TURČIANSKE KĽAČANY. Obyvateľom Turčianskych Kľačian sa nepáčilo, že tesne za dedinou vyrástla približne pred mesiacom poriadna kopa hnoja. Znepokojilo ich predovšetkým jej umiestnenie. Navozili ju totiž priamo na studničku a veľmi blízko cesty vedúcej k vodojemu.
Napísala list, kopa zmizla
„Cez našu záhradu vedie staré koryto potoka, ktorý v súčasnosti tečie povedľa domov. V mŕtvom ramene je niekedy vody dosť, niekedy menej, no veľmi ma znepokojilo, keď začala byť podozrivo znečistená, kalná až čierna,“ začína svoje rozprávanie Marta Švaňová.
Rozhodla sa preto zistiť, čo mohlo tento stav spôsobiť. Niekoľko desiatok metrov za záhradami objavila poriadnu kopu hnoja. Odhadom mala na dĺžku dvadsať metrov, na šírku desať a výšku približne meter. Ohraničená bola kolíkmi a zapravená páskou.
„Voda odtiaľto sa dostávala do obecného potoka, a preto som sa radšej rozhodla na tento problém poukázať, aby sa nič zlé nestalo,“ vysvetľuje a dodáva, že so zvyšujúcimi teplotami sa z nej mohol stať aj zdroj pre liahnutie rôznych nepríjemných druhov hmyzu.
Niekoľko dní po tom, ako sa začala vo veci angažovať a poslala list na životné prostredie, obecný úrad i do našej redakcie, kopa hnoja zmizla.
„To, čo sa stalo, keď ju tak zrazu odpratali?“ pýtala sa pani, ktorá prechádzala popri nás, keď sme si fotili miesto, ktoré bolo donedávna zavezené hnojom.
Na pôvodnom mieste, kde bola kopa, ešte treba upraviť terén.
Zlyhal ľudský faktor
„Zo strany našich pracovníkov došlo k pochybeniu, a to k neúmyselnej zámene parciel. Časť podstielky tak uložili na nesprávne miesto. Po zistení tejto skutočnosti zodpovedný vedúci urobil nápravu. Vzhľadom na ročné obdobie sme čakali na vhodné počasie a skládku sme umiestnili na iné miesto. Akonáhle nám to počasie dovolí vykonáme aj nevyhnutné terénne úpravy, odstránime vyjazdené koľaje. Počas jesenných prác kompost rozptýlime po pasienkoch,“ vysvetlil Pavol Vargaeštok z Gazdovského dvora Turčianske Kľačany.
Mrzí ho spôsob, ako sa celá vec začala riešiť. Podľa neho stačilo prísť na ich dvor a upozorniť na to, čo sa deje.
„Všetko mohlo byť napravené ešte rýchlejšie,“ doplnil.
Životné prostredie príde na kontrolu
Kopu podľa slov miestnych naozaj presťahovali na jednu z lúk nad dedinou. Od najbližších domov je teraz vzdialená možno pol kilometra.
„Ešte v deň, keď bol beh na Maguru, tak to tam vozili,“ povedali nám Kľačanci.
Oslovili sme človeka, ktorý pracoval v živočíšnej výrobe, aby sa na kopu pozrel. Podľa neho ide o maštaľný hnoj vyvezený po zime.
„Povedzme, ovce sú počas toho ročného obdobia ustajnené, ide o takzvaný maštaľný chov, a hromadí sa pod ním podstielka, zvyšky potravy a tak ďalej. Na jar sa potom všetko vyvezie von a toto vyzerá na spomínaný prípad,“ myslí si.
V zákone sa píše, že maštaľný hnoj, ale aj hnojovica – močovka, hnojovka, slama, zelené hnojenie, ako aj iné zvyšky rastlinného pôvodu vznikajúce v poľnohospodárskej prvovýrobe bez ďalšej úpravy sú hospodárskym hnojivom a nie odpadom. Aby sa však predišlo nejasnostiam, miesto si prídu obzrieť aj pracovníci odboru starostlivosti o životné prostredie.
