VRÍCKO. Vrícko je jednou z koncových turčianskych dedín, nachádza sa v Lúčanskej časti Malej Fatry. Má takmer 460 obyvateľov a asi 600 chalupárov bez trvalého pobytu. V dedine sú aj charitné domy, v ktorých už dlhé roky žijú sestry – satmárky a vykupiteľky.
Dedina si roky viac-menej pokojne nažívala, no v posledných týždňoch a mesiacoch v nej hustla atmosféra. A neupokojila sa ani po voľbách, ktoré dali odpoveď na to, akým smerom sa obec bude uberať ďalšie štyri roky.
Bez podpory sestier sa nedá vyhrať?
Časti verejnosti vo Vrícku sa nepozdáva, že opäť a celkom jednoznačne vyhral starosta František Hideg a že sa nezmenilo ani zloženie obecného zastupiteľstva.
„Aby bolo jasno, nikto z nás nespochybňuje demokratický charakter volieb, no nepáči sa nám to, že o obci rozhodujú mníšky, ktoré žijú v uzavretej komunite a s dedinou prakticky nemajú nič spoločné. Napriek tomu chodia voliť, je ich pomerne veľa a keďže sa vedia zmobilizovať, tak ich favoriti sa nemusia báť o výsledok, ktorý je dopredu jasný,“ povedala Ingrid Pavlíčková.
Jozef Prokša, neúspešný kandidát na starostu, dodáva, že by bolo férové, keďže sa sestry podľa neho o život v dedine nezaujímajú, aby sa zdržali hlasovania.
Jozef Prokša kandidoval na starostu, neúspešne. (zdroj: Roman Kopka)„Viete, starosta si ich dokáže nakloniť a nikto iný potom nemá šancu. Dedina tak dlhé roky stagnuje, nič zásadné sa v nej nemení. Preferujú sa len dobrovoľní hasiči a cirkev. Chýba podpora detí, mladých, nemajú tu čo robiť. Nemáme pekné ihriská a ani športoviská. V dedine chýba napríklad aj dom smútku, problém máme s kompostoviskom,“ podotýka Jozef Prokša.
Zabíja sa akákoľvek aktivita
Jánovi Bazovi, ktorý neúspešne kandidoval na poslanca, sa zas nepáči, že si vraj obec nevšíma športovcov, ktorí reprezentujú dedinu aj na významných podujatiach.
„Aspoň by sme sa im mali poďakovať a napísať o nich, keď už nič iné. Ale mrzia ma aj iné veci. Raz som prišiel s nápadom, aby sme si počas zimy urobili ľadovú plochu, no dostal som odpoveď, že sa to nedá. No a starosta si to dal potom do volebného programu. Takýto prístup dopredu zabíja akúkoľvek aktivitu.“
Nespokojní občania často zdôrazňovali, že v dedine zavládol strach. Ľudia si kritikou nechcú pohnevať starostu, lebo potom vraj nič nevybavia.
„Napriek všetkému ja mám záujem o spoluprácu, bez nej sa ťažko pohneme dopredu. Potrebujeme diskusiu o obecných záležitostiach,“ zdôrazňoval Ján Baza.
Budú sledovať dianie v obci
Jeho kolegovia z opozície boli skeptickejší, vzťahy sú vraj narušené.
„Pozorne však budeme sledovať dianie v obci, budeme sa zaujímať o rozpočet i o celkové smerovanie. Ak bude treba, budeme predkladať pripomienky a alternatívne návrhy. Áno, dialóg treba, no na to musia byť dvaja,“ povedal Jozef Prokša.
Najdlhšie slúžiaci starosta v Turci
František Hideg je spolu s kolegom zo Záboria Jánom Záborským najdlhšie slúžiacim starostom v Turci. Mandát získal v roku 1990 a odvtedy ho sedemkrát vo voľbách obhájil. Aj teraz mu dôveru vyjadrilo 218 voličov, kým jeho protikandidátovi len 69.
František Hideg je starostom Vrícka od roku 1990. (zdroj: Roman Kopka)„Mrzí ma, že hoci sa voľby uskutočnili iba pred pár dňami, tak už je tu snaha ich spochybňovať. Ja som pred občanov predstúpil s odpočtom doterajšej mojej činnosti i s novým volebným programom a oni ho väčšinovo podporili,“ začal rozprávanie František Hideg, ktorému sa nepáči, ako sa niekto snaží obyvateľom Vrícka, teda i sestrám z kláštora, upierať volebné právo.
„To kde sme? Veď ony majú vo Vrícku trvalý pobyt, žijú tu s nami. A nie sú žiadnou uzavretou komunitou, naopak, kde môžu, tam pomáhajú. Starším i dlhodobo chorým, sociálne slabším, venujú sa deťom. To nevidí len ten, kto to nechce vidieť,“ povedal starosta.
Richtár ovplyvňovanie odmieta
František Hideg dôrazne odmietol aj tvrdenia, že by sestry akokoľvek v súvislosti s voľbami ovplyvňoval.
„To si naozaj myslíte, že prídem za nimi a poviem im, koho majú voliť? Veď by som sa od hanby prepadol, to by mi česť a svedomie nedovolili. To by bol neférový boj a k takému niečomu by som ja nikdy neznížil.“
Starosta ďalej povedal, že ľudia v dedine veľmi dobre poznajú jeho prácu a vedia, čo sa v nej za všetky tie roky urobilo.
„Veď sme boli dedinou na vyhynutie a vzchopili sme sa a aj sa rozvíjame. Máme vodovod, kanalizáciu, postavili sme dva televízne vysielače, ktoré teraz využívame na kvalitný internet. Opravili sa cesty, verejné osvetlenie, vybudovala sa menšia tržnica, regulovali sme vodný tok, veľkou zmenou prešla obecná knižnica,“ vymenoval.
Hovoril aj o tom, že sa skvalitnila zimná údržba. „Uchádzame sa o rôzne granty, výzvy, dotácie a v mnohých sme boli aj úspešní. Áno, vždy je čo zlepšovať a veľa toho máme v pláne,“ podčiarkol František Hideg, ktorý nesúhlasí s tým, že by obec podporovala len cirkev a hasičov.
„Na cirkev máme tento rok vyčlenených cez tisíc eur, z toho sme prispeli na havarijnú opravu kostolíka. A hasiči? Áno, rekonštruujeme hasičskú zbrojnicu, dostali sme na ňu dotáciu. Veď by sme boli hlúpi, keby sme ju nevyužili..!“
Dobrovoľné hasičstvo má v dedine veľkú tradíciu.
„Chlapi nejedenkrát v kritických situáciách nasadzovali svoje životy, chránia zdravie i majetok občanov, pomáhajú, kde môžu, starajú sa o mládež a k tomu potrebujú kvalitnú techniku a výbavu. Toto si ideme vyčítať? Hádam nie,“ podotýka starosta.
Obecných podujatí je neúrekom
Reč sa zvrtla aj na obecné podujatia. Robí sa ich veľa – športové hry pre deti, maškarný ples, Mikuláš, šarkaniáda, hasičské súťaže, MDD.
„A nie je pravdou, že by sme sa nepúšťali aj do nových podujatí. Teraz v sobotu sme mali druhý ročník Dňa tradičných jedál. V minulosti tu boli s divadelným predstavením ochotníci z Kláštora a hrali aj pre šesť prítomných ľudí. A všímame si i našich športovcov, ktorým sme tiež už odovzdali plakety za vzornú reprezentáciu obce a napísali sme o nich aj na internete,,“ zapojila sa do debaty pracovníčka obecného úradu.
„Prepáčte, že vám do toho vstupujem, ale nedalo mi, keď to tu počúvam. Starosta je v robote od rána do večera, koľkokrát po nociach odhŕňa sneh, každého vypočuje, nikoho neodmieta. O akom strachu v dedine sa to hovorí?“ pýta sa Renáta Hakalová.
František Hideg zdôrazňuje, že úrad pracuje tak, aby o všetkom ľudia vedeli. Je to na vývesnej tabuli, dá sa nájsť aj na internete. A ak sú otázky, je pripravený ich kedykoľvek zodpovedať.
„Nemám problém so žiadnymi vecnými pripomienkami, nebránim sa diskusii, veď napokon rokovania obecného zastupiteľstva sú verejné. Len treba na ne chodiť. A ešte k domu smútku. V roku 1992 obec kúpila a má umiestnený v charitnom dome chladiaci box pre zosnulých a týmto je zabezpečené umiestnenie zosnulých do dňa pohrebu. Až 98 percent rozlúčok je odslúžených v kostole.“
Sestry sa do médií nevyjadrujú
Priestor na vyjadrenie sme chceli dať aj tým, o ktorých sa spočiatku najviac hovorilo. Sestra predstavená z Kongregácie milosrdných sestier Svätého Vincenta – satmárok nám za to poďakovala, no využiť ho nechcela.
