naučiť našinca, aby nebol ľahostajný k svojmu okoliu?
KATARÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Máločo vie viac znechutiť človeka, ako keď v tomto krásnom jarnom období s celou nádherou prírody vidí nechutný a všadeprítomný odpad od nevychovaných a ľahostajných ľudí. Skúsenosť ukazuje, že presvedčovacie aktivity nie sú účinné. V meste Martin mi napríklad chýba sankčné všeobecne záväzné nariadenie, ako postupovať legálne proti týmto neprispôsobivým ľuďom. Je potrebné uviesť do praxe donucovanie metódy a vyžadovať od príslušných orgánov (napr. mestská polícia), aby ich dôsledne napĺňali. Donucovacie metódy môžu byť priame, to znamená, že priamo donútia znečisťovateľa urobiť nápravu, nech je to ktokoľvek a z akéhokoľvek sociálneho statusu, a nepriame - zaplatiť škodu, potrebnú na odstránenie znečistenia, počmárania stien, znehodnotenia dopravnej značky, rozbitia skla a podobne. Ak by znečisťovateľ nemal peniaze, tak si prečin odrobí verejnými prácami. To všetko možno aj za cenu zvýšenia počtu mestských policajtov, ktorí by svoju pozornosť viac zamerali na všeobecný poriadok a robili nápravu. Určite by to bolo lepšie, ako dávať „papuče“ a inkasovať od vodičov...
MILAN GONDA, knihovník
Vaša otázka je dlhá a odpoveď na ňu je veľmi zložitá. Keď ju začnem hľadať v úplne najbližšom okolí, čiže u seba, musím konštatovať, že i ja som podľahol kolektívnej ľahostajnosti a nevšímavosti. Po iné roky som na jar aspoň vyhrabal kosodrevinu pod mojimi panelákovými oknami. Toho roku som sa zmohol iba vypíliť jeden nežiaduci krík. No našťastie sú aj také paneláky, kde si vedia svoje prostredie skrášliť kvetinovými záhonmi a starajú sa o ne. Ja ich za to odmeňujemtým, že sa chodím „kochať“ výsledkami ich práce. Keď ich uvidím v akcii, určite ich za to ocením slovami uznania. A možno sa pritom niečo aj vo mne pohne...
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Recept nemám. Len závidím ľuďom v zahraničí. V Tokiu nie sú smetné koše. Zrušili ich. Odpadky si každý odnesie domov. A predsa u nich nie je na zemi ani jedna vypálená zápalka. Nič. Také je celé Japonsko, takí sú Japonci. Netreba ich nič učiť, majú to v sebe.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Veľa cestujem a nemám pocit, že všetky mestá a obce sú špinavé. Za neporiadok môžu ľudia, ktorí sú ľahostajní k svojmu okoliu. Recept na to, aby sme ľudí naučili ako sa k prostrediu , v ktorom žijú správali ohľaduplne nemám. Myslím si, že stále platí, že pozitívny príklad môže pomôcť. No neviem, či osveta, budovanie vzťahu k životnému prostrediu cez enviromentálnu výchovu v školách stačí. Pokiaľ sa nebude dbať na to, aby aj praktické aktivity, ako napr. jarné upratovanie, čistenie okolia školy či verejných priestranstiev boli realizované častejšie. No a pre tých, ktorým je osveta a akákoľvek edukačná činnosť vzdialená a nepomáha ani príklad, platí len sankcia - ak nemáš na to, aby si zaplatil pokutu, tak si to odpracuj a bola by som nekompromisná !!!! Zdravých a nevyužitých rúk máme dosť aj v našom meste. Som presvedčená, že väčšina tých, ktorí "neporiadok" vytvárajú, sú adepti na to, aby ho aj odstraňovali.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Čistotu nám síce môžu na ulice vrátiť objednane skupiny čističov, ale špina z ulíc nezmizne kým ju budeme nosiť v sebe. To ako sa prejavujeme navonok a správame sa k okoliu je obrazom toho, akí sme. Špaky porozhadzovane okolo poloprázdneho popolníka, odpadky okolo kontajnerov, komunálny odpad vo vreciach okolo riek a potokov, práčka či chladnička vyhodené za dedinu. Upratať to majú ONI, aj keď neporiadok sme spravili MY. Ale ak dokážeme aktívne zmeniť prostredie, človek sa dokáže zmeniť. Stačí keď začneme každý od seba a nebudeme čakať kým to spraví niekto druhý. Upracme si na vlastnej ulici a nie len vo vlastnom dome. Vybudujme a potom zalievajme komunitnú záhradu a nie len svoj vlastný skleník. Opravme spoločne detské ihrisko a priveďme tam svoje deti namiesto toho, aby sme im kupovali stále nove hračky. Starajme sa o svoj obľúbený turistický chodník a nie len o svoju kuriérnu cestu. Opravme si lavičku pred domom.... Prestaňme kritizovať čo všetko nefunguje a čo (ne)robia ti druhí a radšej priložme ruku k dielu. Nebuďme ľahostajní k okoliu a najmä – nebuďme ľahostajní sami k sebe.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Žijem na dedine a tam žiadny neporiadok neregistrujem, máme čisto. Ľudia si svoje obydlia i okolie vedia upratať, nikto s tým nemá žiadny problém, považuje sa to za samozrejmosť. V meste je situácia iná, žije sa viac anonymne, stále je menej ľudí, ktorí sa v niečom angažujú. Či sa to dá zmeniť? Ťažko povedať. Niekto príde na to, že nemá znečisťovať okolie neskôr, iní vôbec. Je to aj o vzťahu k prírode, životnému prostrediu. A ten si treba získať. Najlepšie hneď od detstva.
PETER VANTARA, riaditeľ správy NP Veľká Fatra
Myslím, že už v materských školách učia malé deti netvoriť okolo seba smeti, poukladať si hračky a skrátka všetko robiť tak, aby sme okolie, ktoré nás obklopuje neznečisťovali a nezanechávali po sebe neporiadok. Výchovu v tomto smere však netreba nenechávať len na pleciach škôl, hlavne záleží na výchove v rodinách, aby samotní rodičia viedli deti k správnemu vzťahu ku svojmu okoliu a boli im príkladom. Nuž, na niekoho sa to "nalepilo", na niekoho nie. Každopádne, naďalej treba pokračovať v envirovýchove a na nepoučiteľných by som jeden, dosť dobre zaberajúci recept aj mal. Jednoznačne finančné postihy, prípadne verejno-prospešné práce. Neverím, že by sa niečo nezlepšilo.
JOZEF ZANOVIT, stredoškolský pedagóg
Marec a apríl sú mesiace, keď treba po zime vyčistiť a urobiť poriadok v mestách aj dedinách. Na dedinách je to jednoduchšie ako v mestách, kde je väčšia anonymita a veľakrát sa ľudia nezaujímajú o poriadok okolo svojho domu. U nás je systém jarného upratovania nastavený tak, že podľa harmonogramu sa umiestnia kontajnery v jednotlivých štvrtiach, ktoré obyvatelia naplnia väčšinou starým nábytkom a vyprázdnia si tak pivnice. V skutočnosti nevidieť obyvateľov čistiť okolie domu. Naopak, bezdomovci vyhrabávajú materiál, ktorý môžu speňažiť a robia neporiadok okolo kontajnerov. V niektorých mestách majú službu pre obyvateľov, v rámci ktorej zberné dvory bezplatne na zavolanie odvážajú, napr. starý nábytok. Brigády okolo domov a parkov, aké si pamätáme z minulosti, už asi nikdy nebudú. Avšak, sú aj obyvatelia, ktorí si vedia svoje okolie upratať a zveľadiť a voči nim treba mať veľkú úctu.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
Takéto otázky a ich zmysluplné odpovede mi víria hlavou každoročne pri jarnej, ale aj celoročnej upratovacej činnosti v našich obciach či mestách. V prvom rade to musí byť výzva zo strany predstaviteľov miest a obcí, aby zabezpečili dostatok kontajnerov na zber vyzbieraných smetí a iného odpadu a potom následne zabezpečili jeho odvoz na riadené skládky odpadu. Samozrejme, potom už je to aktivita samotných občanov, aby si poupratovali svoje okolie. Malo by nám záležať na tom, kde žijeme, ako to u nás vyzerá. Jednoducho, aby sa naše obydlie nestalo len akousi nocľahárňou, kde iba zložíme hlavy. Receptom je občianska angažovanosť a pozitívny príklad samosprávy. Ak sa spoločne potiahne za dobrú vec, výsledky sa dostavia. Takto bežne to fungovalo kedysi, prečo by nemohlo aj dnes.
