohol Rasťo Špirko, zrejme by ste ho v mužstve opäť, aj keď možno len na určitý čas, privítali...
- Ak sa takáto možnosť vyskytne, tak určite áno. Rasťo mal na mužstvo pozitívny vplyv, pomohol nám naštartovať sezónu, body z jej začiatku nám pomohli naplniť naše ciele. Samozrejme, platí to aj opačne, verím, že sme mu aj my podstatným spôsobom pomohli. Navyše, k Špirkovi by sa eventuálne mohol pridať aj Lukáš Kozák. Uvidíme, všetko je otvorené, sami nevylučujú, že by mohli začať aj u nás.
Čo ďalší odchovanci so zvučnejšími menami?
- Pred nikým nemáme zatvorené dvere. Ak by niekto z nich prejavil záujem, tak sa môžeme o prípadnej spolupráci rozprávať.
Pred sezónou ste deklarovali cieľ udržať Martin v najvyššej súťaži, o čom rozmýšľate v týchto chvíľach?
- Je priskoro sa baviť o konkrétnych cieľoch, ale tým minimálnym by mal byť postup do play off, na tom sa asi všetci zhodneme. Rozhodne by sme teraz nemali lietať v oblakoch a stavať vzdušné zámky, mať vysoké očakávania. Pôjdeme do toho skromne a aj s pokorou. Nemôžeme sa zlákať nejakou vidinou medailových úspechov, na ktoré treba veľké peniaze. Samozrejme, toto je moja predstava a budem sa ju snažiť obhájiť aj v orgánoch klubu.
Ekonomicky treba klub ďalej stabilizovať...
- Dlhy, ktoré sme zdedili sú značné a stále ich tlačíme pred sebou. Časť z nich sa nám podarilo splatiť, dobrou správou je aspoň to, že sa klub už ďalej nezadlžuje. Avšak ešte nám potrvá možno dva až tri roky, kým budeme môcť začať od nuly. Nič si tu nemaľujme, prakticky prežívame.
Vráťme sa ešte k vlaňajšku. Ktoré chvíle boli najťažšie?
- Pre mňa osobne hneď na začiatku. Nastúpil som do funkcie a klub stál pred hrozbou neudelenia extraligovej licencie, navyše v kádri nezostal kameň na kameni. Bolo treba v krátkom čase vyriešiť 300-tisícovú sekeru, zohnať trénerov a za pochodu poskladať mužstvo. Keď sme nastúpili na prvý súťažný zápas, tak mi spadol veľký balvan zo srdca. Mnohí ľudia, ktorí to s martinským hokejom myslia úprimne, mi hovorili, že je to zázrak.
Napínavé chvíle ste asi prežívali aj v závere sezóny. Jednou nohou bolo mužstvo v play off, druhou v baráži...
- Áno, ale to už boli tie príjemnejšie starosti. Iste, nervy to boli, pri niektorých zápasoch som ani nedýchal, no stále som bol optimisticky naladený, a tak som sa snažil pôsobiť aj na mužstvo. Veď celú sezónu sme sa, možno až na dve výnimky, držali v postupovej osmičke a veril som, že si ju udržíme. Keď sa to podarilo, tak to boli najšťastnejšie chvíle celého ročníka. Vtedy sme si povedali, je to doma a stálo to za to.
