ne.
TASR o tom informovala hovorkyňa SNK Katarína Mažáriová.
"Motto tejto konferencie nevzniklo náhodne. Dejiny knižníc sú totiž späté s rozvojom písma a vždy odrážali vyspelosť kultúry toho-ktorého národa," uviedla Agáta Klimeková zo SNK.
Konferencia sa podľa hovorkyne SNK venuje počas troch dní niekoľkým okruhom. "Berie si na mušku knihu ako prameň vzdelanosti. Napríklad jeden z dnešných príspevkov hovorí o šľachtických testamentoch, ktoré sú pre bádateľov cenným prameňom poznania. Predpokladom dobrej smrti totiž bola v minulosti spása duše. A tak sa bohatí i chudobní snažili už aj niekoľko rokov pred smrťou ´vyžehliť´ si svoje vrúbky. A to tým, že cirkvi zanechávali to najcennejšie, čo mali. Často najmä knihy, ktoré boli pred objavením kníhtlače luxusným artiklom a cenným majetkom," podotkla Mažáriová.
Doplnila, že v ďalšej časti konferencie sa rozoberá prínos kalendárov, pretože v minulosti nemali formát, ako ich poznáme dnes. "Bola to kniha ako súbor rôznych informácií, ktoré boli v platnosti po celý rok. Obsahovali napríklad informácie o postavení planét, splne, nove, informácie dôležité pre roľníkov či chovateľov. Obsahovali dátumy jarmokov i rôznych cirkevných udalostí, recepty na choroby a informácie z technického vývoja sveta. Bol to jednoducho súbor klasických a nových poznatkov pre obyčajných ľudí. Preto sú dnes pre výskumníkov cenným prameňom poznania," zdôraznila hovorkyňa SNK.
V ďalších dňoch sa konferencia zameria aj na cirkevné knižnice a ich osobnosti. Pretože tie boli kedysi fenoménom kultúry a vzdelanosti. "Prvá verejná knižnica v Uhorsku bola v Bratislave otvorená 13. júna 1827 grófom Aponim, ktorého Aponiovská knižnica dnes sídli v Oponiciach a spravuje ju SNK. Počas konferencie sa dozvieme aj to, aké zastúpenia mali takzvané erazmiká v knižniciach veľkých humanistov Uhorska. Zaujímavou bude určite aj prednáška o tom, aké tajomstvá si zaznamenávali lekári kráľov do svojich zápisníkov a čo sa učilo v kázniach, ktoré dostávali žiaci v školách v 17. storočí," dodala Mažáriová.
