MARTIN. Najprv viditeľný stres, napätie, obavy, bledé tváre, ale potom zas aj obrovská úľava, radosť a oslavy. To všetko rok čo rok sprevádzajú maturity.
Minulý týždeň prebiehali aj v Spojenej škole v Martine. Skúšku z dospelosti tam skladalo 65 žiakov a žiačok z ôsmich študijných odborov. Dominovali programátori obrábacích a zváracích strojov či mechanici – nastavovači. Podstatná časť maturantov skúšky zvládla, ale nájdu sa aj zo dvaja, čo to druhý raz skúsia v septembri. Problémom sa ukazujú jazyky. Ak „decká“ nezvládnu písomné testy, tak potom musia odpovedať aspoň na trojku. A to už je pre tých, čo sa slabšia učia, privysoká latka. Sú to však skôr ojedinelé výnimky, úspešnejší stále prevažujú.
Nebolo to až také ťažké
Peter Olejár z Martina mal najväčšie obavy z odborných predmetov, ale napokon to nebolo až také ťažké ako predpokladal.
„Dostal som dvojku, čo som ani nečakal. Vyzerá, že angličtina tiež nebude zlá, na hodnotenie si ešte musím počkať. Otázka mi však sadla, hovoril som o prírode, kultúre i móde. Ešte ma čaká slovenčina, to bude asi fuška, verím však, že všetko dobre dopadne,“ povedal mladík, ktorý svoju budúcnosť spája so strojarinou.
„Chcem robiť niečo, čo som sa naučil, dúfam, že v nejakej strojárskej firme nájdem uplatnenie. Možno napokon aj v tej, kde som praxoval. Uvidíme, pár dní si oddýchnem, a potom sa intenzívnejšie pustím do hľadania roboty,“ zamyslel sa Priekopčan Peter.
Zo strednej na vysokú
Matej Gubány svoje ďalšie plány spája s vysokou školou. Prihlášku si podal na technickú fakultu do Nitry.
„Chcem to skúsiť, snáď to vyjde. A čo maturita? Cítil som sa ako pred prvým sexom,“ zasmial sa študent z Turian.
„Snažil som sa pripravovať aj cez akademický týždeň, hoci som to až tak nepreháňal. Občas bolo treba od učenia aj trochu vypnúť, nedokázal som byť celý čas pri knihách. Ak to všetko zvládnem, budem na školu len v dobrom spomínať. Myslím, že sme aj so spolužiakmi prežili celkom pekné obdobie. Veľa sme sa naučili, a v rámci mimoškolských aktív trochu spoznali aj Európu. Každá skúsenosť je dobrá, aj tá zo zahraničia.“
Smer Rakúsko
Martinčan Filip Paľovčík aj pred skúškou z angličtiny pôsobil uvoľnene, usmieval sa, neboli na ňom vidieť žiadne obavy.
„Ale predsa som len nejaké napätie cítil, bez toho to nejde. Avšak aj učitelia k nám pristupovali milo, nemusel som sa vôbec báť. Keď bolo treba, tak ma trochu usmernili. Pomohlo to, potom sa človek ľahšie chytí. Vytiahol som si tému rodina, otázka bola fajn, potešil som sa jej. Napokon to vypálilo na dvojku, s tým som veľmi spokojný. Učil som sa maximálne päť hodím denne, niekedy aj menej. Skôr som stavil na opakovanie.“
Aj mladík z Ľadovne už rozmýšľal i nad svojou budúcnosťou. Vidí ju v zahraničí.
„Mamina pracuje v Rakúsku, rád by som tam aj ja uchytil. Najlepšie v nejakej strojárskej firme, to by bolo dobre, nech zúročím to, čo už viem. Jasné, budem sa musieť naučiť nemecky, s tým počítam,“ povedal 19-ročný Filip Paľovčík.
Udalosť aj pre učiteľov
Nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov je maturita dôležitou udalosťou.
„Veď je to akýsi vrchol spoločného štvorročného snaženia. Samozrejme, o žiakov sa zaujímame aj potom, keď od nás odídu. Väčšina z nich si prácu nájde, často aj vo firmách, kde od tretieho ročníka praxovali. To asi poteší najviac, rovnako ako to, keď sa naši absolventi dostanú aj na vysoké školy a vydržia až do konca. Vtedy si poviete, že práca, ktorú robíme, má zmysel,“ podotkol Ivan Jesenský, zástupca riaditeľa Spojenej školy v Martine.
