„Niekedy som o pol druhej v noci chodila po meste a nevedela som, čo mám robiť – ísť vykradnúť banku, alebo sa hodiť pod vlak. Mala som silné nutkanie hrať, ale zároveň som nechcela a nevedela som si zakázať,“ zašla Eva Kozolová pre začiatok do spomienok
