PODHRADIE. Ručné práce sú jej vášňou. Celé hodiny dokáže presedieť 82-ročná Želmíra Pacelová z Podhradia pri štrikovaní, háčkovaní, vyšívaní či pletení. Pod jej rukami neustále vznikajú milé výtvory, ktorými chce potešiť okolie.
„Od malička som mala rada tieto ženské práce. Priviedla ma k nim moja mamička, ktorá vyšívala až do svojej deväťdesiatky. Naučila ma tiež štrikovať, ale keďže sme kedysi nemali ihlice, štrikovali sme na dlhých klincoch alebo neskôr na špajdlách od bicykla,“ spomína Podhradčanka a tamojšia folkloristka.
Krátila si dlhé chvíle
S ihlou či ihlicami v rukách začala väčšinu času tráviť po niekoľkonásobných úrazoch a ťažkých operáciách nôh.
Medzi jej výtvory patria všakovaké štrikované vankúše, bábiky, snehuliaky, kuriatka, veľkonočné vajíčka, ale rada vyrába tiež oblečenie v podobe blúzok, svetríkov, papúč či sukničiek pre svojich blízkych. Mnohé práce skrášľujú i príbytok Pacelovcov.
K štrikovaniu bábik sa dôchodkyňa dostala počas kúpeľného pobytu v Kováčovej, keďže bolesti nôh ju, žiaľ, doposiaľ neopustili.
„Potrebovala som si nejako krátiť čas, a tak som si vymyslela tieto bábiky, ktoré som ešte vypchala vatou, aby mali pekný tvar. Vtedy v Kováčovej som ich urobila asi sto a všetky som porozdávala pacientom i personálu, lebo sa im veľmi páčili,“ zmieňuje sa seniorka.
Najväčší fanúšik je manžel
Dve z jej bábik dokonca skončili až v Amerike.
„Kúsok odo mňa mali izbu slovenskí manželia žijúci v Amerike a jedného dňa mi zaklopali na dvere, že videli moju prácu a či by som aj pre nich nemala nejaké bábiky. Oni mi za to dali na pamiatku - tak symbolicky - dolárovú bankovku, ktorú mám schovanú doteraz,“ hovorí Ž. Pacelová a jedným dychom dodáva, že svoje výtvory nikdy nepredáva.
„Nikdy som za to nič nepýtala. Robím to z lásky a teší ma, ak tým urobím radosť niekomu druhému, preto ich s potešením rozdávam nielen svojim známym, ale i dobrým ľuďom, ktorých stretnem. Obrovskú radosť z mojich ručných prác má asi najviac môj manžel. Vždy keď niečo dokončím, obdivuje to ako prvý a chválou nešetrí,“ pousmeje sa Podhradčanka.
Chce po sebe niečo zanechať
Ako ďalej hovorí, so svojím 87-ročným manželom Milošom svorne trávia každý večer. Pani Želka je zahĺbená do ručných prác a jej polovička do lúštenia krížoviek a sudoku. Televízor majú zapnutý skôr ako kulisu.
„Som rád, že to manželku baví a má takúto peknú záľubu. Do každej práce vkladá veľa lásky a tú potom posunie ďalej v podobe svojich výtvorov. Snažíme sa pekne si nažívať a niekedy si spoločne aj zaspievame, veď sme vyše tridsať rokov vo folklórnom súbore,“ opisuje Miloš Pacela.
Svoje výtvory seniorka pravidelne vystavuje na schôdzach Zväzu zdravotne postihnutých, kde si s ostatnými členmi vzájomne vymieňajú skúsenosti a inšpirácie.
Úplne rozdať ale všetko neplánuje. „Chcem, aby mojej rodine po mne niečo ostalo na pamiatku. Po mojej maminke sa napríklad zachovalo okolo štyristo vyšívaných obrusov,“ objasňuje zručná Podhradčanka.
