Slovo akcia priťahuje ľudí ako magnet. Podľa Zlatici Holubovej, dlhoročnej predsedníčky blatnického poľnohospodárskeho družstva, sme sa roky nezaoberali kvalitou mäsa z dovozu. Rozhodujúca bola pre väčšinu spotrebiteľov cena.
Čoraz častejšie voláme po slovenskom mäse, no nie je jednoduché ho aj zohnať. Kedysi ho bolo i v Turci dosť, k čomu prispeli aj vaše predajne. Lenže tie ste zavreli. Prečo?
"V Turci, prevažne v Martine, sme ich v deväťdesiatych rokoch a ešte aj nejaký čas potom, mali spolu šesť.
Chovali sme ošípané, okolo 1 200 kusov, i hovädzí dobytok. Keďže sme vlastnou produkciou nedokázali zásobovať predajne, tak sme na našom bitúnku, do ktorého sme investovali nemalé peniaze, spracovávali jatočné zvieratá z celého regiónu.
Mäsom z Turca sme zásobovali aj viaceré školské jedálne. Na trhu sme sa udržali niekoľko rokov, no otvorili obchodné centrá, prišli problémy."
Pomenujte ich, aké boli?
"Hneď sme zaznamenali prudký pokles tržieb, napríklad z vtedajších milión korún sme v predajni pri obchodnej akadémii padli na šesťstotisíc.
Mäso z Poľska až pod nos, niektorým ľuďom to vyhovuje Čítajte Obchodné centrá začali predávať lacné zahraničné mäso z výpredajov cudzích kombinátov, marketingovo – formou letákov lákali ľudí na akcie, a to na nich zapôsobilo ako magnet.
Nikto sa roky nezaoberal tým, odkiaľ je to mäso, akú dlhú cestu muselo prejsť, kým sa dostalo k zákazníkovi na tanier a ako to poznačilo jeho kvalitu. Cena bola kľúčová.
Klinec do truhly nám po vstupe do Európskej únie definitívne zatĺkli pojazdné predajne mäsa z Poľska, ktoré začali obchádzať dediny. A obchádzajú ich prakticky dodnes."
Časom ste prišli aj o bitúnok...
"A nielen my. Veď v Turci ich bolo možno zo päť alebo šesť. Kontrola je v mäsopriemysle nutná, o tom niet pochýb, ale u nás platia také prísne predpisy a normy, ktoré vás odradia od takéhoto podnikania. Sme pápežskejší ako pápež.
