tili, kto na svete je najväčší macher na „kanadský hockey“.
Znie to možno neuveriteľne, ale prvé majstrovstvá sveta v kanadskom hokeji boli súčasťou letnej olympiády v roku 1920 v Antverpách. Turnaju sa zúčastnilo sedem mužstiev. Aj napriek tomu, že nás Kanada deklasovala 15:0 a USA 16:0, vyhrali sme nad Švédmi jediným gólom na šampionáte 1:0 a pre náš tím to znamenalo získanie bronzu. Našim strelcom bol Jan Šroubek, futbalista, hokejista a zároveň fotograf, predstaviteľ secesného piktorializmu.
Vojna ho naučila rozvahe
V reprezentácii nebol žiadny Slovák, pretože hokej bol u nás ešte v plienkach. V tíme bol bankový úradník i dvojnásobný doktor. Ľavoruký obranca a filmový režisér Jan Palouš točil komédie (Nočný des, Čertisko, Šestnáctiletá) a po vzniku Československa aj tzv. vlastivedné filmy. Štýlom vynikal brankár Jan Peka - chytal v obyčajnom šále, hrubom svetri a „rákoskových“ chráničoch. Hokejku nepoužíval pri zákrokoch často – väčšinou puky vykopával alebo ich chytal v pokľaku na ľade. V prvej svetovej vojne padol v Grécku do zajatia a do brány sa postavil až v roku 1925. Možno práve táto životná skúška ho naučila pokoju a rozvahe, ktorými vynikal nad protihráčmi.
Veľkým fešákom bol futbalista-hokejista, doktor prírodných vied a doktor farmácie, Karel Pešek, zvaný Káďa. Jeho mama viedla krčmu pri pražskom štadióne, v ktorej začínal ako komik Vlasta Burián.
(Karikatúra techniky úspešného hokejistu. FOTO: ARCHÍV SNK)
Hralo sa i na plese
Skutočný záujem Slovákov a tlače o kanadský hokej nastáva v roku 1925, keď sa Tatrám neplánovane predviedli tí najlepší z najlepších. Majstrovstvá Európy sa mali hrať v Prahe a ešte na Vianoce 1924 všade mrzlo, len tak prašťalo. Pred majstrákom sa však ľad náhle roztopil a ihrisko pražskej Slávie bolo pod vodou. Plánom B bol v tomto prípade rybník v Tábore, no pred Tromi kráľmi v roku 1926 aj v ňom nastali určité „trhliny“.
A tak prišli na rad Vysoké Tatry – ortuť na teplomery na Štrbskom plese nebolo vidno, a tak sa 8. januára mohli odohrať prvé zápasy. Mohli, keby organizátorov neskrížila plány snehová víchrica a nemusela organizátorom pomáhať armáda. Československí reprezentanti tu získali ďalší titul majstrov Európy. Hviezdou bol v tom čase Josef Maleček, multifunkčný športovec, ktorý dokonca začiatkom 20-tych rokov vytvoril v behu na 400m cez prekážky československý rekord. V roku 1935 bol nominovaný do All Stars tímu Európy proti Kanade.
Prvý Slovák - omylom Poliak
V roku 1928 konečne vzniká celorepublikový Športový týždeň, týždenník, ktorý píše o športových udalostiach nielen ako o kuriozite, ale prináša textové i obrazové informácie o naplno sa rozvíjajúcich športových odvetviach v Československu. Aj vďaka nemu sa dozvedáme, aká atmosféra vládla na športoviskách pred 70 rokmi.
Ladislav Troják bol prvým Slovákom, ktorý štartoval v reprezentačnom drese na medzinárodnom zápase proti Kanade pred Vianocami 1934. Bohužiaľ, vysvitlo, že má poľské občianstvo, takže dvere svetového šampionátu sa mu pred nosom zabuchli, až kým nedovŕšil 21 rokov. V Československu to bol vek dosiahnutia plnoletosti a mohol si zmeniť občianstvo, ktoré Troják dovtedy zdieľal po otcovi. Ten k nemu prišiel „omylom“ v čase rozpadu Rakúsko-Uhorska, vzniku Československa a ukončenia svetovej vojny. Prvý repre zápas teda odohral v roku 1936 na zimnej olympiáde v Garmisch-Parten Kirchen. Rodený Košičan bol jedným z tých členov tímu, ktorí zahynuli vo vlnách kanálu La Manche v novembri 1948.
Za zlato dostali urán
Písal sa rok 1950 a naši zlatí chlapci z rokov 1947 a 1949, strieborní zo zimnej olympiády v St. Moritzi v roku 1948, sa chystajú obhajovať zlato do Londýna. Režim, ktorý si po februári 1948 stále upevňuje svoju moc, im to však nedovolil a miesto do Londýna ich poslal do jáchymovských uránových baní. Zrejme zo strachu, aby počas majstrovstiev neemigrovali – pretože viacerí z nich dostali ponuky z NHL. Len pár mesiacov predtým takto socialistický režim zahanbila napríklad majsterka sveta v krasokorčuľovaní Ája Vrzánová, ale aj tenista Jaroslav Drobný. Jedenásť hokejistov dostalo vo vykonštruovaných procesoch 8 mesiacov až 15 rokov natvrdo nútených prác v uránových baniach.
Autor: Katarína Mažáriová
