Výhra v Podbrezovej vám definitívne zabezpečila víťazstvo v III. lige. Ako ste to oslávili?
– Do zápasu s rezervou Podbrezovej sme išli s cieľom bodovať naplno, ale aj tak sme si na prípadne oslavy nič špeciálne nepripravovali, v prvom rade bolo dôležité koncentrovať sa na náš výkon. Po zápase sme sa už emóciami nechali trochu unášať, veď takýto výsledok si treba užiť a potešiť sa z neho. Bol pri tom aj náš fanklub, o to bola naša radosť väčšia i spontánnejšia. Hráči dostali dva dni voľno, no v stredu sme už opäť trénovali.
Postup do druhej ligy ste si vybojovali už päť kôl pred skončením súťaže. Dalo sa na začiatku ročníka s takýmto niečím vôbec počítať?
– Mužstvo pred novou sezónou prešlo určitou obmenou, omladilo sa a väčší priestor začali dostávať hráči, ktorí v minulosti hrávali menej. Aj preto sme možno boli trochu opatrnejší vo vyhláseniach a nehovorili sme nahlas o postupe. Dalo sa predpokladať, že budeme hrať o špicu, ale že to až takto nádherne vypáli, to nikto nečakal.
Lenže jeseň, kedy ste neprehrali ani jeden zápas a pred najväčšími rivali ste mali desaťbodový náskok, vás jednoznačne postavila do úlohy favorita. To sa už postup od vás očakával...
– Jeseň bola naozaj rozprávková a bol to jeden z vrcholov tohto mužstva. Samozrejme, bolo by alibistické sa po nej vyhýbať najvyšším ambíciám, iný cieľ ako postup sme nemohli mať. K tomu sa bolo treba v zime dobre pripraviť, konfrontovať sa aj s mužstvami z vyšších súťaží a v praxi si overiť naše možnosti. Niektoré prehry s Pohroním, Sereďou a béčkom Žiliny nám aj pomohli odhaliť naše nedostatky, ktoré sme sa potom snažili odstraňovať.
Aj na jar máte zo všetkým tímov najlepšiu bilanciu, ale už to v niektorých dueloch nebolo také suverénne ako na jeseň. Prečo?
– V rozlete nás pribrzdila viróza, ktorá mužstvo zasiahla postupne. Najprv nám pre chorobu chýbala jedna časť kádra, potom zas druhá. Vlieklo sa to s nami pár týždňov, chalani vypadli z tréningov, zo zápasovej praxe a to sa muselo aj na ich výkonnosti logicky prejaviť.
Mužstvo však aj za tejto situácie bojovalo a zbieralo dôležité body...
– Ak chcete vyhrávať, tak vám ani nič neostáva. Po remíze v Lučenci ťaháme šnúru šiestich duelov bez straty bodu (rozhovor vznikol ešte pred zápasom ), a to aj preto, lebo mužstvo i v kritických situáciách preukázalo nezlomnú vôľu, drelo za každých okolností, bolo trpezlivé a vedelo aj v záverečných fázach rozhodnúť. To svedčí o veľkom charaktere hráčov i celého kolektívu. Veľmi si to cením, viem, že na takýchto vlastnostiach môžeme stavať aj do budúcnosti. Viete, na Martin sa chce vždy každý vytiahnuť, minimálne ho potrápiť. Ale pre nás je to len dobré, hráči nič nedostanú zadarmo, všetko si musia poctivo vybojovať a to ich určite posúva dopredu.
Do konca ligy ostáva ešte pár kôl, zrejme nebudú len formalitou...
– To rozhodne nie, určite sa pokúsime víťaznú sériu ďalej natiahnuť. Napokon nás čakajú kvalitní súperi a to už samo o sebe je aj pre hráčov motivácia, aby svojimi výkonmi naďalej potvrdzovali oprávnenosť postupu.
Druhú ligu dobre poznáte, pôsobili ste v nej. Čo nás v nej čaká a neminie?
– V prvom rade si musíme počkať na to, či sa druhá liga bude reorganizovať alebo nie. Rozhodne sa o tom na Konferencii SFZ. Ak áno, vo všeobecnosti sa to očakáva, tak od sezóny 2017/2018 bude len jedna so šestnástimi účastníkmi. To by znamenalo, že budúci rok z obidvoch skupín po základnej časti vypadne šesť mužstiev. Ak sa chcete udržať, tak musíte skončiť do šiesteho miesta, čo je ťažká úloha. Ale pravidlá budú platiť rovnako pre každého, budeme sa s tým musieť vysporiadať. Platí aj to, že druhá liga je už oveľa náročnejšia ako tretia. Ak spravíte chybu, zväčša vás súper za ňu potrestá, ak nepremeníte šancu, tak sa vám to vypomstí. Navyše, takmer každý tím ma svojom rade jedného či dvoch rozdielových hráčov, kádre majú vyššiu kvalitu.
Takže sa aj my budeme obzerať po posilách?
– K nejakým zmenám určite dôjde, aj keď kostra tímu sa zásadne meniť nebude. Avšak vždy je dobré, keď sa káder trochu okysličí, bez toho sa nedá napredovať.
