Urológ: Ženy chodia ku gynekológovi každý rok a muži sa boja jedného prsta

MARTIN. Urológ Ján Švihra z Univerzitnej nemocnice Martin vtipne a výstižne popularizuje urológiu cez Instagram. Bylinky vníma ako skvelú liečebnú doplňujúcu metódu a poctivo búra mýty o tom, že pivo rozpúšťa močové kamene a veľa tekutín zachráni obličky. V rozhovore prezradil aj to, aké dôsledky môže mať strach mužov dať sa vyšetriť.

Prečo ste si vybrali práve urológiu?

Urológia je odbor úzko zameraný na močové cesty oboch pohlaví a tiež mužské pohlavné zdravie. Nás urológov je relatívne málo. Zároveň sa ale vďaka moderným technológiám dokážeme sub-špecializovať na konkrétne urologické problémy – močové kamene, rakovinu prostaty, detské urologické ochorenia. Práve preto mi bola urológia sympatická.

Prečítajte si tiežPrečítajte si tiež Psychológ: Cítiť hnev je prirodzené, nenávisť je už cez čiaru Čítajte 

Študovali a pôsobili ste v Českej republike v Olomouci, no vrátili ste sa. Prečo? Mnohí lekári pri slovenskom zdravotníctve bijú na poplach, zlé podmienky výrazne odkryla aj pandémia. Nepracovalo sa vám v zahraničí lepšie?

Zdravotníctvo všeobecne je ťažký chlebíček nielen u nás, ale aj vo svete. Štatistiky o vyhorení či až samovraždách zdravotníkov aj z vyspelých krajín západu sú desivé.

Každá krajina má svoje špecifiká, na Slovensku je to hlavne komplikovaný systém vzdelávania lekárov. Z Českej republiky som sa vrátil, lebo som dostal dobrú ponuku – venovať sa operačnej liečbe močových kameňov.

Je vyhorenie a hrozba samovraždy problémom aj na Slovensku? Mnohí lekári sa práve s únavou a vyhorením stretli počas pandémie a výrazne na to upozorňovali. Čo by slovenskému zdravotníctvu pomohlo najviac?

Problémom to určite je. A čo by pomohlo najviac? Podľa mňa je nevyhnutné zreformovať celý systém.

Jasne stanoviť centrá, ktoré budú robiť špecializovanú medicínu a zariadenia, ktoré budú pokrývať následnú doliečovaciu starostlivosť. Aj jedno aj druhé sú veľmi dôležité. Taktiež treba zapracovať na motivácii všetkých zdravotných pracovníkov. Vôbec nejde len o peniaze. Férové pracovné prostredie je základ.

Skontrolovať prostatu si chodí dať len 14 percent mužov. (zdroj: Marián Pinčiar)

Spomínali ste, že systém vzdelávania lekárov na Slovensku je komplikovaný. V čom?

Tu si treba uvedomiť, že lekárom sa človek nestáva zo dňa na deň

. Cesta za lekárskym vzdelaním často začína už v polovici strednej školy. Medicína je jedna z mála vysokých škôl, kde sa ešte stále robia prijímacie skúšky s veľkou konkurenciou a sitom.

O náročnosti a dĺžke samotného štúdia hovoriť asi nemusím. Mladý človek potom vo veku 25 a viac rokov ešte len začína lekársku kariéru a trvá niekoľko dlhých rokov, kým sa zorientuje v problematike toho-ktorého odboru medicíny. Tu prichádza zrážka s realitou. Poviem to veľmi diplomaticky – pri dennej pracovnej rutine často nie je dostatočný priestor na splnenie všetkých bodov špecializačnej prípravy mladého lekára.

Ako pandémia ovplyvnila vašu prácu?