MARTIN, TURČIANSKE TEPLICE. S príchodom jari nastalo tiež obdobie, keď v prírode môžeme na potulkách lesom nájsť i zhodené jelenie parožie. Práve teraz sa jelene začali zbavovať svojej pýchy. Ak by ste si však takéto parohy chceli nechať, bolo by to pytliactvo.
„Pytliactvo je trestným činom, a to aj v prípade nájdenia jeleních zhodov. Tie treba odovzdať užívateľovi poľovného revíru,“ vystríha Zuzana Badová, vedúca kancelárie Obvodnej poľovníckej komory (OPK) Martin. Ako ďalej dodala, v ostatných rokoch evidujú niekoľko prípadov pytliactva aj v našom okrese. Išlo najmä o jeleniu zver, ale pytliaci si zapoľovali i na kamzíka či medveďa.
Smutná bezohľadnosť
Ani poľovníci nesmú strieľať, ako a kedy im napadne. Užívateľ poľovného revíru im musí vydať povolenku na lov zveri.
„V nej je presne uvedené, akú zver môže loviť. Zákon o poľovníctve presne uvádza doby lovu všetkej poľovnej zveri. Preto by sa nemalo stať, že poľovník uloví zver v dobe jej ochrany. Ale, bohužiaľ, takéto prípady sa stávajú aj u nás. Väčšinou ide o nezodpovedných ľudí, ktorí nedbajú na poľovnícku etiku,“ skonštatuje Zuzana Badová. Takéto bezohľadné typy rozdeľujú dokonca do skupín. Takzvaní „pečienkári“ idú iba za zverinou a v prípade trofejovej zveri nechávajú trofej na mieste ulovenia. Alebo im ide iba o trofej a, naopak, zviera so sebou nezbalia. „Takíto členovia nemajú v našich radoch čo hľadať. Je to neetická a vysoko nehumánna vec. V takýchto prípadoch úzko spolupracujeme s políciou,“ zmieňuje sa Badová.
Pytliactvom sa zaoberajú tiež ochranári. Riešia ho u druhov, ktoré sú chránené, ale zároveň sú poľovnou zverou. Ako povedala zoologička Národného parku Veľká Fatra Mária Apfelová, v praxi sa to týka najmä veľkých šeliem, ako napríklad rys, medveď, vlk, ale aj vydry riečnej. „Ak sa aj o prípade pytliactva dozvieme, je potrebná úzka, trpezlivá a dlhodobá spolupráca s políciou, pretože odhaľovanie takýchto prípadov je náročné, zdĺhavé a veľmi citlivé,“ vyslovila sa M. Apfelová. Pytliakovi hrozí dokonca až dvojročné väzenie.
Dobré gény treba odovzdať
Okresy Martin aj Turčianske Teplice patria do jelenej oblasti, čo znamená že sa v našich končinách poľuje najmä na jelene. Popri nich poľovníci lovia i srnčiu a diviačiu zver, ako aj šelmy, napríklad líšku či jazveca. Na lov medveďa a kamzíka musí ministerstvo životného prostredia udeliť výnimku. Hlavná poľovnícka sezóna sa začína v máji poľovačkou na srnca a neskôr v auguste sa začína lov jelenej zveri.
„V období jelenej ruje stúpa adrenalín poľovníkov, a toto obdobie považujú za vrchol sezóny. Vždy lovíme najskôr samčiu zver, až potom po dobe párenia sa začína lov samičej populácie. Hlavnou zásadou poľovníckej etiky je loviť predovšetkým jedince staršie, choré a nie súce do ďalšieho chovu,“ vysvetľuje Zuzana Badová.
Správny poľovník totiž musí podľa správania zveri či parožia u samcov vedieť odhadnúť, či je tento jedinec vhodný na odstrel, alebo treba počkať a nechať ho, aby v dobe párenia odovzdal svoje dobré gény, a tým prispel k novej zdravej generácii.
Ak sa premnožia, je zle
Krásy turčianskej fauny a flóry uchvátili už ako malého chlapca aj poľovníka Petra zo Sučian. „Od detstva ma bavilo chodiť do prírody a spoznávať rôzne druhy stromov či zvierat, takže i preto som sa rozhodol venovať poľovníctvu. Veľa ľudí má mylnú predstavu, že je to iba o lovení, ale my sa o zvieratá najmä staráme. A zver musíme i trochu selektovať, pretože ak by sa v určitej lokalite premnožila, narobila by škodu poľnohospodárom i lesníkom, napríklad ohrýzaním stromčekov, vykynožením úrody a podobne,“ opisuje skúsený poľovník, ktorý najradšej loví v oblasti Malej Fatry. V Martinskom okrese sa väčšinou nachádzajú revíry s rozlohou okolo 2500 hektárov, ale sú tu aj väčšie, napríklad s rozlohou okolo 4000 – 5000 hektárov. Práve medzi takéto patria revír Kriváň Turany, Lysec Hôsec alebo v okrese Turčianske Teplice je to Vysoký Vrch, Zverín či Dubové.
Nábor nových členov
OPK Martin zastrešuje 33 poľovníckych združení, ktoré spolu obhospodarujú približne 105-tisíc hektárov lesnej a poľnohospodárskej plochy. Tvorí ich takmer tisíc členov.
„Aby sa naša poľovnícka organizácia rozrastala, vykonávame kurzy na získanie prvého poľovného lístka, ktorý trvá 18 mesiacov. Skladá sa z teoretickej časti so siedmimi predmetmi. Potom sa záujemcovia rok zapájajú do činnosti poľovníckeho združenia,“ hovorí Z. Badová.
Nádejní noví členovia okrem toho ešte absolvujú základnú streleckú prípravu a základy prvej pomoci. Až po absolvovaní kurzu sa noví poľovníci zaraďujú do poľovníckych subjektov ako platní členovia.
Poľovníctvo však nie je iba o love zveri, ale predovšetkým o jej starostlivosti. Najmä v zimnom období sa treba o zver starať a prikrmovať ju.
„Aby bola zver zdravá a plodila zdravé potomstvo, každoročne ju preliečujeme rôznymi medikamentmi a po celý rok podávame soľné lízy s prídavkom látok, ktoré zver v prírode nenájde. Musíme si uvedomiť, že zver nepatrí poľovníkom, ale nám všetkým, preto vynakladáme nemalé úsilie v starostlivosti o ňu,“ prízvukuje na záver Zuzana Badová.
Spolupráca pri sčítaní zveri
Keďže ochranári prírody a poľovníci sa pohybujú v spoločnom priestore, ich spolupráca je nevyhnutná.
„Niektoré druhy živočíchov, ktoré sú chránené zákonom, sú zároveň poľovnou zverou, aj keď so stanovenou dobou ochrany. Napríklad, vydra riečna je chránená celoročne, prípadne vlk dravý je síce chráneným druhom, no na základe výnimky ministerstva životného prostredia alebo ministerstva pôdohospodárstva je v stanovenej dobe a za určitých podmienok možný jeho lov. S poľovníkmi spolupracujeme tiež pri sčítaní vybraných druhov zvierat, ako sú kamzíky či medvede,“ zmieňuje sa zoologička z Veľkej Fatry a dodáva, že odstrel a lov zveri rezort ochrany prírody nereguluje ani neurčuje. Výnimkou sú druhy, ktoré majú čiastočnú alebo celoročnú ochranu.
Vtedy sú počty jedincov, ktoré sa majú uloviť, v kompetencii ministerstva životného prostredia stanovené tak, aby sa neohrozilo ich ďalšie prežívanie.
Týka sa to opäť vlka dravého, ale i medveďa hnedého
