Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Sú „drzí bikeri“ hlavný problém našej  prírody?

V titulnom článku  prvého júlového čísla MY–TN  sa naši ochrancovia zásadne vyjadrili a ukázali prstom na bezohľadných ničiteľov turčianskej prírody. No nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Valašsko-Karlovice - jeden z českých rajov bikerov.Valašsko-Karlovice - jeden z českých rajov bikerov. (Zdroj: Stanislav Muntág)

MARTIN. Čakali by ste niečo o holoruboch, o armádach lesných mechanizmov, ktoré plašia zver, narúšajú pôdny kryt a zanechávajú spúšť? Alebo o čiernych skládkach, jedovatých splaškoch, tonách plastov, kyslých dažďoch, priemyselných exhalátoch? Možno o bezohľadných motorkároch, štvorkolkároch a majiteľoch iných dymiacich príšer, ktorých stovky každodenne rámusia v lesoch Turčianskej záhradky?

Ale kdeže! Takéto ciele naši ochrancovia z akýchsi dôvodov nevedia zamerať. Zato iného škodcu si nebojácne zobrali na mušku – drzých bikerov! Sú ich plné lesy, kolesami drvia vzácne rastlinky, odfrkávajú skalky, zrážajú dôchodcov, detí, hlucháne, chrobáčiky... Také čosi vyplýva z článku s titulkom Pred drzými bikermi uskakujú v horách aj seniori o paliciach.

Skryť Vypnúť reklamu

Áno, sú aj drzí bikeri

Keďže už od začiatku osemdesiatych rokov (skôr, ako sem dorazili prvé horské bicykle) sa túlam po horách na dvoch kolesách s pedálmi a dodnes ma tento druh pohybu v prírode nadchýna, ochotne sa radím medzi „drzých bikerov“ a mám veľa podobne „drzých“ priateľov rôzneho veku. Preto v záujme zásady „nech je vypočutá aj druhá strana“ chcem na problém poukázať z druhej strany barikády.

Prečítajte si tiež: Bikeri v horách na Turci ohrozujú turistov, často jazdia agresívne Čítajte 

Iste sa už kdesi stalo, že biker v horách zrazil pešieho turistu. Drzí bikeri jestvujú, podobne ako napríklad drzí motoristi. Koľko bikerov na našich cestách doplatilo zdravím i životom na drzých motoristov? Ideme kvôli niekoľkým bezohľadným indivíduám celú množinu motoristov označiť za drzých a vykázať ich z ciest?

Ako biker, turista, bežec som sa v horách nestretol s prípadom ohrozenia peších cyklistami alebo konfliktu medzi týmito skupinami milovníkov prírody. Konfliktné boli iné situácie. Na asfaltke v Kantorskej doline ma zastavil džíp s ŠPZ ktoréhosi okresu na južnom Slovensku, vyskočil z neho pán s odznakom a chcel ma sankcionovať za porušenie zákona a plašenie zveri. Na otázku, či jeho auto zver neplaší, pyšne odvrkol: „Ja mám povolenku!“ Väčšina z nás zažila takýchto prejavov arogantnej nadradenosti veľa, i na zvážnici v Jedľovinách.

Skryť Vypnúť reklamu

Bikerov sme vykázali do ilegality

Áno, chýba nám kódex slušného správania sa bikerov na turistických chodníkoch, ktorý by jasne povedal, že pri stretnutí má biker dať prednosť pešiemu turistovi, neohroziť a neobmedziť ho, prejaviť mu úctu a rešpekt. Turistické združenia v zahraničí majú také kódexy; načo by nám však bol, keď my sme bikerov z turistických chodníkov jednoducho celoplošne vykázali do ilegality!

Páni ochrancovia sa pochválili, že na drzých bikerov číhajú v lesoch aj pasce. Veru, a zďaleka nie iba fotopasce! Zákerne nastražené kusy dreva, natiahnuté drôty, kláty a železá s oceľovými hrotmi, zamaskované na chodníčkoch, ktoré cyklisti navštevujú. Niekoľko takých „nálezov“ pochádza práve z blízkeho okolia Jedľovín, jeden z minulej jesene, z hubárskej sezóny, keď sa po lese, i za šera, potulujú aj rodiny s deťmi. Dotyčného asi netrápi, že jeho výtvor mohol skončiť aj v nohe dieťaťa...

Skryť Vypnúť reklamu

V Rakúsku sa predbiehajú v lákaní bikerov

Fenomén horskej cyklistiky je mladý, prudko sa rozvíja a legislatíva ani vo vyspelých demokraciách nestíha vždy držať krok. I v Rakúsku majú bikeri problém s archaickým zákonom o lesoch z čias, keď horské bicykle ešte neboli. Lenže čomu Rakúšania skutočne rozumejú, je vytváranie podmienok na rozvoj cestovného ruchu – a regióny sa predbiehajú v lákaní celej bikerskej komunity, od milovníkov rovinatej cyklistiky po najtvrdšie sorty horských bikerov.

Tirolsko ponúka 5 600 km značených cyklotrás všetkých druhov, Salzbursko okolo 5 000 km... Dôležitejší než hrubé čísla je ich obsah: v Rakúsku a v celých Alpách búmuje výstavba „trailov“ – trás špeciálne upravených pre bikerov, s klopenými zákrutami, skokmi, vlnkami, ktoré jazdu spestrujú. Z množstva lyžiarskych stredísk, ktoré sa v lete menia na atraktívne bikeparky, sa stavba trailov šíri do ďalších oblastí a ponuka pre bikerov každoročne rastie, od Viedenského lesa až po alpské končiare vysoko nad hranicou lesa.

Podľa prieskumu 840 tisíc Rakúšanov (10 % obyvateľstva!) sú „bikeri“ pravidelne jazdiaci do hôr. Prirátajme k nim státisíce nemeckých, talianskych, českých, švajčiarskych bikerov...

Čo im ponúkame my?

Počet slovenských „drzých bikerov“ môžeme odhadovať na stovky tisíc. Čo im chceme ponúknuť? Cykloturistiku by sme chceli rozvíjať, máme Národnú stratégiu jej rozvoja, národného cyklokoordinátora, chválime sa sieťou značených cyklotrás – len v Žilinskom kraji ich je 112 s celkovou dĺžkou 2200 km...

Tak sa pozrime na tie v Turci: okruh asfaltkami a zvážnicami podhorím Turčianskej kotliny, asfaltky do niektorých dolín, cesta na Martinské hole, zvážnica cez Saračníky do Strečna... Všetko? A kde je nejaký cyklochodník nádhernou turčianskou prírodou? Nikde.

Je to tak: V Turci, ktorý sa chce etablovať v cestovnom ruchu – a na rozvoj cykloturizmu má priam ideálne prírodné podmienky – , nemáme ani jeden oficiálne povolený horský cyklochodník! Príďte, milí cykloturisti, ak vás baví prepletať sa pri dnešnej dopravnej intenzite pomedzi autá rútiace sa dedinskými asfaltkami. A čo tie stovky našich domácich „drzých bikerov“? Nech sedia doma pred počítačmi vo virtuálnej prírode bike-simulátorov?

„Traily“ už rastú aj na Slovensku. Ale ako ťažko!

V blízkom okolí, na území NP Veľká Fatra, máme dva turistické chodníky povolené pre cyklistov – jeden z Ružomberka na Smrekovicu, druhý dokonca cez vrchol Krížnej!

Áno, aj na Slovensku to zavše ide, ale len pri výnimočne priaznivej konštelácii úradníkov a s ohromným nasadením aktivistov, ktorí sa presekajú džungľou paragrafov a pečiatok, aby potom vzali do rúk lopaty a za stovky hodín dobrovoľníckej práce stvorili pár vytúžených legálnych trailov. Tak nám rastú Laskomerské traily (na pôde Mestských lesov Banská Bystrica), Single trails Lechnica (vďaka jednému výnimočnému starostovi), traily v okolí Košíc, Prešova, Bratislavy...

Zatiaľ u našich susedov kvitnú lokality, ktoré si na „drzých bikeroch“ budujú miesto na turistickej mape Európy. Poľské Bielsko-Biala alebo české Rychleby sú už pojmom a priťahujú tisíce bikerov; kúsok za Makovom vás privíta Bike resort Valašsko: bicyklami obsypané krčmičky, penzióny, chalupy, cyklotrasy od asfaltových po parádne traily, čo sa vinú lesmi až po hrebeň Javorníkov, upravené, vyznačené, s klopenými zákrutami, skokmi, vlnkami...

Prestaňme živiť nepravdivé mýty...

Preboha, a čo ochrana prírody? Veď také „trailcentrum“ s desiatkami kilometrov cyklochodníkov a stovkami „drzých bikerov“ denne musí mať devastačný vplyv na životné prostredie...?

Ale kdeže! Kto trochu posurfuje po informačných zdrojoch, zistí, že mýty o škodlivých dopadoch horskej cyklisitiky na prírodu sú len výplodom neprajníkov tohto krásneho a vo všeobecnosti veľmi ekologického pohybu v prírode.

Existujú o tom už desiatky vedeckých štúdií, i dlhodobé výskumy. Ukazujú, že horská cyklisitika nemá na prírodné prostredie škodlivejší vplyv ako pešia turistika, a to v žiadnej zo skúmaných oblastí – erózia, vplyv na rastlinstvo, vplyv na živočíšstvo. Ako je to možné? Interakcie turistov a cyklistov s prírodou sú komplikovanejšie, než sa na prvý pohľad zdá, každá skupina má iné vzorce správania, iné „plusy“ a iné „mínusy“. Kto si chce urobiť ozaj seriózny pohľad na vec, musí čosi prečítať. Podrobný súbor faktov a argumentov z nemeckých a anglických zdrojov nájde trebárs na https://dimb.de/aktivitaeten/online-bibliothek.

Stačí sa pozrieť do hôr

Nič nie je úplne bez problémov a sú aj mimoriadne zaťažené miesta (či už pešími turistami, alebo bikermi). Koľko však máme takých v Turci? K tým najzaťaženejším (oboma uvedenými skupinami) azda patria skratky na Martinské hole alebo chodník na Kľačiansku Maguru. A teraz tieto dva najvypuklejšie prípady porovnajme s oráčinami, ktoré produkujú ťažiari dreva!

Aby som vychádzal z faktov, zašiel som do Národného parku (ako to krásne znie) Malá Fatra. V Sučianskej doline ma víta rozryté parkovisko (našťastie bolo sucho) a za skládkou dreva ukrytá zákazová značka hlási, že do doliny smú len vozidlá s „bumážkou“. Čiže bikeri von! Zato hluk motorových píl ma sprevádza celou dolinou a s ním žalostné pohľady: skládky dreva, holoruby, zdevastované plochy... Značený modrý chodník na Malý Fatranský Kriváň je od parkoviska až po Kráľovú na hrebeni temer celý rozoraný lesnými strojmi a zahádzaný drevom.

Kúsok pred Kráľovou križujem gigantické pieskovisko, ktoré z lesnej cesty zostalo po sťahovaní stromov. A cez vyrúbané plochy sa všade otvárajú výhľady na reťaz holorubov zjazvených hlboko zarezanými cestami, ktoré si ťažiari zrejme vybágrujú, kde sa im hodí.

Sem chceme pritiahnuť turistov?

Kto chodí do hôr, vie, že podobný pohľad sa naskytne v Necpalskej, Belianskej doline a takmer kdekoľvek. Oplakávame vyrúbané Nízke Tatry, lenže v našich „parkoch“ to máme tiež! Premenili sme slovenské lesy na jednu obrovskú rozrytú, rachotiacu a smradiacu fabriku, ktorá za ostatné roky zdvojnásobila výkon na 10 miliónov kubíkov ročne, čo plynú kamsi za hranice, alebo sa zomelú na drevoštiepku...

Dôvod na ťažbu sa vždy nájde – polomy, podkôrny hmyz... Ale ruku na srdce – ozaj sa nedá ťažiť šetrnejšie, tak, aby po vás neostávali hektáre bezohľadne rozrytej pôdy? No, dalo by sa, ale za cenu nižších ziskov...

Majú byť lesy iba fabriky na drevo?

Načo potom máme tie národné parky? Na to, aby sa zákaz vstupu „nepovolaných osôb“ do fabriky lepšie vynucoval? Ako si inak vysvetliť, že páni ochrancovia mlčky prechádzajú ponad tú spúšť, aby potom so zanietením skočili po každom „drzom bikerovi“, ktorého v lese prichytia?

Kedy už konečne pochopíme, že turizmus môže byť jedným z najprospešnejších odvetví hospodárstva? Oveľa výnosnejším a menej zaťažujúcim životné prostredie než ťažba dreva! Niežeby sa drevo ťažiť nemalo, ale ak chceme udržateľne benefitovať z nášho prírodného bohatstva – a dopriať našim deťom vzťah k prírode –, musíme rozvíjať projekty, ktoré turistov (aj tých na dvoch kolesách) pritiahnu. A lesy musia plniť aj inú funkciu, nielen fabriky na výrobu drevnej hmoty, z ktorej profituje úzka (i keď zrejme vplyvná) záujmová skupina. Dožijem sa toho dakedy?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  4. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  5. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  6. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  7. Aj matematika sa dá skrotiť
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  1. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  6. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  7. Už tretí rok mení dm "Black Friday" na "Giving Friday"
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  10. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 27 679
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 793
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 618
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 258
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 400
  6. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 230
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 071
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 990
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 720
  10. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 615
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?