KATARIÍNA ADAMICOVÁ, patologička, vysokoškolská pedagogička
Nuž, cestujem aj vlakmi a úprimne povedané, ak je človek vo vlaku niekým atakovaný, tak „topiaci sa i slamky chytá“. Keby som bola priamo ohrozená, prijmem pomoc od každého, kto by mi bol ochotný pomôcť. Ale vaša otázka asi smeruje niekde inam, však? Možno si však položiť ďalšie otázky: Prečo „kotlebovci“ vypĺňajú tento deficit v ochrane cestujúcich? Lebo problém existuje a oni ho riešia, ako vedia. Štatistické čísla o znížení trestných činov vo vlakoch, ako prezentujú média, nevnímajú osobné traumy ľudí, ktorí sa s nejakou podobou násilia vo vlaku stretávajú denne (štatistika „nevyčísli“ ľudskú bolesť). Alebo ďalšia otázka - prečo sa týmto problémom účinnejšie nezaoberajú oficiálne štruktúry , napr. tzv. železničná polícia? Asi majú povinnosť riešiť iné úlohy a nie tie, ktoré sa týkajú ohrozených jednotlivcov. Bude „kotlebovcom“ societa vďačná, keď ochránia hoci len niekoľko slušných ľudí? Myslím si, že áno. V takýchto prípadoch ochrany nik nebude riešiť problém, či ich ideológia je taká alebo onaká. Sama by som bola pokojná, keby naša spoločnosť bola taká vyspelá a slušná, že by ochranné opatrenia pri cestovaní vlakom vôbec neboli potrebné. Keďže však sú potrebné a z našich daní platené štátne orgány nechávajú medzery v týchto samozrejmých aktivitách, je zbytočné odsudzovať konkrétnu pozitívnu činnosť „kotlebovcov“, nech si už každý o tom myslí, čo chce.
MILAN GONDA, knihovník
Zažil som v roku 2010 pri ceste spacím vlakom z Prahy do Košíc, že mi sprievodca radil dobre si ukryť svoje cenné veci. Spiacich v kupé vraj počas jazdy prepadávajú lupiči, ktorí naskočia do vlaku. Bral som to najskôr ako šteklivé strašenie, no keď som ho videl tesne pred odchodom omotávať kľučky na dverách hrubými reťazami, uveril som mu. Nebolo mi vtedy všetko jedno. Aj keby to doteraz štát nedokázal vyriešiť svojimi silovými prostriedkami, ochranu od kotlebovcov by som predsa len nechcel.
RÓBERT MANKOVECKÝ, dramaturg, hudobník
Nie, nepotrebujem ochranu, to je predsa úloha štátu, aby svojich občanov chránil. Každému je jasné, že tu ide o niečo iné. Kotlebovci iba využívajú to, čo naše orgány a inštitúcie robia nedôsledne. A z toho dokonale profitujú. Takže riešenie nie je kotlebovcom to zakázať, ale nedať im dôvod, napríklad k ochrane cestujúcich vo vlaku. To je celé.
JANKA MIKUŠÁKOVÁ, manažérka
Hliadky vo vlaku existujú a myslím, že dostatočne. Vnímam ich ešte z čias študentských a prítomnosť železničných policajtov vždy vyvolávala rešpekt. V posledných rokoch vlakom necestujem často a keď už, tak vlakmi, kde je cestovanie na vyššej úrovni. Párkrát sa mi stalo, že som sa menej bezpečne cítila na železničných staniciach a v ich blízkom okolí.
Neviem posúdiť úroveň cestovania a bezpečnosť cestujúcich v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, chudoba a stúpajúca agresivita zo strany neprispôsobivých občanov. Ak sa tam cestujúci cítia ohrozovaní, je potrebné nasadiť viac policajných hliadok , ale načo hliadky napr. kotlebovcov, keď nemajú žiadne právomoci a oporu v legislatíve. Ich prítomnosť môže vyvolať skôr opačný efekt.
PETR MILAN, personálny riaditeľ Ecco Slovakia
Ak chcú pomôcť, mohli by robiť naozaj užitočné skutky. Spraviť a priniesť nákup imobilným ľuďom, ktorí to majú ďaleko do obchodu. Odviezť či sprevádzať takýchto ľudí na kontroly k lekárovi. Privstať si ráno a na úrade im vyzdvihnúť časenku. Alebo čistiť korytá riek a potokov, cesty, mestské parky. Veď roboty je okolo nás dosť len sa k nej akosi nikto nemá.
Niekto mi raz povedal, že najväčšia forma kritika je dobrovoľníctvo. To, čo ponúkajú títo ľudia, je organizovaný nátlak a obmedzovanie druhých. Prirovnal by som ich k drogovým dílerom, ktorí prvé dávky ponúkajú grátis a nepovedia, aké negatívne účinky droga má. A práve tomu hovorím, ďakujem ale neprosím si.
MILAN MURČEK, riaditeľ MHC Martin
Je to absolútne pomýlený krok, každý by mal rešpektovať právny poriadok tejto republiky. Z ich strany je to nevkusný politický marketing, naháňanie politických bodov. Aj tir však musia svoju hranicu. Toto je jednoznačne cez čiaru.
PETER VANTARA, riaditeľ NP Veľká Fatra
Nie. Chcem, aby ma aj naďalej strážili tí, ktorí sú na to stanovení našou riadnou legislatívou, schválenou v našom najvyššom zákonodarnom zbore - Národnej rade Slovenskej republiky, a to sú príslušníci Železničnej polície, ktorí majú v zákone aj riadne uvedené svoje práva a povinnosti.
JOZEF ZANOVIT, stredoškolský pedagóg
Myslím si, že na základe jedného incidentu netreba robiť masívne opatrenia na ochranu cestujúcich. Súčasné „kotlebovské“ hliadky vnímam ako populistické aktivity, ktoré sú pre našu spoločnosť neprijateľné. Ľudová strana - Naše Slovensko zbiera na ulici týmto spôsobom politické body a veľakrát sa im to darí. Teraz sú to hliadky vo vlakoch, o chvíľu to môžu byť hliadky na železničných a autobusových staniciach, neskôr v školách a ani sa nenazdáme a bude pod dohľadom celé Slovensko. Osobne som proti takýmto metódam. Takto v roku 1939 začínala Hlinková garda a vyvrcholilo to pre nás ťažkými rokmi 1944 - 1945, keď gardisti boli mnohokrát spojení s nacistickou vojenskou mocou. Malo by to byť pre nás Slovákov dostatočným ponaučením.
JÁN ŽIRKO, dôchodca – exstarosta Mošoviec
- Jednoznačne sa proti tomu treba postaviť, takéto gardy sa vo vlakoch nemôžu len tak premávať a hrať sa na strážcov zákona. Bol by to veľmi nebezpečný precedens. Dnes sú vo vlaku, kde budú zajtra? Príslušné orgány musia na to reagovať. Nielen rečami, ale aj skutkami. Situácia sa zhoršuje, neprimerane radikalizuje a spoločnosť mlčí. To nám nepomôže, naopak, len posilní v ďalších krokoch tých, ktorí extrémne situácie vyhľadávajú
