SKLABIŇA. Mlieko je už v niektorých obchodoch lacnejšie ako voda. Minulý týždeň sa v jednom z obchodných reťazcov predávalo za 29 centov. Nakupujúci boli spokojní, niektorí Turčania si do košíka vložili aj dva či tri kartóny. Naši poľnohospodári ale smútia, ich podniky doslova krvácajú.
Poklesy tržieb sú kritické
Po vlaňajšom zrušení kvót na výrobu mlieka v Európskej únii a aj dôsledkom pokračujúceho ruského embarga mliečna kríza udiera čoraz väčšou silou. Na programe dňa je už aj prepúšťanie a likvidácia stád.
„Poklesy tržieb sú kritické, dostávame sa do finančných problémov. Pri súčasnej zmluvnej cene mlieka 19 centov za liter nie je naše družstvo schopné túto výrobu prevádzkovať. Ak nebude poskytnutá dostatočná a okamžitá podpora zo strany štátu, sme rozhodnutí likvidovať chov hovädzieho dobytka mliekového typu. S týmto krokom bude spojené aj rušenie pracovných miest. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Martine sme už informovali o hromadnom prepúšťaní v našom podniku, pričom v krajnom prípade sa to môže dotknúť až štyridsiatich zamestnancov,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP Sklabiňa, ktoré patrí k najväčším výrobcom mlieka v našom regióne.
Nejde len o mlieko
Ak by sa dojnice a hovädzí dobytok predali na jatočné ciele, vysokoteľné jalovice a teľné kravy ponúkli na chov v zahraničných farmách, tak dôjde aj k ďalším odbytovým problémom.
„Bude sa to týkať najmä kŕmnych plodín a minerálnych komponentov do kŕmnych zmesí. Potrebné potom nebudú ani plemenárske a veterinárne služby, technické a strojné vybavenie maštalí. V neposlednom rade sa zmení ráz a výzor vidieckej krajiny. Tieto skutočnosti, ktoré sú vzájomne veľmi prepojené, si v súvislosti s výrobou mlieka len málokto uvedomuje,“ upozorňuje Ivica Lačná.
Len do konca roka?
Sklabinčania aj napriek hrozbe výpovede zo začiatku tohto roka naďalej dodávajú mlieko do Tatranskej mliekarne v Kežmarku.
„To sa, našťastie, vyriešilo, napokon odbytových alternatív je viac. Čo je ale neuspokojivé, je už spomínaná nízka cena. Výrobu sme zatiaľ neobmedzili. Pre nás sú z ekonomického hľadiska možné len dve alternatívy. A to buď udržať súčasný rozsah výroby, ktorý je nastavený optimálne z hľadiska využitia pôdy a pracovnej sily, alebo ju úplne zrušiť. Ak sa situácia nezlepší, výrobcami a dodávateľmi surového kravského mlieka zostaneme len do konca roka 2016,“ vyhlásila Ivica Lačná, ktorá už spolu s kolegami chtiac-nechtiac uvažuje nad náhradným výrobným programom.
„Ak k tomu príde, tak jednoduché to nebude. Výrobné procesy v poľnohospodárstve sú dlhodobé, preto zaviesť nový alebo zmenený výrobný program najmä v živočíšnej výrobe bude trvať najmenej dva až päť rokov,“ podotkla šéfka PD SNP so sídlom v Sklabini Ivica Lačná.
Funguje aj krízový štáb
Prudký pád cien mlieka už na Slovenku nevydržalo 62 fariem a aj to bol jeden z dôvodov, prečo Slovenská a poľnohospodárska komora (SPPK) pred vyše týždňom zriadila krízový štáb. Poľnohospodári od vlády žiadajú mimoriadnu kompenzáciu strát – 5 centov na liter mlieka, čo by bolo spolu 43 miliónov eur. Žiadajú aj stiahnutie prebytkov mlieka prostredníctvom Štátnych hmotných rezerv (600 ton), ďalších 1 700 ton by mohlo ísť na humanitnú pomoc.
Poľnohospodári tiež požiadali obchodné reťazce, aby vo svojich prevádzkach zvýšili podiel slovenského mlieka a mliečnych výrobkov. Podľa (SPPK) by pomohlo aj zabezpečenie zvýšenia podielu a odbytu domácich výrobkov cez „štátny odbytový kanál“ (napríklad školy, nemocnice, domovy dôchodcov), prostredníctvom ktorého by ministerstvá a im podriadené inštitúcie prednostne nakupovali čerstvé domáce potraviny.
