Poľnohospodárstvo v rôznych cykloch čelí rôznym krízam. S čím sa dá porovnať súčasná mliečna?
- Veľmi mi to pripomína krízu s mäsom spred niekoľkých rokov. Napríklad v Turci bolo šesť malých podnikových bitúnkov a jeden veľký mäsopriemysel, ktoré postupne zanikli. Dnes mäso dovážame aj z ďalekej cudziny a kvalitou nie je lepšie ako bolo to naše. Teraz prišlo na rad mlieko.
Na adresu poľnohospodárov často zaznieva kritika, že vyrábajú draho. Je to realita, či skôr mýtus?
- A vraj preto nie sme konkurencieschopní voči zahraničiu. Samozrejme, je to mýtus. Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade. Kým my vyrábame určitý výrobok trebárs za 80 eur, staré štáty únie vyrábajú za 100. Avšak kým nám štát kryje náklady 30 eurami, im šesťdesiatimi. Takže keď oni potom predávajú za 49 eur, zisk majú 9 eur. My keď predávame za 49, sme v strate jedno euro. Toto je celá podstata problému nášho poľnohospodárstva. Nie je možné, aby napríklad v Nemecku, Holandsku či v iných západných krajinách dokázali vyrábať produkty lacnejšie, pretože náklady sú dnes takmer rovnaké, navyše oni majú oveľa vyššie mzdy.
Ako je to potom s produktivitou práce?
- V minulých rokoch som a aj s kolegami prešla niekoľko fariem v Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Francúzsku a nikde sme nevideli žiadny zázrak, čo sa týka úžitkovosti zvierat ani produktivity práce. Videli sme akurát oveľa lepšie ekonomické podmienky, v ktorých fungujú. A to sú neúmerne vyššie dotácie (staré štáty EÚ), oveľa nižšia daňová a odvodová zaťaženosť (Poľsko). A to nehovoriac o veľkej ústretovosti štátu pre skvalitnenie práce farmárov oproti našim nekonečným byrokratickým opatreniam. To všetko sa podpisuje na našej činnosti. Tu už nemôžeme my - poľnohospodári urobiť nič, keďže sme sa nákladmi a aj produktivitou práce vyrovnali farmárom v ostatných krajinách. Na ťahu je štát, aby si začal kontrolovať a porovnávať svoje náklady s ostatnými štátmi a kontroloval podporu v ostatných štátoch, s ktorými sme na trhu. Kým v napríklad v Poľsku zaplatí farmár na odvodoch za jedného pracovníka štvrťročne 90 eur, u nás pri priemernej mesačnej mzde 700 eur je to za štvrťrok 798 eur.
Postihla mliečna kríza všetky štáty EÚ?
- Nie celkom. Kým Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Írsko zvýšilo svoju produkciu o 20 až 30 percent, tak naša klesá. Likvidujú sa vysokoúžitkové dojnice, a tak sa nečudujem, že sú už na Slovensku aj okresy, kde sa dojnice vôbec nechovajú. Lenže prečo máme trh uvolniť my, ktorí to vieme robiť kvalitne a aj lacnejšie? Nie je mysliteľné, aby liter mlieka, ktorý sa vyrobí u nás, pričom v okruhu pár kilometrov sa aj spotrebuje, bol drahší ako výrobok vyrobený vo vzdialenosti aj tisíc kilometrov od Slovenska.
Ľudia sa ale z lacného mlieka tešia...
- To verím. Ale otázkou je, či za tieto isté ceny, ktorými teraz získavajú trh u nás iné štáty, budú dovážať tovar aj potom, keď u nás výroba skončí. Každý rozumný štát si udržiava svoju potravinovú sebestačnosť, u nás je to len na necelých 40 percentách. Napokon, stačí si porovnať ceny a kvalitu zemiakov v čase, keď sa u nás pestoval a dnes, keď sa dovážajú.
