MARTIN. Hokejbal je tímový šport a bez fungujúceho koletívu sa v ňom dobré výsledky dosiahnuť nedajú. Pri prenikavých úspechoch však má spravidla každý tím ústrednú postavu, ktorá to celé zastrešuje. Pri ťažení Martina za majstrovským titulom bol takou osobnosťou brankár Patrik Polc.
Skromný fantóm v maske
„Všetci od fanklubu, na čele s našimi manželkami a priateľkami, cez každého jedného hráča až po vedúceho mužstva Jara Fedora st., odviedli skvelú prácu. Ak by sa ale mala udeľovať cena MVP, určite by patrila Patrikovi Polcovci,“ jednoznačne vyhlásil martinský tréner Peter Jurošek. Ten si Patrika všimol ešte na hokejbalových MS do 20 rokov, ktoré sa konali v Martine v roku 2004. Preto, keď sa dozvedel, že je voľný neváhal a rozhodol sa ho pred tohtosezónnym play off angažovať.
Len v superlatívoch sa o svojom gólmanovi vyjadrovali aj jeho spoluhráči. Jeden z lídrov kabíny, dvojnásobný svetový šampión a teraz už šesťnásobný slovenský majster Michal Hrivnák mal takisto v tejto otázke jasno.
„Patrik bol tá pomyselná posledná časť našej majstrovskej skladačky a treba podčiarknuť, že najdôležitejšia.“
Aj najproduktívnejší hráč play off Michal Wagner, ktorý vo vyraďavacích bojoch potiahol svoj tím 15 kanadskými bodmi (5+10), potvrdil slová svojho skúsenejšieho spoluhráča.
„Čo ten niekedy v bráne predvádzal, to sa len tak nevidí. Keby sme mali rozprávať o všetkých jeho famóznych zákrokoch, tak tu sedíme celý týždeň,“ nešetril slovami chvály hokejbalista, ktorý musel v martinskom drese päťkrát stráviť finálovú prehru.
A ako videl púť svojho tímu vyraďovacou časťou samotný Patrik Polc?
„Možno to vyznie ako klišé, ale mužstvo pôsobilo na ploche kompaktne a za žiadnych okolností sa nevzdávalo. Vždy malo väčšiu vôľu po víťazstve ako súper a to rozhodlo.“
Nedovážili sa prehrať
Bez preháňania hrajúcej hokejbalovej legende – Michalovi Hrivnákovi sa podaril ďalší husársky kúsok. Hral totiž neuveriteľnú jedenástu finálovú sériu po sebe. Najskôr v nej päťkrát neuspel v drese Martina, potom naopak, päťkrát ako hráč hviezdami nabitej zostavy Nitry oslavoval titul. Po návrate domov z toho zas bola zlatá medaila.
„Potajomky som sníval o bronze, ale že to takto parádne vypáli, sa fakt nedalo predpokladať. Nevravím, že získať tituly s Nitrou bolo ľahké, ale táto posledná jazda bola extrémne náročná. Nastupovali sme so zraneniami, pár sekúnd nás delilo od vyradenia, no všetko sa nám podarilo ustáť. Mali sme vyvážené mužstvo, na ktorého bojovnosť a hokejbalové srdiečko nikto nestačil. Keď sme navyše videli, ako to celé chytilo naše manželky a frajkerky, tak sme sa neodvážili prehrať,“ so širokým úsmevom na tvári odľahčil tému hokejbalista, ktorý v tomto športe získal úplne všetko, čo sa získať dá.
Fotka kamaráta, ktorá vie robiť veľké veci
Ďalší z martinských lídrov Michal Wagner má síce doma zlato zo seniorských majstrovstiev sveta, ale extraligový titul mu v zbierke chýbal. Aj preto bol pripravený zlomiť finálové prekliatie.
„Päťkrát mi to nevyšlo, a tak som si pred poslednou sériou sezóny povedal, že tentoraz vyhrám a nič iné neberiem,“ prezradil.
Ani on však pred štartom vyraďovacej časti nemyslel na zisk titulu. Začal o ňom uvažovať až po tom, ako sa mužstvu podarilo vyrovnať stav semifinálovej série proti Kežmarku na 2:2.
„V tom momente som si uvedomil, že môžeme dôjsť až na úplný vrchol.“
Najťažšie mu takisto bolo počas série s Kežmarkom, keď v nej jeho tím prehrával 0:2. Vtedy doma vyhľadal fotku svojho spoluhráča Martina Kollára. Jeho kamarát bol na nej zobrazený, ako so sklonenou hlavou kľačí na ihrisku. Fotku si vytlačil, vždy pred zápasom ju nalepil na striedačku a pred každým striedaním na ňu pozrel.
„Povedal som si, že urobím maximum pre to, aby si mohol spraviť optimistickejšie foto. Maťo je obrovský bojovník, pravý srdciar a preto ma dvojnásobné teší, že všetko klaplo.“
Sily do náročných bojoch play off mu dodávala ešte jedna veľmi dôležitá vec. Cítil, že tentoraz nejde len o jeho osobný úspech či triumf jedného tímu.
„Nebolo to len o nás, ale o všetkých, čo za tých tridsať rokov v klube pôsobili, podporovali ho a fandili mu. Preto je aj radosť z titulu ťažko merateľná,“ dodal na záver.
