MARTIN. Na piatkovom rokovaní mestského zastupiteľstva v Martine poslanci schválili krízový rozpočet mesta na rok 2016 a návrh konsolidácie rozpočtového hospodárenia mesta, vrátane časového harmonogramu splácania záväzkov, čo nadväzuje na nútenú správu mesta, ktorá bola zavedená 22. marca.
Mesto platí za prehratý súdny spor
Dôvodom nútenej správy je, že Martin má podiel celkových záväzkov po lehote splatnosti v porovnaní so skutočnými príjmami mesta vo výške 27,16 percenta, čím boli splnené podmienky pre jej zavedenie.
Do tejto situácie mesto dostal prehratý súdny spor o pohľadávku súvisiacu s Lyžiarskym strediskom Martinské hole vo výške približne 8,6 milióna eur a jej terajší vlastník PK Faktoring vyžaduje jej splatenie.
„Ďalším dôvodom pre prijatie krízového rozpočtu je aj návratná finančná výpomoc vo výške 2,5 milióna eur od Ministerstva financií SR, no mesto ju môže použiť až po ukončení nútenej správy výlučne na zabezpečenie samosprávnych funkcií mesta,“ argumentovala na rokovaní poslancov prednostka mestského úradu Katarína Katinová, pričom zdôraznila, že práve krízový rozpočet a návrh programu konsolidácie rozpočtového hospodárenia vedie k tomu, aby sa nútená správa mesta skončila.
Škrty v celej škále činnosti mesta
Krízový rozpočet na rok 2016 má výšku 33,025 mil. eura. Oproti riadne schválenému rozpočtu v ňom dochádza k výrazným škrtom v údržbe majetku či prevádzkových a mzdových výdavkoch úradu, poskytovaní dotácií z rozpočtu, v školeniach rôzneho typu, krízový rozpočet obmedzuje zber, odvoz a uskladnenie odpadov, separovaný zber, čistenie potokov či uličných vpustí, verejné osvetlenie, komplikuje údržbu zelene, prevádzku fontán, obmedzil informovanie občanov, výdavky mestskej polície, mestskú autobusovú dopravu, kultúrne či školské akcie, ale aj sociálnu starostlivosť a opatrovateľskú službu.
K úsporám v týchto výdavkoch smeruje aj program konsolidácie rozpočtového hospodárenia, ktorý určuje už konkrétne obmedzenia v jednotlivých výdavkoch mesta.
Počty postavili poslancov proti sebe
Uvažuje sa v nich dokonca aj o prehodnotení výšky miestnych poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady pre budúci rok. A práve táto možnosť motivovala aj diskusiu poslancov počas rokovania o krízovom rozpočte. Odmietajú, aby mesto išlo týmto smerom a odkazujú občanom, že budú hľadať iné možnosti šetrenia výdavkov.
Peter Vons navrhol zníženie počtu poslancov v mestskom zastupiteľskom zbore, čo ale v hlasovaní neprešlo. Naopak, viacerí poslali vyčítali svojmu kolegovi vytĺkanie lacnej popularity, keďže aj on sa zúčastňoval všetkých rokovaní o krízovom rozpočte.
„Otvorene sme pritom hovorili, že vládna pôžička nám po skončení nútenej správy vykryje z veľkej časti všetky teraz škrtnuté položky rozpočtu, takže nerozumiem, prečo strašíte ľudí,“ obrátil sa s výčitkou na P. Vonsa vicerprimátor mesta Imrich Žigo.
„Zníženie počtu poslancov by viedlo k tendenčnému tlaku pri rozhodovaní,“ uviedol Alexander Lilge. Zdenko Kozák vrátil poslancov o niekoľko mesiacov dozadu a pripomenul im, že on navrhoval zníženie výdavkov na poslanecký zbor už dávnejšie a ten ho vtedy nepodporil.
Viceprimátor Milan Malík pripomenul, že znižovanie počtu poslancov je síce aj ekonomická kategória, no je to aj kategória demokracie.
„Som prekvapený, že v tejto súvislosti sa nehovorí napríklad o znížení nákladov na existujúci poslanecký zbor,“ povedal a dodal, že pre občanov je lepšie, ak má veľa poslancov, ale s nízkymi nákladmi.
Krízový rozpočet a program konsolidácie schválili poslanci počtom 28 hlasov, nikto nebol proti a ani nikto sa nezdržal hlasovania.
