MARTIN. Príprava trinástich investícií mesta Martin z rokov 2000 až 2008 je už dnes v archíve. Poslanci ich na podnet audítora záverečného účtu vyradili z účtovníctva.
„Ako celok sú už nepoužiteľné, pretože sa zmenili technické normy, projektované technológie, požiadavky na hygienu a podobne,“ argumentoval hlavný inžinier mesta Vladimír Povoda. V jednotlivých rokoch mesto na ich prípravu vynaložilo takmer 340-tisíc eur.
Škôl je škoda, eurofondy na ne nemali
Medzi vyradenými projektmi je napríklad aj obnova základných škôl na Dolinského ulici a Ulici J. Kronera. V čase, keď sa na nich pracovalo (2004) mesto získalo prostriedky z eurofondov iba na opravy škôl A. Dubčeka a ZŠ na Jahodníckej a Hurbanovej ulici. Vyradenie z účtovníctva radnica zdôvodňuje zmenou technických noriem v tepelnej izolácii budov, pôvodné projekty už nie je možné pre budúce investície v „odsunutých“ školách použiť.
Novému rozhodnutiu padol za obeť aj realizačný projekt kompostárne Kalnô (2004). Dnes sa už pre zastaralosť nedá použiť. Podobne dopadla dokumentácia pre územné konanie súvisiaca s atletickým štadiónom, ktorý sa mal stavať v priestore športovísk Jesseniovej lekárskej fakulty na Malej hore za internátom. Výkup tamojších pozemkov skomplikovali reštitúcie a medzitým sa mesto začalo venovať výstavbe štadióna na Ulici Červenej armády v priestore strojárskeho učilišťa. Mesto chcelo stavať aj dom pre seniorov na Podhájskej ulici (2006). Realizačný projekt nedostal podporu z fondov Európskej únie a čas medzitým narušil pôvodné konštrukcie bývalej materskej školy, kde sa mal dom seniorov stavať.
Hole boli snom vydávaným za skutočnosť
Snom vydávaným za skutočnosť bol zase projekt výstavby Lyžiarskeho strediska Martinské hole z Ostredku. V roku 2006 na spracovanie projektu mesto vynaložilo takmer stotisíc eur, dodnes ale nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod plánovanou zjazdovkou a lanovkou, projekt navyše niekoľkonásobne prevýšil finančné možnosti mesta. Rovnaké zdôvodnenie pri návrhu vyradenia z účtovníctva radnica použila aj pri plánovanej výstavbe domu smútku a rozšírení mestského cintorína na Sklabinskej ulici (2005) – nevysporiadané pozemky, absentuje technická infraštruktúra, vrátane potreby preložiť štátnu cestu III/06554 , finančné možnosti mesta by to neuniesli.
Mesto chcelo v roku 2003 stavať okružnú križovatku pri Lidli v Priekope. Tento plán sa dostal do fázy dokumentácie pre územné rozhodnutie. Pri ňom to skončilo, dnes projekt nezodpovedá technickým a dopravným normám. Z balíka dopravy pochádza aj projekt okružnej križovatky Martin – Košúty. Pozemky pod plánovanou križovatkou nie sú vo vlastníctve mesta, ale štátu. Križovatka sa bude riešiť ako svetelná v súlade s dopravným generelom mesta ako vyvolaná investícia okolitých obchodných domov. Pôvodné riešenie je teda nepoužiteľné.
Niečo zmarila hospodárska kríza
Pri doprave ešte zostaňme pri dvoch ďalších plánoch mesta – v roku 2008 bolo zaradené do programu Inteligentné dopravné systémy cestnej siete na Slovensku. Tento plán zmarila hospodárska kríza, no mesto už na technickú štúdiu vynaložilo takmer trinásťtisíc eur. Bezmála osemtisíc eur mesto stálo geodetické zameranie lokality pre východný dopravný okruh mesta (2007). Robil sa s cieľom stanoviť šírkový koridor cesty a vychádzalo sa pritom z generálneho dopravného plánu z roku 1999. Dnes má mesto nový dopravný generel, ktorý umiestnenie a parametre tejto stavby podstatne zmenil.
Kvôli možnosti financovania z eurofondov pripravovalo mesto v roku 2008 aj realizačný projekt prístavby a nadstavby budovy tenisového klubu. Financovanie sa nepodarilo zabezpečiť, projekt je nepoužiteľný. V roku 2005 sa mesto snažilo aj o rekonštrukciu kina Moskva na národné a osvetové centrum Slovákov. Tento plán sa dostal iba po fázu dokumentácie pre územné rozhodnutie, dnes presahuje finančné možnosti mesta a projekt je nepoužiteľný.
Pripravovali sa pre peniaze z Únie
Aj napriek logike rozhodnutia vyradiť z účtovníctva spomínané projekty, časť poslaneckého zboru kritizovala fakt, že v čase, keď sa niektoré z nich možno mohli dotiahnuť do finále, nestalo sa tak. Na túto tému hovorili Tatiana Červeňová (NEKA) a Peter Vons (Priama demokracia), ktorý sa rozhodol nepodporiť toto uznesenie, keďže to vníma ako plytvanie peniazmi.
„Nerozumiem celkom tomuto postoju. Ide predsa o účtovnú záležitosť, projekty sa neskartujú, ale uložia do archívu. Viaceré z nich sa pripravovali aj kvôli tomu, že sme na ne mohli získať peniaze z eurofondov. Za pokus to určite vtedy stálo,“ vyjadril sa v diskusii Stanislav Thomka (SaS)
Návrh na vyradenie spomínaných investícií poslanci potom schválili pomerom hlasov 17 za, jeden proti a jeden sa zdržal hlasovania.
